25. 8. 2015

Letné prázdniny 5. kapitola 3/3





obdobie:  prázdniny pred nástupom do 5. ročníka, špeciál určený na letné prázdniny...

varovanie: snarry, romantika, Snape_dohliada na Pottera, AU, prázdniny v pradiarskej uličke a nie na Rokforte, život so Snapovom v bežnom svete...agresívnejší_Harry
obsah:  Dumbledore Harrymu koncom roka oznámi, že vzhľadom na isté okolnosti, budú jeho prázdniny tento rok prebiehať inak, než zvyčajne. A Harry nie je vôbec nadšený, keď zistí, že prázdniny bude musieť stráviť so svojím najmenej obľúbeným rokfortským profesorom. (Pričom pred ostatnými sa musia tváriť, že ide k Dursleyovcom, tak ako zvyčajne) 








Pre Abequa, Michalette, Vai, Profesor, Mononoke.
 
***
Nebolo mu všetko jedno, keď počas toho prvého prázdninového rána opustil svoju izbu a šiel sa naraňajkovať, prípadne skôr zistiť, či skôr na nejaké raňajky bude mať nárok.
Predpokladal, že sa nevyhne určitým druhom komplikácií s tým spojeným, no Snape mu dovolil chodiť po svojom byte a nemienil sa pred ním po celý čas skrývať vo svojej izbe, ešte by si mohol namýšľať, že sa ho bojí, čo vskutku nemal v úmysle dovoliť.
Nemal už ani viac v úmysle odísť, aspoň kým nezistí, ako tá ich záležitosť s ochranou vlastne funguje, každopádne, kým mal prístup do Snapovho dá sa povedať, že vnútorného sveta, nehrozilo, že by mohol skončiť u Temného pána, nepredpokladal, že Snape je taký blázon, aby riskoval prípadné poškodenie svojej mysle, ku ktorému by pokojne mohlo dôjsť, ak by Temný pán začal uplatňovať svoje zvyčajné praktiky.  No všetko to, na čo práve myslel ho nezbavilo toho počiatočného stresu spojeného so vstupom do tej miestnosti.
No predsa len tu bola jedna bytosť, ktorá ho aspoň čiastočne toho napätia zbavila. Snape ešte do jedálne neprišiel, namiesto neho tam bol Dobby.
„Harry Potter, pane...! už som chcel ísť za vami, aby som sa ubezpečil, že ste v poriadku, Harry Potter... pane...“  statočne vyhlásil Dobby, ktorý práve balansoval s tanierom, na ktorom boli čerstvé toasty, spolu s kockou masla, ktorá sa takmer opovážlivo rozkývala.
Čo Harryho podnietilo k tomu, aby mu pomohol ho dostať bezpečne na stôl.
„Ďakujem vám, Harry Potter, pane...“
„Dobby, to je v poriadku, nemusíš to zakaždým opakovať, stačí len Harry...“ opravil ho mierne.
„Vskutku zvláštne, naozaj som takmer zabudol, že vy ste iný, Harry Potter... pane... prepáčte, pane... len Harry...“ hlesol napokon, zjavne preňho nebolo ľahké, túto jeho prosbu splniť.
No Harry sa len tak ľahko nevzdával a mal v úmysle mu to ešte raz vysvetliť a pripomenúť mu ten fakt, že sú priatelia a vskutku nemusí zachovávať tento druh formalít práve v súvislosti s tým.
No nemal tú možnosť, lebo uvidel profesora Snapa, ktorý pomerne hrozivým spôsobom prešiel tú krátku vzdialenosť smerom k stolu.
Harry pred ním podvedome ustúpil a radšej si ani len nesadal pre istotu radšej ani na tie toasty nehľadel, pretože ich vôňa, ktorá ho ešte pred malou chvíľou motivovala, začínala byť preňho mierne nepríjemná. Preto tam len stál a čakal.
