obdobie: prázdniny pred nástupom do 5. ročníka, špeciál určený na
letné prázdniny...
varovanie: snarry, romantika, Snape_dohliada na Pottera, AU, prázdniny v
pradiarskej uličke a nie na Rokforte, život so Snapovom v bežnom svete...agresívnejší_Harry
obsah: Dumbledore Harrymu koncom
roka oznámi, že vzhľadom na isté okolnosti, budú jeho prázdniny tento rok
prebiehať inak, než zvyčajne. A Harry nie je vôbec nadšený, keď zistí, že
prázdniny bude musieť stráviť so svojím najmenej obľúbeným rokfortským profesorom.
(Pričom pred ostatnými sa musia tváriť, že ide k Dursleyovcom, tak ako
zvyčajne)
poznámka: budeme kúskovať, keďže naraz by som to nestíhala a boli by potom dlhé pauzy, kúsky môžu byť aj kratšie, podľa inšpirácie...
táto
časť je bez korektúry, korektúra sa bude robiť, až keď bude kapitola
celá, aby sa to mohlo ešte skorigovať poriadne a všetko, aby sadlo,
náznak páru Dramione v pozadí.
Pre Abequa, profesor, Vai, Mononoke.
Napokon to však nebolo až také
hrozné a už vôbec nie zložité, ako si pôvodne myslel, ostal stáť na nohách
a cítil sa pomerne dobre, vzhľadom na to, že to bol jeho prvý pokus o záležitosť
podobného druhu. Na začiatku sa mu trochu krútila hlava, no dalo sa to
zvládnuť, stačilo len nechať sa viesť a to ostatné bolo už len otázkou
šťastia, ktoré mu bolo zrejme aspoň teraz naklonené, lebo ostal pevne stáť na
nohách.
Snape pustil jeho ruku hneď ako
to bolo možné. A šiel dopredu, zrejme skontrolovať svoje ochranné kúzla. A stihol
ešte aj premiestniť kufre, zrejme do izieb, čo bola pomerne príjemná zmena,
nechal mu tam len Hedviginu klietku.
A on sa mal možnosť
poobzerať po tmavej predsieni, v byte, ktorý sa mal na určitý čas stať
Harryho domovom. Práve teraz si to však nevedel tak celkom predstaviť a napriek
tomu, čo mu riaditeľ povedal pochyboval o tom, že jeho matka sa skutočne
priatelila s tým mužom, nebolo predsa možné, aby sa spolu kamarátili tak,
ako on s Hermionou a Ronom. Jediné
čo si pod ich priateľstvom dokázal predstaviť bol istý druh spojenectva, ktorý
by mohol byť do určitej miery považovaný za určitý druh spojenectva. Nič
bližšie sa nedozvedel, pretože mu to nebolo podrobne vysvetlené, toto bolo
jediné vysvetlenie, ktoré nateraz dokázal prijať.
Snape mu však nedal priestor na
to, aby mohol o tom práve teraz uvažoval, pomerne rýchlo sa vrátil späť k nemu.
Stále ešte v tom dobre
padnúcom obleku a Harry takmer dúfal, že si ho počas prázdnin ponechá, aby
aspoň stále nemal pocit, že je v škole.
„Môžete ísť ďalej, Potter...“ vyzval ho chladne.
Harry si vzal klietku so svojou
sovou, ktorá si zvedavo obzerala nové prostredie a nasledoval svojho najmenej
obľúbeného profesora.
„Vysvetlím vám pár vecí, ktoré budú
nevyhnutnou súčasťou vášho pobytu u mňa...“ používal ten istý tón, ako na začiatku hodiny
elixírov, kedy ešte nebolo jasné, kto o koľko bodov príde, no v jeho hlase
už zaznieval prísľub, že sa podobným komplikáciám nebudú môcť vyhnúť.
Harry len prikývol a snažil
sa nemyslieť na to, že Snape má teraz takpovediac práva jeho poručníka, keďže
počas týchto prázdnin mu bol zverený, a bude ho musieť poslúchať, rovnako
ako keď boli v škole.
„Toto bude vaša izba,“ začal Snape tým, že
otvoril tretie dvere napravo.
Harry napäto prikývol a nejaký
čas si obzeral pomerne priestrannú chlapčenskú izbu, ladenú do síce tmavých
farieb, po dobre vybavenú, všetko čo bude potrebovať tam mal k dispozícii.
