obdobie: prázdniny pred nástupom do 5. ročníka, špeciál určený na
letné prázdniny...
varovanie: snarry, romantika, Snape_dohliada na Pottera, AU, prázdniny v
pradiarskej uličke a nie na Rokforte, život so Snapovom v bežnom svete...agresívnejší_Harry
obsah: Dumbledore Harrymu koncom
roka oznámi, že vzhľadom na isté okolnosti, budú jeho prázdniny tento rok
prebiehať inak, než zvyčajne. A Harry nie je vôbec nadšený, keď zistí, že
prázdniny bude musieť stráviť so svojím najmenej obľúbeným rokfortským profesorom.
(Pričom pred ostatnými sa musia tváriť, že ide k Dursleyovcom, tak ako
zvyčajne)
poznámka: korektúra predchádzajúceho ešte nie je urobená, dobehnem to neskôr, keďže teraz robím hlavne B. anjela... a kvôli horúčavám sa všetko posunulo.
Pre Abequa, Bacil, profesor, Alya Midnight, Kikča,
On nie.
Trval na
svojom jeho vnútorný hlas.
Nechcel
tomu veriť, tvrdohlavo odmietal prijať, že by niečo také bolo možné. Muž ako on
predsa nemohol niečo také cítiť k jeho matke, nehodilo sa to k nemu,
nie k osobe, ktorú poznal on. Patril predsa k nemu, bol verným sluhom
svojho pána, ktorý len čakal na príležitosť, ako získať všetko a čo najmenej
stratiť.
Súčasťou
tej mágie, však bolo aj odpútanie sa od bežného materiálneho sveta, prudké rituálu
ho však nenechalo na pochybách, že je to tak, všetka ta láska, teraz akoby
ochraňovala jeho, cítil ako sa nejaký čas vlievala doňho a zanechávala v ňom
trvalú stopu, ktorú tentoraz mal možnosť vedome prijímať a cítiť. Nebolo
možné tomu vzdorovať, nebolo možné nenávidieť, len cítiť tú blahosklonnú
istotu, že láska tohto druhu ochraňuje len a len jeho.
„Môžete
to pustiť, Potter,“ prikázal mu Snape stroho. Jeho hlas sa len veľmi pomaly
dostával cez tú bariéru pocitov, ktorá ho obklopovala. No nedokázal len tak
ľahko zložiť ruky z tej nádoby, pokúšal sa o to, ale čosi v ňom,
akoby odmietalo, vzdať sa toho pocitu, tej oslobodzujúcej blaženosti. Chcel mu
povedať, že to nie je možné, že niečo také ešte nikdy necítil, že to všetko
nedokáže len tak ľahko opustiť, no nedokázal prehovoriť....
„Potter,
tak to by už hádam stačilo...“
A len
veľmi matne si uvedomil to, ako Snapove ruky siahli na tie jeho, akoby ten
kontakt ešte viac umocnil to, čo prežíval, a strhol posledné zábrany,
ktoré ešte v sebe mal.
Ten
dotyk bol neskutočný. Bolo to ako ubezpečenie toho, že všetko čo mu bolo
ponúknuté teraz patrí len a len jemu.
Pustil
nádobu, urobil pár nesmelých krokov, no potom sa mu pred očami náhle
zotmelo, pritisol sa bližšie k osobe, ktorá preňho ešte stále
predstavovala spojenie s láskou a oporou.
„Potter,
spamätajte sa... je to len čiastkový efekt, o chvíľu to pominie, “ ten
príjemný zamatový hlas, mal možnosť
počuť opäť, bol blízko, tak blízko, až to v ňom vyvolalo záchvev radosti.
Primkol
sa ešte bližšie. Objal muža okolo pása, hlavou sa dotkol jeho hrude a tešil
sa z každého ďalšieho nádychu, s jeho blízkosti, ktorá bola preňho
takmer opojnou. A nejaký čas sa ho len držal, len cítil to, ako mu spôsobuje
radosť to, že sa s ním môže o tento okamih podeliť.
A cítil
ako sa mužove ruky presunuli na jeho chrbát, hladina mágie sa potom začala ustaľovať
a on cítil ako pozvoľna klesá jeho nadšenie, odpútava sa od sveta pocitov
a ilúzií a dosť tvrdo pociťoval aj návrat späť k bežnému spôsobu
uvažovania. Hlavne preto, že si uvedomil, že objíma Snapa okolo pása, že sa k nemu
tisne, akoby snáď od neho niečo očakával, a že profesorove ruky, ktoré
dosiaľ spočívali na jeho chrbte ho pomaly pustili.
Ustúpil.
„Čo to má
znamenať?“ opýtal sa ostro.
Nepovedal
mu, že k niečomu takému môže dôjsť, aj keď to zrejme vedel, lebo sa
netváril veľmi prekvapene, skôr len posmešne, akoby od neho očakával presne ten
druh slabosti.
„Zdá sa,
že sa vám vrátil zdravý rozum, Potter, už som sa obával, že sa mi tu začnete od
šťastia vznášať...“ neodpustil si profesor jednu zo svojich sarkastických
poznámok.
„Prečo
ste mi nepovedali, že sa budem cítiť tak zvláštne?“ opýtal sa do istej miery až
útočne.
„Na to
ste sa nepýtali, Potter, chceli ste vedieť ako bude prebiehať rituál, nie na
to, čo to s vami urobí...“
„Vy ste
to vedeli! Vy ste chceli, aby som...“ kričal naňho Harry, no nebolo mu ani len
umožnené, aby to dokončil.
„Nebuďte
drzý, Potter, nezabúdajte na to s kým hovoríte...“ tie čierne oči si ho
premeriavali spôsobom, z ktorého mu takmer tuhla krv v žilách.
„Nezabúdam
na to, pane...“ prinútil sa povedať, aj napriek tomu, že ním lomcoval chladný
hnev a všetky tie príjemné pocity, mu teraz pripadali klamlivé.
