Hračka
pár: Rain/Uhm Tae-woong
varovanie: vydržiavaný milenec, hračka, podriadený domáci maznáčik
obsah: starší manažér veľkej spoločnosti Tae-woong (40), tichý a v súkromí dosť uzavretý človek, stretáva mladíka, (18) menom Rain, prostredníctvom istej sprostredkovateľkej zoznamovacej agentúry, pre klietov so špeciálnymi požiadavkami.
Rain sa po vzájomnej dohode stáva jeho "hračkou".
pár: Rain/Uhm Tae-woong
varovanie: vydržiavaný milenec, hračka, podriadený domáci maznáčik
obsah: starší manažér veľkej spoločnosti Tae-woong (40), tichý a v súkromí dosť uzavretý človek, stretáva mladíka, (18) menom Rain, prostredníctvom istej sprostredkovateľkej zoznamovacej agentúry, pre klietov so špeciálnymi požiadavkami.
Rain sa po vzájomnej dohode stáva jeho "hračkou".
Pre ell.
Minulosť
Pristúpil bližšie, sprevádzaný
mužovým túžobným pohľadom.
Každý jeden krok bol preňho
vstupenkou do pekla, prekročením tej základnej hranice, ktorá mohla definitívne
zničiť jeho vzťah s pánom.
„Prepáčte, ja nemôžem...“ vyhŕkol
náhle a dal sa na rýchly ústup k najbližším dverám, pričom narazil na
mužov z ochranky a jeden z nich ho pomerne nepríjemným spôsobom
vsotil späť do miestnosti.
Nedokázal to urobiť, bola to len
ďalšia dohoda v jeho živote, ktorú porušil.
Prítomnosť
„Tak to
nebolo!“ vybuchol náhle pán Midorima.
„Ale,
áno, on vám nepovedal pravdu, ...“ hlesol Young Hwa. „Keď ste to už chceli
počuť, tak ma nechajte, aby som vám to porozprával presne tak, ako to bolo...
jediné čo ste vy počúvali boli slová toho muža, mne ste nikdy neverili, nikdy
ste mi nedali šancu... Ten záznam, ktorý vám dal bol zostrihaný, on neukázal
vám všetko, len to čo ste chceli vidieť...“
Na
spánku mu pulzovala žila, pomerne dosť sa potil a chvel sa natoľko, akoby
bol tesne pred nervovým zrútením.
Pán sa
opäť vypínal nad ním a Rain oboch
sledoval s čoraz viac rastúcim napätím, lebo sa očividne dostávali
k niečomu, čo bolo aj pre pána Midorimu novou skutočnosťou.
„Klameš...“
hlesol rozčúlene a prinútil svoju nehodnú hračku vstať.
„Nie,
pane, prisahám, že je to tak...“
A Rain
to považoval za pomerne odvážne, keďže pán Midorima sa tváril akoby bol schopný
všetkého, náhle akoby z neho opadla celá tá slušná maska a konal dosť
inštinktívne, na čo mohol Young Hwa veľmi ľahko doplatiť. Rain cítil, že by ho
bol schopný v tej chvíli hoci aj zabiť, mal to vo svojom pohľade, akoby
patril k tým ľuďom, ktorí už niekomu život vzali, stretol pár takých počas
svojho pobytu na ulici a teraz to vyzeralo tak, akoby aj pán Midorima
istým spôsobom patril k nim.
Pod
vplyvom vína nepochybne ešte nebezpečnejší než zvyčajne.
On sám
sa neodvážil ani len pohnúť a už vôbec nie zasiahnuť do ich konfliktu. No
pán Midorima ho napokon opäť pustil.
Svojím
spôsobom to bolo fascinujúce, že práve Rain mal možnosť objaviť túto jeho
stránku práve teraz.
A časť
toho jeho hnevu sa opäť skryla za masku chladného výsmechu.