A nebolo tam nič čo by pôsobilo staro či zanedbane. Svojím spôsobom to všetko pôsobilo pomerne
elegantne, akoby si snáď niekto skutočne dal záležať na tom, aby urobil dobrý
dojem, no bol to len jeho názor, pokojne to mohlo byť aj inak.
„Spokojný?“ opýtal sa ho Snape
pomerne neutrálnym tónom hlasu.
„Áno, pane...“ odpovedal mu Harry pomerne stroho a zložil klietku na stolík a nechal Hedvigu,
aby si zvykla na nové pôsobisko, klietku však nezamykal, nebolo to nutné a dúfal,
že Snape to od neho nebude vyžadovať, keďže by mal mať aspoň istú predstavu o tom,
čo je pre ňu a zároveň aj pre nich najlepšie.
Jeho kufor bol pri jednolôžkovej
posteli, ktorá vyzerala pomerne pohodlne, dostal sa do bytu v neporušenom stave.
Pohľadom prešiel po akýchsi
bočných dverách.
„Čo je za tými druhými dverami?“
„Vaša kúpeľňa, Potter...“
„Iba moja?“ zopakoval
neveriacky.
„Áno, samozrejme, buďte si istý,
že ja osobne budem veľmi spokojný s tým, ak ju budete používať...“
Prešla ním vlna úľavy spojená s tým,
že aspoň o isté veci si nebude musieť robiť starosti.
„Čo sa týka pravidiel tohto domu, tak tie sú
nasledovné... Do mojich osobných priestorov sa vstupuje len po zaklopaní, do
laboratória vy Potter, vôbec prístup nemáte a ani vám neodporúčam sa o to
pokúšať, kuchyňa, obývačka, je pre vás prístupná bez obmedzenia, moja pracovňa len
s mojím výslovným súhlasom, no nepredpokladám, že o túto miestnosť
budete javiť ktovieaký záujem, všakže?“ neodpustil si mierne ironickú poznámku,
po ktorej Harry cítil, ako sa doňho opäť vkráda hnev.
„Nie, pane...“ prinútil sa
povedať. Nemal v úmysle narušovať profesorove súkromie ani sa mu pokiaľ to
len bude možné pliesť do cesty.
„Čo sa týka vášho pobytu vonku,
po určitých úpravách, na ktorých sa dohodneme, budete môcť opustiť byt, po
dokončení kúzla a vykonaní istých nevyhnutných bezpečnostných opatrení, na
ktorých riaditeľ výslovne trval, vtom nevidím problém, no ak by ste sa chceli
niekde zdržať dlhšie, než je bežné, budete mi to musieť oznámiť vopred... No
dnes si nič neplánujte, budem vás potrebovať pri vytváraní ochranného kúzla... Ak
by ste niečo potrebovali, prípadne niečomu neporozumeli, prídete za mnou, teraz
som za vás zodpovedný, čo znamená, že musím byť informovaný o akýchkoľvek nejasnostiach
z vašej strany...“
„Pokúsim sa o to...“
vyhlásil napokon, Snape nevyzeral, že by bol veľmi spokojný s takouto odpoveďou.
„Vy sa o to pokúsite?“
opýtal sa ho pomaly, s dôrazom takmer na každom slove.
„Nie, Potter, vy to budete
dodržiavať, v opačnom prípade budete mať dočinenia so mnou a vy veľmi
dobre viete, čo to znamená...“ premeral si ho pohľadom, ktorý nepatril k tým
najpríjemnejším.
„Áno, pane, viem si to
predstaviť...“ dodal Harry, napokon, chcel to mať už za sebou, podľa možnosti
čo najskôr.
„Ďalej vám musím ešte oznámiť, že riaditeľ si
želal, aby som venoval istý čas vašej príprave na možné ďalšie stretnutia s temným
pánom, môžete mi veriť, že je to to posledné, čomu by som sa chcel počas môjho
osobného voľna venovať, no rovnako ako vy, ani ja v tomto prípade nemám
záujem... Predpokladám, že svoj program prispôsobíte tomu, aby ste si vyhradili
čas aj na záležitosti tohto druhu...“ tváril sa pritom dosť kyslo a ani Harry
nemal ďaleko k tomu, aby sa opäť nerozčúlil.
„O tom by som chcel ešte s ním
hovoriť...“ pokúsil sa vyjednávať.
„Výborne, budete mať tú možnosť,
toho sa neobávajte...“ ubezpečoval ho profesor Snape.