Snape pozrel naňho. Tie tmavé oči, boli opäť nepreniknuteľné, zbavené toho prudkého hnevu, takmer akoby bez náznaku akéhokoľvek citu, len hrubý nepreniknuteľný múr.
„Dobré ráno, pane...“ vyhlásil Harry opatrne a dostatočne formálne vzhľadom na situáciu v ktorej sa obaja ocitli.
„Dobré ráno, Potter...“ odvetil chladne.
Harry sa nehýbal. Stále čakal na to, čo sa profesor rozhodne urobiť.
„To je všetko, Dobby, nechaj nás...“ povedal domácemu škriatkovi, ktorý vzápätí zmizol.
Harry pochopil, že to začalo a pripravoval sa na to najhoršie.
„Prečo tam tak stojíte, čakáte snáď na to, aby som vás osobne požiadal o to, aby ste si sadli za stôl...“ opýtal sa ho posmešne.
„Nie, pane...“ hlesol Harry a pomaly si sadol na svoje miesto. A podvedome očakával, že to bude ešte omnoho horšie, než keby ho poslal preč bez raňajok, pretože s tým už mal svoje skúsenosti, vždy, keď mu strýko dovolil, aby... aj počas trestu sedel za stolom, zvyčajne to znamenalo, že ho chce ešte nejaký čas podusiť a trest bude ešte omnoho horší.
„Výborne, Potter, zdá sa, že ste stále ešte nezabudli ako používať vlastné telo...“ vyhlásil Snape opäť tým svojím typickým spôsobom a Harry naňho stále napäto hľadel, pretože každú chvíľu očakával úder, ktorý neprichádzal.
Čo však znamenalo, že ani pri najlepšej vôli nedokázal jesť. Len naňho stále hľadel a tie čierne oči sledovali jeho, až kým...
„Pane, čo sa týka toho včerajška, ja...“
„Pozrite, Potter, nemám vo zvyku, takéto veci riešiť počas jedla, čo sa mňa týka, najlepšie bude, keď to preberieme popoludní v miestnosti voľnosti počas našej prvej lekcie, dovtedy si môžete takpovediac užívať prázdniny... pravidlá, s ktorými som vás oboznámil, stále platia, čo sa toho ostatného týka, váš program závisí len od vás...“ vzal si svoje toasty s maslom a začal jesť, pokojne bez akýchkoľvek výhrad. A Harry by sa teraz práve pomerne rád pozrel doňho, aby zistil, či za tým nie je niečo viac, no s nevôľou zistil, že takto to nefunguje a práve teraz je preňho profesor Snape neprístupným územím.
„Vy ma stále chcete učiť, aj napriek tomu, čo som urobil?“ mal možnosť o tom porozmýšľať a vedel, čo všetko bolo v stávke, keď urobil ten nepremyslený pohyb, preto aspoň čiastočne priznával svoju zodpovednosť za možné prezradenie jeho pobytu v Snapovej citovej sfére. Musel uznať, aj keď sa mu to veľmi nepáčilo, že to pre oboch mohlo dopadnúť veľmi zle. Pokiaľ teda Snape bol skutočne Dumbledorov a nie Voldemortov o čom nebol ešte tak úplne presvedčený. A stále váhal medzi tými dvoma možnosťami.
„Áno, Potter, vzhľadom na vaše nepremyslené reakcie v poslednom čase, mi je jasné, že sa tomu nebudeme môcť vyhnúť... Nebudem čerpať svojou energiou, aby som vám vyčítal vašu kolosálnu hlúposť a neschopnosť kontrolovať svoje emócie, nateraz bude stačiť, že ste si uvedomili, čo všetko, bolo vďaka vášmu nepremyslenému zásahu ohrozené, techniky, ktoré budete potrebovať na zvládanie týchto slabostí, preberieme popoludní...“  dal mu jasne najavo, že nemá v úmysle ďalej pokračovať v rozhovore na túto tému.
Harrymu to však stačilo na to, aby sa dokázal v pokoji naraňajkovať. 

predchádzajúca časť  nasledujúca kapitola