3. 8. 2015

Rodinné tajomstvo 18. kapitola 2/3






názov:  Rodinné tajomstvo
pár: Kim Myoung-soo/Jung Kyoung-ho
varovanie: dráma, temné, drsnejšia vec, nedobrovoľný sex, zneužitie moci
obsah: Myoung-soo začína žiť v novej pestúnskej rodine, pomerne dobre situovanej, otec rodiny má dobrú prácu, jeho manželka je doma a stará sa o malú dcérku, starší syn študuje na univerzite, a aj Myoung-soo sa hneď na začiatku dostáva do dobrej školy a oproti tomu v akých podmienkach žil predtým, to vyzerá tak, že sa jeho situácia veľmi zlepší...
No čoskoro zistí, že jeho prvý dojem nebol práve najlepší... Zisťuje, že všetko ani zďaleka nie je tak ako sa zdá...
Pán domu oňho postupom času začne javiť záujem, ktorý mu nie je  nepríjemný a keď za ním jednej noci príde do jeho izby Myoung-soo s hrôzou zisťuje aká je jeho skutočná úloha v tejto rodine...




Pre ell. 
„Min, poď prosím ťa, sem...“
Ich hravé doťahovanie prerušil ženský krik.
„Rýchlo, Min!“
Myoung-soo videl, ako jeho starší brat okamžite všetko nechal tak a šiel za svojou manželkou.
A aj on zarazene vstal, lebo jej hlas znel takmer vystrašene a čoskoro sa potvrdilo aj to, že príjemný večer pred sebou zrejme nebudú mať, keďže bolo nutné Minovej mladej manželke zavolať sanitku, keďže aj napriek tomu, že dosiaľ nemala žiadne problémy, zrazu začala krvácať.
Myoung-soo ani nevedel ako presne k tomu došlo, no zrazu sa ocitli v nemocničnej čakárni, pomerne dobre vybavenej, keďže mladá pani Jungová bola odvezená na vychytenú súkromnú kliniku.
Čo však neznamenalo, že by to bolo ktovieako prívetivé miesto, lebo nemocnica bola vždy nemocnicou, nech vyzerala akokoľvek štýlovo.
„Bude v poriadku, však?  Prečo nám už nepovedia, čo s ňou je...“ neustále opakoval Min.
Nebolo ani pochýb, o tom, že sa o svoju manželku skutočne veľmi bojí, neustále pobiehal o chodbe, bol bledý ako upokojil sa, až po jednej z tých tabletiek na upokojenie, ktoré preňho Myoung-soo musel vyžiadať, nepochybne preto, že ešte neprešla ani len hodina od jej prijatia a už bol tesne pred nervovým zrútením.
No aj po tabletke ostal dosť zarazene sedieť v kresle, bol úplne zdrvený a Myoung-soo nevedel, čo by mu mal povedať.
Tak len opakoval. „Dobre sa o ňu postarajú, neboj sa...“ jednou rukou mu takmer váhavo prešiel po ramene.
A potom už obaja mali možnosť uvidieť pána Junga, ktorý prišiel do nemocnice spolu s pani Jungovou.
Len Shin Woo zrejme ostala doma pod dozorom personálu.
„Otec... oni mi nič nechcú povedať...“ okamžite k nemu utekal Min.
„Ja sa s nimi pozhováram, bude to v poriadku, len si sadni ...“ prikázal mu, pretože zrejme vedel, ako naňho takéto veci pôsobia.
Myoung-soo sledoval ako k nemu pristúpila aj pani Jungová a ostala so synom, opäť si spolu sadli do kresiel, kým pán Jung zastavil sestričku, ktorá o niečo neskôr vyšla z tých dverí, za ktorými sa zrejme odohrával boj o život ich prvého vnúčaťa. A aj Min sa chystal opäť vstať, no jeho matka mu to nedovolila, niečo mu pošepla a on si opäť sadol.
„Ešte nič nevedia... bude nutné nejaký čas počkať...“ povedal pán Jung, keď sa opäť vrátil k nim.
„Počkať, ako dlho asi...“
„A čo sa vlastne stalo?“ zaujímala sa pani Jungová.
„Neviem, keď som prišiel do izby, skrátka mala bolesti, krvácala, no predtým bola v úplnom poriadku, na nič sa nesťažovala, neviem, čo sa mohlo stať....“ zúfalo vysvetľoval Min.
„Takéto veci sa občas stávajú....“ vyhlásila pani Jungová.
Jej manžel si sadol a vedľa Myoung-soo.
A on sa zrazu tiež cítil omnoho lepšie, keď bol opäť pri ňom, lebo ani preňho samého to nebola jednoduchá záležitosť.
Hlavne preto, že to trvalo veľmi dlho, to čakanie bolo doslova úmorné,  no tie dvere sa napokon otvorili a doktor s vážnym výrazom na tvári vyšiel von.
„Rodina pani Jungovej?“ opýtal sa ich.
„Áno, pán doktor...“ odpovedal za všetkých pán Jung starší.
„Obávam sa, že pre vás nemám dobré správy... veľmi ma to mrzí, ale došlo k istým nepríjemným komplikáciám a nebolo možné dieťa zachrániť...“
„A moja manželka, je v poriadku? Už ste jej to povedali?“ opýtal sa Min.
„Nie, ešte to nevie, ale bude v poriadku, potrebuje si len oddýchnuť a samozrejme aj vašu podporu, pán Jung...“
„Takže už môžem ísť za ňou?“
„Áno, už čoskoro ju prevezieme na izbu, ale len vy... nie je vhodné, aby ste ju unavovali...“ povedal doktor.