Hračka 13. kapitola 3/3

 Hračka
pár: Rain/Uhm Tae-woong
varovanie: vydržiavaný milenec, hračka, podriadený domáci maznáčik
obsah: starší manažér veľkej spoločnosti  Tae-woong (40), tichý a v súkromí dosť uzavretý človek, stretáva mladíka, (18) menom Rain, prostredníctvom istej sprostredkovateľkej zoznamovacej agentúry, pre klietov so špeciálnymi požiadavkami. 
Rain sa po vzájomnej dohode stáva jeho "hračkou".

Pre ell, Michalette.

***

Predajňa so značkovou športovou obuvou, to bolo miesto, ktoré navštívil ako prvé, keď sa dostal medzi ľudí. Zamieril do svojej obľúbenej v centre mesta, vždy tam kúpil všetko, čo potreboval a predavači sa k nemu správali vskutku s úctou, ktorá prislúchala jeho postaveniu.

Chcel si kúpiť nové botasky, keďže tie, ktoré používal počas behu okolo domu, boli už dosť obnosené a zničené.

A keď približne o hodinu neskôr vychádzal von v sprievode svojho osobného strážcu a šoféra zároveň, nemohol sa ubrániť šťastnému úsmevu.

Bol vonku.

Konečne sa mohol voľne pohybovať.

Opäť mal svoje peniaze a nemusel viac znášať svoju sestru a jej rozmary.

Nič nebolo krajšie než pomyslenie na to, že zvíťazil.

„Budete si ešte niečo priať?“ opýtal sa ho Lee.

„Nie, zatiaľ nie, len sa tu prejdeme...“ povedal Rain, fascinovaný tým, ako rýchlo sa mu podarilo opäť zamiešať medzi ľudí.

„Ako si želáte, pane...“ oslovil ho tak, ako sa patrilo a Rain spokojne prikývol. Takto mu to vyhovovalo. Všetko bolo opäť také, akoby malo byť.

Najprv mal trochu obavy, či to zvládne, či to v ňom po takom dlhom čase opäť nevyvolá pocit ohrozenia.

No nestalo sa tak.

Bol šťastný.

Pohyboval sa ako jeden z tých skúsených predátorov. Dával všetkým najavo odkiaľ pochádza, už nebol viac tým chlapcom z ulice, nemusel sa viac obávať toho, že opäť padne na dno, lebo jeho pán mu vyjadril podporu a delil sa s ním o svoj svet, ktorého súčasťou sa stal viac než ochotne.

Obzeral si všetko a všetkých.

Vnímal všetky tie podmanivé vône spojené s obchodnou štvrťou. A cítil ten priam podmanivý dotyk slobody, ktorý jeho srdce napĺňal blahom.

Mal stále ešte ten čip, ktorý jeho pánovi spoľahlivo ukáže, kde presne sa pohybuje a pochyboval, že by bol nadšený tým, keby si ako prvé zvolil jedno z tých menej vhodných miest.

Pán Midorima prístup k jeho čipu ešte nedostal, to mal overené a svojím spôsobom mu to vyhovovalo. Prinieslo mu to pokoj, ktorý on sám pripisoval tej poslednej nemilej skúsenosti s Young Hwa.

„Tu si sadneme, tu sa mi páči...“ povedal napokon, keď prišli k akejsi príjemne vyzerajúcej kaviarni, opäť zodpovedajúcej tomu, čo vyhľadával vo svojom minulom živote. A boli tam aj ľudia, ktorí ho predtým poznali.

Zdravil ich pomerne stroho, a tak ako sa patrilo na bežné známosti. Opäť bol súčasťou ich sveta a nemienil dovoliť, aby mu ktokoľvek pripomenul jeho predchádzajúce zlyhanie.

Vybral si miesto na terase, sedel v jednom z tých pohodlných kresiel, pričom jeho ochranca bol pri ďalšom stole a dával naňho pozor pomerne nenápadne. A on si pripadal, akoby bol úplne sám, zbavený všetkých starostí a pripravený vychutnať si svoju obľúbenú kávu, so všetkým, čo k tomu patrilo. Pričom nezabúdal ani na starostlivosť o svojich pánom, obom im písal, roznietil v nich túžby, ktoré neskôr mienil využiť vo svoj prospech.

***

„Takže si predsa len prišiel?“ pán Midorima, oblečený len v čiernom župane, pomaly podišiel k Tae Woongovi.

„Prišiel som sem prebrať obchodnú záležitosť...“ vyhlásil ten tichý manažér pomerne prísne a tváril sa pritom, akoby chcel tú výzvu v mužových slovách označiť za bezpredmetnú.

„Samozrejme, ako inak...“  prikývol pán Midorima, pričom jeho ruka takmer láskavo prešla po ramene staršieho muža.

Počul ako sa Tae Woong trhane nadýchol, keď naňho ešte nejaký čas pôsobil, tým ľahkým dotykom, ktorý sa pozvoľna kamsi vytratil, práve, keď si na to starší muž začínal zvykať.

„Vieš, aké sú moje podmienky, ak budeš ochotnejší, povedzme, že prehĺbiť naše dobré vzťahy, ja sám sa postarám o tú fúziu, ktorá... by mohla tvojim obchodom veľmi prospieť a v konečnom dôsledku aj mne... bol to zlý rok, horší než sme čakali...“

„Nie, to nepôjde, dal som slovo...“

„Áno, viem, predpokladám, že Rain to od teba tak vyžadoval...“ opýtal sa Midorima mierne posmešne.

Nepopieral, že ho svojím spôsobom fascinuje to, čo si tí dvaja medzi sebou vybudovali, no neznamenalo to, že sa nebude pokúšať získať viac výhod na svoju stranu. Dráždilo ho, že bol takýmto spôsobom odmietaný.

„Áno, je to tak.“

„A keď ho presvedčím, aby to vzal späť? Potom budeš prístupnejší aj voči mojim návrhom?“  

„Nepokúšaj sa mu ublížiť, ak budeš naňho vyvíjať nátlak, zaobídeme sa aj bez teba...“ varoval ho Tae Woong chladne.

„Až tak ho miluješ?“

„Dosť na to, aby som vedel, čo by s ním urobili tvoje hry. Zakazujem ti sa o to pokúšať...“ vyhlásil chladne.

Bol pripravený ho proti nemu brániť, aj keď vedel, že ten obchod potrebuje, aby sa nateraz dostal z tej nepríjemnej situácie, do ktorej ho vohnala menšia kríza na trhu.

 „Ako si želáte, pán Tae Woong... budem to rešpektovať, no ak by sa niečo zmenilo na Rainovom nekompromisnom postoji, som pripravený splniť vám všetky vaše tajné túžby... nikam sa neponáhľajte, ohľadom tej fúzie, by sme sa aj tak mali ešte pozhovárať... možno by sme sa zatiaľ mohli dohodnúť na inej kompenzácii...“  nemal v pláne byť k nemu natoľko ústretový, no keď videl ako utrápene sa zatváril, nepochybne preto, že práve teraz jeho pomoc potreboval, bolo nutné podniknúť isté kroky, aby si získal jeho dôveru a upevnil ich vzájomný vzťah. 

predchádzajúca časť nasledujúca kapitola 

poznámka: ostávajú ešte dve kapitoly dokonca tejto poviedky, takže úspešne snáď budeme finišovať kapitolou 15.