Vtedy som mala ten pocit 18. kapitola 1/3

fandom: HPff
pár: Myrtla/Tom Riddle
obsah: "Vtedy som mala ten pocit, že by som mohla byť pre niekoho dôležitá. A nemýlila som sa, ale všetko bolo napokon inak, ako som si pôvodne myslela."

varovanie: HET

 poznámka: dnes, teda aktualizácia je, zajtra asi ťažko, lebo teplo zabíja systém... po mojej korektúre len prvá korektúra

 Pre Farah a M. 

„Cítite sa už lepšie, slečna Warrenová?“

„Áno...“  odvetila Myrtla zahanbene.

Cítila vplyv upokojujúceho elixíru, tú takmer oslobodzujúcu ľahkosť a niečo pripomínajúce chuť ovocných cukríkov.

Sedela na  posteli v nemocničnom krídle , s rukami voľne položenými na kolenách. A takmer ľutovala, že tento elixír nespôsobuje aj stratu pamäti, keďže vedela veľmi dobre, prečo tam s nimi sedí aj profesor Slughorn. Premerala si ho mierne previnilým pohľadom.

„Pane, mrzí ma, že som spôsobila rozruch na vašej hodine...“ bolo to slabé slovo vzhľadom na to, ako vybuchla a doslova sa zrútila pred všetkými, o to horšie, že práve na hodine elixírov, pred svojím obľúbeným učiteľom. Nevedela si predstaviť nič horšie. Ten jej výbuch, to ako mu ešte neskôr na ošetrovni doslova plakala na ramene. Nikdy predtým sa takto zle necítila.

„To je v poriadku, Myrtla, nemusíte sa ospravedlňovať...“  hľadel na ňu, akoby mu na tom skutočne záležalo.

Neisto prikývla.

„Rozumiem vám a môžem vás ubezpečiť, že už čoskoro sa všetko dá do poriadku...“

„Áno, pane, určite máte pravdu, ja to zvládnem, bude to zas dobré...“  Myrtla sa držala tých slov, akoby boli jej jedinou záchranou. Nepochybne si myslel, že sa takto cíti kvôli tým útokom a všetkému čomu v poslednom čase museli čeliť ľudia ako ona. Samozrejme, on ani len netušil, čo prežíva, nevedel nič o pravej príčine tej bolesti, ktorá ju opäť premohla. Chcela tomu veriť. Skutočne si priala, aby to bolo tak.

Potom nejaký čas len ticho sedela na svojom mieste. Bola ospalá, len veľmi matne vnímala rozhovor medzi školskou sestrou a profesorom elixírov.

No nebolo to nepríjemné, bola to jemnejšia verzia pôvodného receptu, ako jej profesor stihol vysvetliť, naplnil ju pokojom, no nemohol úplne zabrániť tomu, aby zabudla na tú bolesť, ktorá ju priviedla až sem. Pretože ona poznala pravú príčinu svojho výbuchu a nebola to tá jemná kritika z jeho strany, nie, nešlo o to, že jej elixír nemal správnu konzistenciu.

Stalo sa to kvôli nemu. A ona sama nemohla uveriť tomu, že by mohol mať na ňu až taký vplyv. Nikdy predtým sa s ňou nič také kvôli chlapcovi nestalo. Dokonca ani v tých najhorších časoch neklesala na dno tak prudko a rýchlo ako teraz.

Nerozumela tomu, prečo teraz a prečo takto, no bola rada, že to už má za sebou. Nechal ju ísť. Je to preč. Už nemôže padnúť hlbšie.

Tom mal možno v jednej veci pravdu, to čo k nemu cíti, je len nebezpečná slabosť, ktorá by mala byť odstránená. Len ďalší spôsob mučenia, ktorý im všetkým poskytne príležitosť na to, aby sa mohli vysmiať z Umrnčanej Myrtly. Tá prezývka bola opäť súčasťou jej života, plakala viac než zvyčajne, bola citlivá takmer na všetko a jej výbuchy hnevu, boli čoraz silnejšie. Nechcela takto ďalej pokračovať.

         „Ako dlho tu ešte musím ostať?“ opýtala sa školskej sestry práve keď sa s nimi profesor takpovediac rozlúčil, keďže mal zrejme aj iné povinnosti než starať sa práve o ňu.

„Bude lepšie, ak si ešte nejaký čas oddýchnete, slečna Warrenová, uvidíme ako sa budete cítiť neskôr...“  informovala ju školská sestra. A ona s ňou musela súhlasiť, lebo práve teraz potrebovala nabrať dostatok síl na to, aby opäť dokázala všetkým čeliť. Mala pocit, akoby jej myseľ ovládol ten hlas, ktorý by mala poslúchať, no zvyčajne nebolo ľahké sa podľa neho riadiť. Hlavne nie, pokiaľ šlo o záležitosti srdca.

Toto však bola už posledná kvapka. Nemôže to ďalej takto pokračovať. Nesmie viac plakať. Nesmie sa kvôli nemu trápiť. On je taký ako zvyčajne ani len náznak toho, že by mu na tom záležalo vôbec nepostrehla. Správa sa, akoby preňho nikdy neexistovala. Aj ona sa musí zariadiť presne podľa jeho príkladu. Nesmie dovoliť, aby sa k nej opäť dostali tie pocity, ktoré by ju mohli zničiť. Musí sa im postaviť.

Raz a navždy to celé uzavrieť a pohnúť sa ďalej. Nie je preňho dôležitá, ale to neznamená, že sa nenájde niekto, pre koho dôležitá bude.

Prišiel čas. Už sa nemá kam ukryť. Nemôže viac popierať to, že to bol len jeden z tých bláznivých snov, ktoré len veľmi ťažko dôjdu k naplneniu.

predchádzajúca kapitola   nasledujúca časť