Rodinné tajomstvo 19. kapitola 2/3

názov:  Rodinné tajomstvo
pár: Kim Myoung-soo/Jung Kyoung-ho
varovanie: dráma, temné, drsnejšia vec, nedobrovoľný sex, zneužitie moci
obsah: Myoung-soo začína žiť v novej pestúnskej rodine, pomerne dobre situovanej, otec rodiny má dobrú prácu, jeho manželka je doma a stará sa o malú dcérku, starší syn študuje na univerzite, a aj Myoung-soo sa hneď na začiatku dostáva do dobrej školy a oproti tomu v akých podmienkach žil predtým, to vyzerá tak, že sa jeho situácia veľmi zlepší...
No čoskoro zistí, že jeho prvý dojem nebol práve najlepší... Zisťuje, že všetko ani zďaleka nie je tak ako sa zdá...
Pán domu oňho postupom času začne javiť záujem, ktorý mu nie je  nepríjemný a keď za ním jednej noci príde do jeho izby Myoung-soo s hrôzou zisťuje aká je jeho skutočná úloha v tejto rodine...

pre Michalette

Woo Bin si s tým zrejme ťažkú hlavu nerobil, mal v rukách jeden z tých novších smartfónov, dokonca o triedu lepší než Myoung-soo, čo Kima priviedlo na myšlienku, čím si asi tak túto drahú hračku zaslúžil.

Vedel, že technické novinky má rád a je schopný pracovať hoci aj nonstop, len preto, aby si zarobil, no toto bol aj naňho vyšší štandard.

„Zdá sa, že aj tebe sa dobre darí....“ poznamenal napokon.

Využíval čas, ktorý vznikol, kvôli kriku prichádzajúcemu z okienka, lebo istý nešťastný prvák sa pokúšal platiť drobnými mincami.

Woo Bin sa zatváril pomerne dôležito.

„To je firemný mobil... Som stážista a začal som pracovať pre technické oddelenie firmy...“

Myoung-soo tú spoločnosť nepoznal, no predpokladal, že sa zaoberá informačnými technológiami.

„No je len požičaný, potrebujem ho na prácu, keďže vyvíjam nové aplikácie, a tak...“  vyhlásil Woo Bin hrdo.

„Tak to ti gratulujem...“ o jeho práci spolu nedávno diskutovali, no rozhodne to bolo lepšie, akoby mal problémy so zákonom kvôli istým aktivitám, pre ktoré mu pán Byun dosť často zabavil počítač a zakázal aj prístup na internet.

Očividne práve preto potreboval presne takú prácu, v ktorej by sa mohol realizovať v oblasti informačných technológií.

Rad sa však pohol a Myoung-soo musel postúpiť k okienku, ak nechcel riskovať, že aj on bude čeliť mužovmu hnevu.

Zaplatil, zapísal sa a počkal na Woo Bina, ktorý ani len okom nemihol, keď podával pánovi vskutku nespokojnému tie najmenšie drobné mince za čo si vyslúžil pár vražedných pohľadov a nahnevaných odseknutí.

No on sa tváril, akoby mu na tom vôbec nezáležalo.

Netrvalo dlho a boli v ďalšom rade, tentoraz na obed a Myoung-soo cítil ako v ňom mierne rastie napätie spojené s tým, čo by od neho Woo Bin mohol chcieť.

***

Položil si obed k zadnému stolu k jednému z tých vonkajších, ktoré študenti smeli využívať a sadol si k svojmu spolužiakovi.

Ramen bol dnes na ich programe, pomerne silný a dnes sa v jedálni pomerne vydaril, preto sa každý strkal práve k tými okienkam.  

„Poslal ma za tebou Lee Min-Ho...“  pošepol mu Woo Bin.

Myoung-soo cíti ako sa mu po týchto jeho slovách uľavilo, o svojom ďalšom spolubývajúcom už dlhšiu dobu nepočul, nevedel čo s ním je a skutočne ho to veľmi zaujímalo, pretože bol jednou z tých osôb, na ktorú sa ešte ako-tak dalo spoľahnúť.

„Je v poriadku....“

„Ako sa to vezme...Dlhuje peniaze istej osobe a musí sa skrývať...“ priznal napokon.

„Niekomu zo školy...“

„Nie, niekomu z nich...“

Myoung-soo zbledol.

Snáď sa nezaplietol do niečoho, čo by ho mohlo vyjsť draho.

„Ale áno, zase začal hrať,  dlhuje červeným maskám a vieš si asi predstaviť čo s ním urobí ich vodca, ak do pondelka nevráti peniaze... pre výstrahu ho poriadne zriadili, povedzme, že už teraz toho má dosť... niečo preňho mám, zložili sme sa s chlapcami, ale nie je to dosť , v tej firme ešte len začínam a ten mobil... v podstate nie je ani môj... Niečo som mu už sľúbil, ale je to povedzme, že priam ukážkový dlh...“

Myoung-soo si pamätal na to, ako svojho času Byun zmlátil Lee Min-Ho palicou, kvôli nelegálnym stávkam a dlhom, ktoré si kvôli tomu narobil.  

Odvtedy sa však už na to miesto nevrátil a istý čas bol priam ukážkovým vzorom čistoty. No zrejme mal opäť recidívu.

„Povedal mi, aby som ťa v jeho mene požiadal o pomoc, aj keď ide o čiastku, ktorá...“ vytiahol zošit a napísal príslušnú sumu na obal.

Myoung-soo prudko zalapal po dychu. Toto skutočne nevyzeralo dobre.

„Ja... pokúsim sa niečo vymyslieť, ale nemôžem ti nič sľúbiť, ja... pán Jung je jediný, kto má prístup k účtom a tak...“

Woo Bin prikývol.

„Daj mi vedieť, do zajtra potrebujem vedieť či mu pomôžeš alebo nie...“

„Pokúsim sa...“ sľúbil mu, a potom sa spolu naobedovali. 

***

 „Stalo sa niečo? Si akýsi tichý...“  zaujímal sa pán Jung.

Šli spolu do jedného z jeho apartmánov, ktoré nepochybne práve teraz mohli využívať v plnej miere.

No on sa nedokázal na nič sústrediť, kým myslel na tú záležitosť, ktorá mu nedala pokoj, odkedy odišiel zo školy.

„Musím ti niečo povedať... ja...“

Myoung-soo sa opatrne vymanil z jeho objatia.

„Jeden z mojich spolubývajúcich potrebuje pomoc, ja... chcel by som vedieť, či by si bol ochotný...“ porozprával mu o tom, čo mu povedal Woo Bin.

„Pozriem sa na to a zistím, čo sa dá robiť, sú aj iné spôsoby ako sa o to postarať... daj mi číslo toho Woo Bina...“

„Ja by som to rád zariadil sám, ak...“

Pán Jung pokrútil hlavou a prísne si ho premeral.

„To číslo Myoung-soo...“ prikázal mu takmer panovačne.

A on mu ho napokon vydal, pretože vedel, že inak by s ním zrejme ani len nedokázal pohnúť.

 

predchádzajúca časť    nasledujúca časť