Rodinné tajomstvo 17. kapitola 3/3

 názov:  Rodinné tajomstvo
pár: Kim Myoung-soo/Jung Kyoung-ho
varovanie: dráma, temné, drsnejšia vec, nedobrovoľný sex, zneužitie moci
obsah: Myoung-soo začína žiť v novej pestúnskej rodine, pomerne dobre situovanej, otec rodiny má dobrú prácu, jeho manželka je doma a stará sa o malú dcérku, starší syn študuje na univerzite, a aj Myoung-soo sa hneď na začiatku dostáva do dobrej školy a oproti tomu v akých podmienkach žil predtým, to vyzerá tak, že sa jeho situácia veľmi zlepší...
No čoskoro zistí, že jeho prvý dojem nebol práve najlepší... Zisťuje, že všetko ani zďaleka nie je tak ako sa zdá...
Pán domu oňho postupom času začne javiť záujem, ktorý mu nie je  nepríjemný a keď za ním jednej noci príde do jeho izby Myoung-soo s hrôzou zisťuje aká je jeho skutočná úloha v tejto rodine...

 poznámka: máme tu ďalšiu čas na oslavu ústupu  extrémnych horúčav, ktoré ma riadne teda ehm ma dosť ehm... no veď viete, skrátka torturing sme si užili aj zle mi samozrejme bolo, ako inak... a nielen horúčavy boli v bode programu, ale aj iné veci, no nebudem teraz o nich písať, lebo sa teším z toho, že bola taká osviežujúca búrka a teším sa na HP dnes v tv, proste ja si to rada zopakujem, zas... :D

 Pre Michalette, ell. 

Vyhlásil Young Hwa bezstarostným tónom a  tváril sa pritom, akoby to bol on kto len zbytočne preháňa z čoho nadobudol dojem, že si zrejme nebudú rozumieť až tak dobre, ako si pôvodne myslel.

„A tebe to vážne nevadí?“

„Nie, nevadí, už nie, zvykol som si, neboj sa, aj ty časom prídeš na to, čo je pre teba najlepšie...“ povedal mu to tak, akoby skutočne veril tomu, že je len otázkou času, kedy aj on zloží svoje zbrane a zrejme nebol ďaleko od pravdy, keďže už párkrát sa o to pod rôznymi zámienkami pokúsil.

„Možno to časom skutočne bude lepšie,“ pripustil tú možnosť, že istá časť tejto záležitosti sa mu páči, no stále tu boli aj tie záležitosti, ktoré mu nepripadali práve najnormálnejšie a dosť ťažko sa s nimi vyrovnával.

„Záleží ti predsa na pánovi Jungovi, však?“

„Áno, iste....“ pripustil tú možnosť, že je to pravda.

„Tak vidíš, a to je len začiatok, ver mi, on sa o všetko postará, bude ti s ním dobre, viem o čom hovorím, pani Jungová sa ku mne správa úžasne, nič mi neodoprie...“ ozvalo sa zvonenie jeho mobilu, ktoré mu zabránilo povedať všetko, čo by za iných okolností zrejme chcel, prečítal si správu, rýchlo odpísal a pozrel naňho.

„Budem už musieť ísť, čaká na mňa a bude lepšie, ak nebudem meškať, tak neskôr...“ povedal mu a naklonil sa k nemu do istej miery sprisahanecky a vlepil mu malý bozk na líce.

Potom opustil jeho izbu a nechal ho osamote.

Po rozhovore s ním bol Myoung-soo omnoho pokojnejší. Poznal Tieňa, cítil, že má v rukách zbraň proti panej, no ona o tom nevedela, čo mu dávalo ešte väčšiu istotu, konečne mal pocit, že môže aspoň o niečom rozhodnúť.

A páčil sa mu, aj napriek tomu, že z neho nemal ten najlepší prvý dojem, no očividne dokázal byť aj veľmi milý a chápavý, ak sa to práve od neho vyžadovalo.

Svojím spôsobom to bola jedna z tých vecí, ktoré potreboval počuť a chcel im veriť.

Pustil sa do plnenia úloh na nasledujúci školský deň a ešte raz si prešiel všetky poznámky k projektu.

Chcel to mať čo najskôr za sebou, no zároveň sa svojím spôsobom tešil na to, že jeho milenec bude pri ňom.

***

„Ďakujeme vám za pôsobivú prezentáciu,“ povedal učiteľ, keď pán Jung dokončil svoju prednášku a tváril sa veľmi spokojne.

„Bolo pre mňa potešením, že som tu s vami mohol dnes byť...“ odpovedal mu jeho poručník a tváril sa pritom vskutku tak, akoby mal radosť z toho, že sa o svoje skúsenosti s jeho spolužiakmi.

Nepochyboval o tom, že aj jeho úvod bol dosť dobrý na to, aby získal pomerne slušné hodnotenie.

A nebolo to ani zďaleka všetko, čo bolo súčasťou toho dňa, ktorý napokon dopadol omnoho lepšie, než si pôvodne myslel.

Myoung-soo takisto veril pánovi Jungovi každé slovo, bola to vskutku pôsobivá prednáška a obdivoval to, ako dokázal použiť tie správne slová na to, aby vzbudil záujem v jeho spolužiakoch.

Využil všetok svoj čas pomerne efektívne a aj on sa pristihol pritom, že ho pozorne počúva a spolu s ostatnými sa necháva uniesť jeho rečou, miestami vážnou a inšpirujúcou, miestami zábavnou.

Čo ani zďaleka nepatrilo k tým najľahším úlohám. Opäť nadobudol ten pocit, že pán Jung vie veľmi dobre manipulovať s ľuďmi a pomerne rýchlo dosiahnuť želané výsledky, sám mal možnosť sa o tom neraz presvedčiť.

No to kúzlo zjavne fungovalo aj na iných ľudí, nielen naňho. A práve dnes bol hrdý na to, že ho má po svojom boku a že sa môže spoľahnúť na to, že bude cítiť jeho podporu aj počas projektov v škole.

Bolo to po prvý raz, čo si uvedomil, že by to mohlo fungovať aj takto, že v budúcnosti bude cítiť jeho oporu a lásku.

Po dlhom čase sa cítil ako súčasť rodiny a musel uznať, že je to príjemný pocit. 

predchádzajúca časť     nasledujúca kapitola