Vtedy som mala ten pocit 16. kapitola 3/3

fandom: HPff
pár: Myrtla/Tom Riddle
obsah: "Vtedy som mala ten pocit, že by som mohla byť pre niekoho dôležitá. A nemýlila som sa, ale všetko bolo napokon inak, ako som si pôvodne myslela."

varovanie: HET

poznámka: po mojej korektúre

***

Tekvicový džús vyliaty na jednu z jej obľúbených kníh. To na ňu čakalo po návrate do triedy.

Nechala ju ležať na  lavici bez dozoru len chvíľu. To bol nepochybne len začiatok toho boja, ktorý sa opäť rozpúta proti nej. Ignorovala to, nekričala ani nedala na sebe znať, že ju to nehnevalo. Pre istotu rýchlo na nejaký čas opustila triedu, lebo tušila, že sa jej môže ujsť ešte omnoho viac, nebola to dôležitá hodina, len dejiny mágie a nič vážne by nezmeškala, keby sa tam dnes neukázala.

Poloprázdna chodba, na ktorej sa práve nachádzala aj napriek zákazu chodiť osamote, to bolo lepšie, než zdržiavať sa pri Olivii a jej partii, ktorej pozornosti si získala, zrejme až príliš rýchlo.

Sušiace zaklínadlo už dôverne poznala a podarilo sa je knihu zachrániť, hlavne najviac zasiahnuté stránky, skôr než došlo k ich úplnému zlepeniu.

Pod tou knihou bol aj pergamen. No nebola na ňom ani len kvapka. Len nový odkaz, ktorého prečítaniu sa nemohla vyhnúť, keď ho už držala v rukách.

Ahoj, Myrtla

Snažila sa nebrať ohľad na svoje srdce, ktorému niečo také stačilo na to, aby zrýchlilo svoju činnosť. Pripomínala si svoje predsavzatia, no bolo to ťažšie než kedykoľvek predtým, Olivia ten jej posledný výbuch vôbec neocenila a teraz sa s ňou všetci báli čo i len prehovoriť, aby na seba neupriamili jej pozornosť.

Vždy mala v ich fakulte veľmi dôležité postavenie, podobne ako Tom v Slizoline a Myrtla vedela, že keď sa proti nej bude stavať, urobí jej zo života peklo.  No vedieť to neznamenalo, že sa toho bude držať a že svoju povahu udrží pod kontrolou.  A počas toho prvého týždňa, kedy bola opäť sama, toto bol vôbec po prvý raz, čo cítila, že si niekto na ňu spomenul.

Stála tam dosť dlho, dlhšie než by bolo vhodné, akoby zamrznutá v čase, sledovala ďalšie a ďalšie slová z toho odkazu, napísaného približne pred hodinou, podľa časového údaju, ktorý obsahoval. A nasledovali aj ďalšie slová a vety, ktoré si nemilosrdne uzurpovali jej pozornosť.

Rozlústil som tvoj 

darcek, je to vskutku uzitocné kúzlo, este raz ti dakujem, za moznosť objavit kúzlo ukryte v nom, pomohlo mi dostat sa z jednej neprijemnej situácie, som tvojim dlzníkom. Dúfam, ze sa na mna nehnevas, kvôli tomu obedu, vzdy ked som s priatelmi musím si davat dobrý pozor na kazdý krok, to ze si sa na mna tak dívala ma dost rozptylovalo... povedzme, ze to bol rusivý element, ktorého pokracovanie by nás mohlo dostat do problémov, no neznamená to, ze s tebou uz viac nechcem byt v kontakte, len by som bol rád, keby sme chránili nase tajomstvo, obzvlást v týchto neistých  casoch, je to viac nez nevyhnutné... a už teraz ti môzem slúbit, ze si nájdem spôsob ako ti túto malú nepríjemnost vynahradit.

Skôr než sa odhodlala na odpoveď či čokoľvek iné, cítila ako zrazu pergamen unikol z jej rúk a dopadol do Oliviinej otvorenej dlane.

„Pozrime sa, čo to tu máme?“  

Myrtla zbledla. Ak niečo, uvidí, čokoľvek, čo by ju mohlo spájať s...

„Daj to sem!“ snažila sa ho získať späť.

Olivia ju však nepočúvala a ona sa k nej nemohla dostať, jej kamarátky sa jej postavili do cesty, nemohla okolo nich prejsť.

„Neboj sa, len sa pozriem... nič tajné to predsa nemôže byť, však? Neskrývaš pred nami nič, čo by nás mohlo zaujímať...“

„Nie, to skrátka...“ pokúšala sa niečo vymyslieť, čokoľvek čo by ju mohlo zachrániť pred jej zvedavosťou.

Bola odsotená späť. Držaná v tom kruhu, ktorý ju desil. Rozrušená na najvyššiu možnú mieru a neschopná ničoho len, pohľadom sledovať pergamen, ktorý už nemala pod kontrolou.

„Dosť!“ zaznel akýsi hlas, spoza jej chrbta.

Pustili ju a ona sa mohla obzrieť.

Stál tam Tom, objavil sa tak náhle, predtým si nevšimla, že bol na blízko... A ona sa snažila potlačiť pocit úľavy, ktorý sa jej zmocnil, keď mal situáciu pod kontrolou on. A očividne dnes bol ten deň, kedy sa rozhodol byť slušným študentom a prefektom dbajúcim na pravidlá. Bola rada, že ho to postihlo práve dnes.

„Už predtým som vám niečo povedal ohľadom tejto záležitostí... No zdá sa, že som na isté veci, nedal dostatočný dôraz...“

„Áno, ale...“

Olivia bola dosť zarazená, len zo seba vyjachtala pár slov, no bola nemilosrdne prerušená.

 „Slečna Hornbyová vráťte vašej spolužiačke, to čo vám nepatrí, na Rokforte nie sú krádeže cudzieho majetku tolerované...“ prikázal jej Tom prísne.

„Áno, samozrejme... mrzí ma to,“ hlesla jej spolužiačka pokorne.

Dokonca zamumlala aj „Prepáč...“ aj keď o to nebola priamo požiadaná. Nepochybne preto, že chcela na Toma urobiť dojem.

Myrtla len stroho prikývla a prevzala si od nej pergamen, bol čistý bez odkazu, ktorý medzitým zrejme stihol zmiznúť.

Tento druhý odkaz z jeho strany, však hovoril jasnou rečou. Opäť jej pripomenul, že dokáže byť aj tým Tomom, ktorému na jej osude aspoň trochu záleží.

Nevedela do akej miery je to úprimne a či to nie je len ďalšia z jeho hier, no práve v tomto okamihu si priala veriť tomu, že dnes je preňho dôležitá, a nech bude zajtrajšok akýkoľvek, nezabudne na to, že dnes pri nej skutočne stál.

predchádzajúca časť  nasledujúca kapitola