obdobie: prázdniny pred nástupom do 5. ročníka, špeciál určený na
letné prázdniny...
varovanie: snarry, romantika, Snape_dohliada na Pottera, AU, prázdniny v
pradiarskej uličke a nie na Rokforte, život so Snapovom v bežnom svete...agresívnejší_Harry
obsah: Dumbledore Harrymu koncom
roka oznámi, že vzhľadom na isté okolnosti, budú jeho prázdniny tento rok
prebiehať inak, než zvyčajne. A Harry nie je vôbec nadšený, keď zistí, že
prázdniny bude musieť stráviť so svojím najmenej obľúbeným rokfortským profesorom.
(Pričom pred ostatnými sa musia tváriť, že ide k Dursleyovcom, tak ako
zvyčajne)
poznámka: stále ešte bez korektúry...
Pre Abequa, Vai, profesor, bacil.
„Prečo
vám na tých spomienkach až tak veľmi záleží?“ odvážil sa ho opýtať. Stretol sa
s ďalším pomerne nepriateľským pohľadom.
„Vás to
nemusí zaujímať, Potter...“ chladne odvetil Snape
„Som v poriadku,
môžete ísť...“ bolo mu opäť naznačené,
aby sa vzdialil.
Tentoraz
však staršieho muža poslúchol, pomaly zamieril do svojej izby a dával si
pozor na to, aby náhodou tie dvere neobišiel, nechcel, aby si Snape myslel, že má
v úmysle sliediť v jeho dome, čo by za normálnych okolností zrejme aj
urobil, už len preto, že profesor rozhodne mal čo skrývať, no únava ho
prinútila pobrať sa radšej do postele a nechať všetky tieto záležitosti na
neskoršie obdobie.
Zaspal
pomerne rýchlo, aj napriek tomu, že si ľahol do tej pohodlnej, no preňho
neznámej postele.
A potešilo
ho, že spal spánkom bez snov, bez tých obrazov, ktoré ho prenasledovali od
smrti Cedrica.
Spal
pokojne, bez prerušenia a dalo by sa povedať, že najlepšie za posledné
dni.
Po
prebudení mu nejaký čas trvalo, kým sa zorientoval v neznámom priestore. A uvedomil
si, že nie je na Rokforte, ale ani vo svojej izbe u Dursleyovcov, ale u svojho
profesora v izbe, ktorá mu bola pridelená.
Trochu
si umyl tvár, aby sa mu konečne podarilo trochu sa prebrať, voda ho príjemne
osviežila a mal možnosť prezrieť si aj svoju kúpeľnu, ktorá bola viac než
uspokojivá, potom pomaly pristúpil k oknu, mal z neho dobrý výhľad na
celkom bežnú ulicu, rovnakú ako všetci ostatné muklovské štvrte.
Videl
akéhosi staršieho muža s paličkou, smerujúceho k vedľajšiemu domu. Aj
akési deti, sa práve ponáhľali domov, lebo sa pomaly začínalo stmievať. No jeho pozornosť pomerne rýchlo upútala
Hedviga, otvoril jej klietku a nechal okno pootvorené tak, aby sa v prípade
potreby mohla vydať na lov.
Zvuk
primiestnenia ho prinútil prudko sa obrátiť.
„Dobby?“
neveriacky hľadel na domáceho škriatka, ktorý ho s úsmevom pozdravil.
„Rád vás
vidím Harry Potter, pane....“
„Čo tu
robíš?“
„Pán
riaditeľ Dumbledore, požiadal Dobbyho, aby cez prázdniny pomáhal profesorovi
Snapovi a pánovi Harrymu Potterovi... Pán riaditeľ si želal, aby som plnil
príkazy pána profesora Snapa a pána Harryho Pottera...“ vyhlásil takmer
šťastne.
A Harry
bol skutočne veľmi rád, že ho bude mať pri sebe. Obzvlášť preto, že by sa rád s riaditeľom
aj pozhováral. A nebolo nič jednoduchšie ako poslať správu po nadšenom
domácom škriatkovi.
„Môže
pre vás Dobby niečo urobiť?“
„Ja...
rád by som hovoril s riaditeľom, ak by to bolo možné...“
Dobby
náhle zosmutnel.
„Riaditeľ
je momentálne na cestách, nachádza sa
mimo Dobbyho dosahu, Harry Potter pane,
ale keď sa vráti, rád mu odkážem všetko, čo budete chcieť, pane... Medzitým by
som vám rád oznámil, že profesor Snape, očakáva, pána Harryho Pottera pri
večeri, pane...“ oznámil mu takmer slávnostne.
A Harry
naňho nejaký čas len prekvapene hľadel.
„Snape skutočne
chce, aby som večeral s ním?“ predpokladal, že bude musieť večerať akurát
tak v izbe, kde mu občas niekto donesie jedlo, čiastočne sa obával aj
toho, že bude opäť zamknutý ako to svojho času zvykli robievať Dursleyovci pod
akoukoľvek zámienkou.
„Áno,
Harry Potter, pane, tak mi to povedal, pane... a mali by ste sa
poponáhľať, nie je veľmi trpezlivý, pane...“
„Tak
dobre, Dobby...“ predstava dobrej
večere, z Rokfortskej kuchyne, bola rozhodne dobrou motiváciou na to, aby
opustil svoju izbu a opäť mal možnosť vidieť svojho nie práve
najprívetivejšieho profesora.
