obdobie: prázdniny pred nástupom do 5. ročníka, špeciál určený na
letné prázdniny...
varovanie: snarry, romantika, Snape_dohliada na Pottera, AU, prázdniny v
pradiarskej uličke a nie na Rokforte, život so Snapovom v bežnom svete...agresívnejší_Harry
obsah: Dumbledore Harrymu koncom
roka oznámi, že vzhľadom na isté okolnosti, budú jeho prázdniny tento rok
prebiehať inak, než zvyčajne. A Harry nie je vôbec nadšený, keď zistí, že
prázdniny bude musieť stráviť so svojím najmenej obľúbeným rokfortským profesorom.
(Pričom pred ostatnými sa musia tváriť, že ide k Dursleyovcom, tak ako
zvyčajne)
poznámka:
korektúra predchádzajúceho ešte nie je urobená, dobehnem to neskôr,
keďže teraz robím hlavne B. anjela... a kvôli horúčavám sa všetko
posunulo.
Pre Aliya Midnight, Vai, Abequa, Profesor
„Tak
choďte, teraz už vaša prítomnosť v tejto miestnosti už nie je potrebná...“
povedal mu profesor, čím mu dal najavo, že nemá v úmysle pokračovať v rozhovore
s ním a obrátil sa späť k stolu.
„Pane...“
ešte raz ho oslovil Harry.
Starší
muž sa k nemu opäť otočil a tváril sa pritom stále dosť nepriateľsky
a popudene.
„Na
niečo ste hádam zabudli, Potter?“
„Ten
rituál, podaril sa, však?“
„Čo
myslíte?“ obdaril ho pohľadom, ktorý on sám dôverne poznal z hodín elixírov
a bol to pohľad číslo štyri, s miernym náznakom pobavenia nad tým,
ako niekto môže byť taký tupý, o to viac ho to dráždilo a opäť bojoval
sám so sebou, aby nenarušil pokoj miestnosti voľnosti, ktorá už začínala pomaly
pohlcovať jeho hnev.
„Ja
myslím, že áno...“ dodal Harry s istou dávkou neistoty.
Jeho starší
spoločník mu venoval strohé prikývnutie, vrátil sa k stolu a naklonil
sa nad nádobu.
Harry musel uznať, že sa mu po tomto potvrdení
značne uľavilo, nerád by to opakoval znovu, nevedel či by ešte raz dokázal
niečo také, teraz, keď už vedel aké to môže mať dôsledky.
„Môžem
vám ešte s niečím pomôcť, pane?“ vedel, že by mal radšej využiť
ponúkanú možnosť a hneď odísť, no nemohol to urobiť, ten muž preňho predsa
len niečo urobil, poskytol mu ochranu, od ktorej závisel jeho život, a aj keď
to nič nemenilo na tom, že toho muža nenávidel, chcel mu to aspoň nejakým
spôsobom oplatiť. A zároveň v ňom rezonoval aj ten pocit, že profesor
elixírov tú pomoc skutočne potrebuje, no sám o ňu nikdy nepožiada.
Starší
muž zdvihol hlavu a pozrel naňho. Na chvíľu sa mu zdalo, akoby v jeho
pohľade nebolo toľko pohŕdania než zvyčajne, na nejaký čas takmer nevedel ten
pohľade presne identifikovať a priradiť ho k príslušnej nálade, ktorú
on považoval za skutočné vyjadrenie toho, čo starší muž prežíval.
A bol
tu aj ten pocit, čiastočná neochota vzdialiť sa od neho, ktorú nikdy predtým
nepoznal, miatla ho a nevedel, ako si s ňou má poradiť. Takmer akoby
opustenie tej miestnosti znamenalo, istý druh zrady. Akúsi trpkú príchuť, ktorú
nepoznal v súvislosti s ním.
„Pociťujete
ešte nejaké účinky rituálu ochrany?“ opýtal sa ho profesor namiesto priamej
odpovede a v jeho hlase snáď zaznieval istý druh záujmu, aspoň to
Harry stihol takto identifikovať.
„Možno,
áno...“ pripustil napokon, pretože tie pocity vôbec neboli normálnou súčasťou
ich vzťahu.
„Toho sa
neobávajte, Potter, čoskoro to pominie, no ako vás poznám, asi bude nutné vašu
pomoc prijať... aspoň tentoraz...“ a vyzval ho, aby sa vrátil k nemu,
čo Potter urobil, ochotnejšie než kedykoľvek predtým.
„Budete
stáť presne tu...“ naklonil sa kamsi dozadu k jednej polici a vybral akúsi
fľaštičku s modrou tekutinou, „a keď vám poviem, otvoríte to a dáte mi
z toho napiť... bez rečí, bez otázok...“
Harry
poslúchol a prevzal si od neho flakón.
„Nie,
skôr než vás o to ja sám požiadam...“ pripomenul mu mrazivo a on pomaly
prikývol.
Snape sa
naklonil späť nad nádobu. Zdvihol prútik a pritiahol spomienky späť,
pohybovali sa lenivo, krútili sa takmer akoby bojovali proti tomuto postupu,
ich vloženie takisto nebolo vôbec príjemné, Harry videl ako po ich vložení sa
Snape na nejaký čas pevne zvieral okraje stola a zmučene privieral oči...
„Teraz,
Potter...“ prikázal po istom čase, keď sa už Harry plánoval opýtať, či náhodou
nezabudol na to, že už nastal správny čas.
Harry
otvoril flakón a priložil mu ho k perám, profesor sa hltavo napil a chcel
si ho pridržiavať sám, no ruky ho neposlúchli, len sa zachveli, nedokázal ich
zdvihnúť... Tak to Harry urobil zaňho a počkal,
kým prestal piť a dovolil mu, aj to, aby sa oňho oprel.
„Potter,
nie, to nie je nutné...“ dosť rázne proti tomu protestoval, ale jeho študent mu
napriek tomu pomohol si sadnúť.
Netušil,
že návrat spomienok môže byť aj bolestivý, nepochybne to bola cena za ten
rituál, ale Snape sa ich napriek tej bolesti odmietol vzdať.
predchádzajúca časť nasledujúca kapitola