obdobie: prázdniny pred nástupom do 5. ročníka, špeciál určený na
letné prázdniny...
varovanie: snarry, romantika, Snape_dohliada na Pottera, AU, prázdniny v
pradiarskej uličke a nie na Rokforte, život so Snapovom v bežnom svete...agresívnejší_Harry
obsah: Dumbledore Harrymu koncom
roka oznámi, že vzhľadom na isté okolnosti, budú jeho prázdniny tento rok
prebiehať inak, než zvyčajne. A Harry nie je vôbec nadšený, keď zistí, že
prázdniny bude musieť stráviť so svojím najmenej obľúbeným rokfortským profesorom.
(Pričom pred ostatnými sa musia tváriť, že ide k Dursleyovcom, tak ako
zvyčajne)
poznámka: budeme kúskovať, keďže naraz by som to nestíhala a boli by potom dlhé pauzy, kúsky môžu byť aj kratšie, podľa inšpirácie...
táto
časť je bez korektúry, korektúra sa bude robiť, až keď bude kapitola
celá, aby sa to mohlo ešte skorigovať poriadne a všetko, aby sadlo,
náznak páru Dramione v pozadí.
Pre bacil, Vai, Michalette, Abequa
***
Profesor
elixírov ho v krátkosti oboznámil so všetkými miestnosťami v byte. Dalo
by sa povedať, že nenarazil na nič nezvyčajné, jeho byt bol celkom obyčajný, možno trochu
viac chladný a menej využívaný, no ničím mimoriadny. Aspoň pokiaľ to
dokázal posúdiť, lebo so Snapovej spálne a laboratória videl len dvere, čo
mu malo zrejme stačiť.
Tá
krátka prehliadka nebola práve najpríjemnejšia, Snape sa netváril veľmi
prívetivo a doprial mu dostatok času na to, aby sa tam mohol zorientovať
a získať prehľad o mieste, ktoré bude na istý čas jeho domovom, aj
keď to slovo, nebolo presne to, čo by vystihovalo pocity, ktoré prežíval, keď
mal možnosť aspoň čiastočne spoznať byt na Pradiarskej
uličke.
„Nejaké otázky, Potter?“ opýtal
sa ho profesor, keď opustili pomerne priestrannú a takmer nedotknutú
kuchyňu a pomaly zamierili späť k jeho izbe, no Snape ho neviedol
naspäť po tej istej chodbe, ale otočil sa smerom k pracovni.
„Nie, pane...“ to bolo všetko,
čo mu dokázal povedať, ešte sa tak celkom nespamätal zo svojho príchodu na toto
miesto a ani sám nevedel, čo by si mal o tom myslieť.
„Výborne, v tom prípade
upevníme to kúzlo, čím skôr, tým lepšie...“ oznámil mu Snape.
„Ak to, samozrejme zvládnete,
Potter?“
„Áno, zvládnem,“ nemal v úmysle
dať pred ním najavo žiadnu slabosť.
„Toto je učebňa...“ povedal mu, keď sa dostali k akýmsi tmavým
dverám.
A on mal možnosť okrem
bežných miestností spoznať, aj izbu, ktorú by mohol nazvať pozoruhodnou.
Lebo v nej prebiehal akýsi
pohyb, bolo tam množstvo rôznych magických predmetov a na zemi niečo, čo
vyzeralo takmer ako pentagramy. Jednotlivé vitríny boli natlačené viac dozadu,
a Harry práve stál na voľnej časti, pomerne odizolovanej.
„K tejto miestnosti sa
nevzťahujú žiadne pravidlá?“ opýtal sa ho, pretože nemal nič iné na práci, kým
Snape listoval v akejsi pomerne hrubej knihe a rozkladal si na menší
stolík pomôcky.
„Budete sa v nej učiť,
pokiaľ si to okolnosti budú vyžadovať...
No niektoré lekcie absolvujete aj vonku... Táto miestnosť má svoje
vlastné pravidlá, nie je nutné ich vyslovovať ani definovať, najlepšie ich pochopíte,
keď v nej strávite istý čas... Nemusíte sa obávať toho, že by ste mohli
niečo prehliadnuť... nespomenul som vám ju, lebo vonku to nie je možné, funguje
na princípe vnútornej ochrany a zabúdam na ňu, hlavne preto, aby jej
tajomstvo ostávalo neporušené... Pre vás je to takmer miestnosť voľnosti, keďže vám v nej bude dovolené používať
aj mágiu počas prázdnin, dá sa to tak povedať, že v tomto prípade je to
skôr miesto vašej slobody...“
Harry si nebol celkom istý, či
to mu porozumel, no vskutku niečo pociťoval, hoci nevedel, čo si o tom má
myslieť. Predstava prázdninového učenia nebola práve najpríjemnejšia, ale
možnosť používať mágiu neznela až tak zle. Nech to bolo akokoľvek, musel uznať,
že Snape sa v istých oblastiach vyzná pomerne dobre a aj keď
Dumbledore neschválil jeho žiadosť a neumožnil mu vyučovať Obranu,
neznamenalo to, že nemá potrebné skúsenosti a znalosti, ktoré by aj jemu
mohli pomôcť v boji proti Snapovmu pánovi. Pokiaľ by bol profesor skutočne
ochotný ho niečo naučiť, no obával sa, že jediné o čo bude mať záujem je
jeho poníženie.
Predmety, ktoré Snape vyložil na
stolík, ho zbavili chuti uvažovať nad podobnými záležitosťami , pretože
k nim patrila akási miska, krátky prútik so zvláštnymi vzormi, ktorý
vyzeral ako vŕbový a pár menších nepochybne zvieracích lebiek, čo
v ňom vyvolalo pomerne nepríjemné predstavy. A spomenul si na všetky
tie veci, ktoré sa o Snapovi tak často počúval.
„Ak ide o čiernu mágiu,
tak...“ nemal z nej strach, no predstava, že Snape bude používať temné
umenie v jeho blízkosti, ho aj proti jeho vôli znepokojila. Čo ak sa ho
pokúsi zabiť, aby si udržal priazeň svojho pána, čo ak to celé obráti proti
nemu, sú tú predsa sami, nikto ho nebude počuť, nikto sa nedozvie, čo sa medzi
nimi vlastne stalo.
V istom momente, akoby
takmer uvažoval o tom, že siahne po prútiku. No nedokázal sa k nemu
dostať, nemohol to urobiť, akoby mágia tej miestnosti pracovala proti nemu.
„Čiernu mágiu, Potter?“ opýtal sa Snape pomerne povýšenecky. „To si
myslíte?“
„Vyzerá to tak...“ vyhlásil
jednoducho a snažil sa opäť nepodliehať tomu pulzovaniu hnevu, ktoré
v ňom prebudil ten Snapov zamatový hlas, umiestnený do polohy, ktorú
najviac nenávidel.
„Vy nemáte ani poňatia, čo tie
slová vlastne znamenajú... rituál ochrany patrí k starej mágii,
k základu, ktorý nie je vo svojej podstate nepatrí ani do jednej
kategórie...“ povedal mu Snape nebezpečne tichým hlasom. „Vskutku by som bol veľmi
prekvapený, keby ste to práve vy dokázali spoznať ten pre vás takmer nepatrný
rozdiel...“