„Takže
mi chceš nahovoriť, že si si to v poslednej chvíli rozmyslel? Chceš mi
teraz podsúvať takúto verziu?“ vysmieval sa mu každým jedným slovom.
„Nie je
to žiadna ďalšia verzia, ale jediná pravdivá, môj pane...“ tvrdohlavo trval na svojom Young Hwa.
Nebolo
to preňho dobré, nielen preto, že pán Midorima mu neveril, ale zjavne aj preto,
že on sám vyzeral, akoby bol na pokraji svojich síl.
Minulosť
„Kam si sa vybral?“
Cítil ako sa mužove ruky dotkli
jeho krku, nemohol dýchať, nedokázal nič urobiť proti tomu chladnému zovretiu.
A keď si už myslel, že sa
z toho nedostane, že bude čeliť tomu chladu pred ktorým už niet úniku,
náhle bolo zovretie povolené a on padol na kolená pred ním. Cítil ten
dopad, bolelo to, no on prudko nasával vzduch, neschopný myslieť na nič iné,
hrdlo ho pálilo, vyhŕkli mu slzy...
„Tvoj pán ťa zjavne nevychoval dosť
dobre, to budeme musieť napraviť...“
Young Hwa cítil ako bol hodený do
ďalšej miestnosti, spútaný do okov, ktoré boli omnoho ťažšie a zvierali ho
bolestnejšie než tie, s jemnými pásmi, ktoré používal jeho pán.
„Prosím, nie... on zistí, že...“
„Áno, iste...“ usmial sa pán Song. „Zaplatíš
za svoju trúfalosť, za to, že si myslel, že sa so mnou budeš zahrávať...“
Bolesť, to bolo to, čo cítil a čo
nenávidel.
Nikdy nemal rád tvrdšie
zaobchádzanie a práve teraz prežíval mučenie, ktorému sa nič nedokázalo
vyrovnať.
Pán Song bol k nemu krutý,
brutálny, trpel , tak ako nikdy predtým... Bol ním poznačený, červené pásy na
jeho tele ho pálili... Priam horel... Považoval to za tie najhoršie muky... za
trest, ktorý bol horší než všetky ostatné...
„Prosím, nie už nie, už nie...“
kričal zúfalo, chcel len, aby ho to prestalo, aby ho nechal na pokoji, a potom
sa to stalo, po bolesti, prišlo nežné láskanie, jeho telo citlivé náhle reagovalo
na túto prudkú zmenu...
„Nie...“ vzlykol rozrušene, keď sa
poddal tej vlne slasti, ktorá bola liekom na bolesť.
Súčasnosť
„Predpokladám,
že tam sa začal ten záznam, ktorý ste mali možnosť vidieť...“ povedal Young
Hwa.
„Áno,
musím pripustiť, že je to tak... no nič to nemení na mojom rozhodnutí, odovzdať
ťa tvojmu pravému pánovi... porušil si dohodu, Young Hwa, už patríš jemu... ako
mi to zvykne dosť často pripomínať... “
„Nepočúvajte
ho, pane... ja... on...“ zúfalo sa snažil svojho pána aj naďalej presviedčať.
„Tvoje
prvé stretnutie s ním možno nebolo ideálne, ale o tých ďalších sa to
nedá povedať, zvykol si si na jeho spôsoby, možno až príliš sa ti zapáčilo
zotrvávať v jeho posteli...“
„Pane,
prosím...“
„Ako
vidíš, už som dosiahol to čo som chcel... Bude najlepšie to ukončiť... pán Song
si pre teba dnes príde... už som sa s ním na tom dohodol... myslí si, že
bude najlepšie, ak vás bude vlastniť oboch a ja s ním musím
súhlasiť... On ti dá obojok, Young Hwa a postará sa o teba... To jediné ti ešte môžem ponúknuť... Agentúra
ti už viac nebude robiť problémy, pre teba sa celá záležitosť uzavrie
takpovediac bezbolestne...“