31. 7. 2015

Letné prázdniny 3. kapitola 2/3







obdobie:  prázdniny pred nástupom do 5. ročníka, špeciál určený na letné prázdniny...


varovanie: snarry, romantika, Snape_dohliada na Pottera, AU, prázdniny v pradiarskej uličke a nie na Rokforte, život so Snapovom v bežnom svete...agresívnejší_Harry
obsah:  Dumbledore Harrymu koncom roka oznámi, že vzhľadom na isté okolnosti, budú jeho prázdniny tento rok prebiehať inak, než zvyčajne. A Harry nie je vôbec nadšený, keď zistí, že prázdniny bude musieť stráviť so svojím najmenej obľúbeným rokfortským profesorom. (Pričom pred ostatnými sa musia tváriť, že ide k Dursleyovcom, tak ako zvyčajne)

 poznámka: korektúra predchádzajúceho ešte nie je urobená, dobehnem to neskôr, keďže teraz robím hlavne B. anjela... a kvôli horúčavám sa všetko posunulo.



 Pre Aliya Midnight, Vai, Abequa, Profesor

„Tak choďte, teraz už vaša prítomnosť v tejto miestnosti už nie je potrebná...“ povedal mu profesor, čím mu dal najavo, že nemá v úmysle pokračovať v rozhovore s ním a obrátil sa späť k stolu.
„Pane...“ ešte raz ho oslovil Harry.
Starší muž sa k nemu opäť otočil a tváril sa pritom stále dosť nepriateľsky a popudene.
„Na niečo ste hádam zabudli, Potter?“
„Ten rituál, podaril sa, však?“
„Čo myslíte?“ obdaril ho pohľadom, ktorý on sám dôverne poznal z hodín elixírov a bol to pohľad číslo štyri, s miernym náznakom pobavenia nad tým, ako niekto môže byť taký tupý, o to viac ho to dráždilo a opäť bojoval sám so sebou, aby nenarušil pokoj miestnosti voľnosti, ktorá už začínala pomaly pohlcovať jeho hnev.
„Ja myslím, že áno...“ dodal Harry s istou dávkou neistoty.
Jeho starší spoločník mu venoval strohé prikývnutie, vrátil sa k stolu a naklonil sa nad nádobu.
 Harry musel uznať, že sa mu po tomto potvrdení značne uľavilo, nerád by to opakoval znovu, nevedel či by ešte raz dokázal niečo také, teraz, keď už vedel aké to môže mať dôsledky.
„Môžem vám ešte s niečím pomôcť, pane?“  vedel, že by mal radšej využiť ponúkanú možnosť a hneď odísť, no nemohol to urobiť, ten muž preňho predsa len niečo urobil, poskytol mu ochranu, od ktorej závisel jeho život, a aj keď to nič nemenilo na tom, že toho muža nenávidel, chcel mu to aspoň nejakým spôsobom oplatiť. A zároveň v ňom rezonoval aj ten pocit, že profesor elixírov tú pomoc skutočne potrebuje, no sám o ňu nikdy nepožiada.
Starší muž zdvihol hlavu a pozrel naňho. Na chvíľu sa mu zdalo, akoby v jeho pohľade nebolo toľko pohŕdania než zvyčajne, na nejaký čas takmer nevedel ten pohľade presne identifikovať a priradiť ho k príslušnej nálade, ktorú on považoval za skutočné vyjadrenie toho, čo starší muž prežíval.
A bol tu aj ten pocit, čiastočná neochota vzdialiť sa od neho, ktorú nikdy predtým nepoznal, miatla ho a nevedel, ako si s ňou má poradiť. Takmer akoby opustenie tej miestnosti znamenalo, istý druh zrady. Akúsi trpkú príchuť, ktorú nepoznal v súvislosti s ním.
„Pociťujete ešte nejaké účinky rituálu ochrany?“ opýtal sa ho profesor namiesto priamej odpovede a v jeho hlase snáď zaznieval istý druh záujmu, aspoň to Harry stihol takto identifikovať.
„Možno, áno...“ pripustil napokon, pretože tie pocity vôbec neboli normálnou súčasťou ich vzťahu.
„Toho sa neobávajte, Potter, čoskoro to pominie, no ako vás poznám, asi bude nutné vašu pomoc prijať... aspoň tentoraz...“ a vyzval ho, aby sa vrátil k nemu, čo Potter urobil, ochotnejšie než kedykoľvek predtým.
„Budete stáť presne tu...“ naklonil sa kamsi dozadu k jednej polici a vybral akúsi fľaštičku s modrou tekutinou, „a keď vám poviem, otvoríte to a dáte mi z toho napiť... bez rečí, bez otázok...“
Harry poslúchol a prevzal si od neho flakón.
„Nie, skôr než vás o to ja sám požiadam...“ pripomenul mu mrazivo a on pomaly prikývol.
Snape sa naklonil späť nad nádobu. Zdvihol prútik a pritiahol spomienky späť, pohybovali sa lenivo, krútili sa takmer akoby bojovali proti tomuto postupu, ich vloženie takisto nebolo vôbec príjemné, Harry videl ako po ich vložení sa Snape na nejaký čas pevne zvieral okraje stola a zmučene privieral oči...
„Teraz, Potter...“ prikázal po istom čase, keď sa už Harry plánoval opýtať, či náhodou nezabudol na to, že už nastal správny čas.
Harry otvoril flakón a priložil mu ho k perám, profesor sa hltavo napil a chcel si ho pridržiavať sám, no ruky ho neposlúchli, len sa zachveli, nedokázal ich zdvihnúť...  Tak to Harry urobil zaňho a počkal, kým prestal piť a dovolil mu, aj to, aby sa oňho oprel.
„Potter, nie, to nie je nutné...“ dosť rázne proti tomu protestoval, ale jeho študent mu napriek tomu pomohol si sadnúť.
Netušil, že návrat spomienok môže byť aj bolestivý, nepochybne to bola cena za ten rituál, ale Snape sa ich napriek tej bolesti odmietol vzdať. 

predchádzajúca časť nasledujúca kapitola