fandom: HPff
pár: Myrtla/Tom Riddle
obsah: "Vtedy som mala ten pocit, že by som mohla byť pre niekoho dôležitá. A nemýlila som sa, ale všetko bolo napokon inak, ako som si pôvodne myslela."
pár: Myrtla/Tom Riddle
obsah: "Vtedy som mala ten pocit, že by som mohla byť pre niekoho dôležitá. A nemýlila som sa, ale všetko bolo napokon inak, ako som si pôvodne myslela."
varovanie: HET
po mojej korektúre
Jediné čo teraz potrebovala, bolo získať
silu, nechcela byť slabá, nepriala si byť viac
bezmocnou hračkou
v jeho
rukách.
Preto
sa rozhodla, že urobí všetko potrebné, aby sa z toho čo
najskôr
dostala.
***
Oddychovala. Aspoň sa o to
snažila,
počas
toho týždňa,
ktorý
dostala na to, aby sa spamätala z toho posledného
emocionálneho
otrasu.
Už sa cítila omnoho lepšie, často
sa zhovárala
s Molly,
zvykla si na to ticho, ktoré tu teraz vládlo,
na kroky školskej sestry, prichádzajúce
v rovnakých
časových
intervaloch, aj na to, že počas toho obdobia, keď sa
zotavovala za ňou
prišli len štandardné návštevy, profesor
Slughorn, Dumbledore a prefekt, ktorý bol poverený priniesť jej úlohy,
nepochybne preto, že nikto iný
sa na túto
úlohu
nepodujal. No nebolo jej kvôli tomu smutno. Bola vo svete, kde neexistoval Tom
a cítila sa čoraz lepšie. Každým dňom
bola silnejšia.
Začínala
sa pomaly pripravovať na skúšky, keďže
to vyzeralo tak, že na testy už
bude môcť ísť a riaditeľ ich
napriek všetkému nezrušil, preto bolo viac než isté, že sa
tomu nevyhne, no bolo na tom niečo upokojujúce,
bolo možné stále žiť v tom sebaklame, že
je všetko
v najlepšom
poriadku a práve čítala
otázky
z transfigurácie,
jednu zložitejšiu ako druhú,
keď do
jej pokojného sveta opäť vstúpil on.
Prišiel s jedným zo svojej partie,
ktorý mal zjavné problémy s tým, aby sa udržal na nohách.
„Pán Riddle, uložte pána Notta na posteľ, hneď sa
naňho
pozriem...“ ostro mu prikázala
školská
sestra.
Dnes nemala práve najlepšiu náladu, už
od rána bola akási podráždená a každému to dávala hneď
najavo.
Nepochybne kvôli tomu liečiteľovi z Nemocnice
svätého
Munga, ktorý chodil kontrolovať
kamenných
a momentálne
sa staral aj o to, aby Molly získala
späť tú chýbajúcu časť. No zjavne mal až
príliš
veľa
kritických
pripomienok, čo
školskú
sestru mierne povedané vyvádzalo z miery.
Cyrus, tak sa ten liečiteľ
volal, bol pomerne milý a občas si s Myrtlou aj zažartoval,
keď prišiel
na ďalšiu
kontrolu. Povedal jej dokonca, že je šikovné dievča, ktoré kladie zaujímavé
otázky,
čo od
bývalého
Chrabromilčana,
znelo takmer ako pochvala.
No nemohla naňho už viac myslieť, keďže
čiastočne akoby proti svojej vôli ju zaujal príchod tých dvoch chlapcov.
Tom zložil svojho spolužiaka do tretej
postele napravo. Nie práve najšetrnejším spôsobom.
Nott pritom sykol od bolesti a znechutene
zazeral na Myrtlu.
„Nemali by sme sem chodiť, táto
tu nemusí
vidieť...“
„Bude lepšie, ak budeš mlčať. To,
že sme tu je hlavne tvoja vina...“ povedal mu Tom.
Tá Myrtla ešte spred pár dní by sa
nepochybne skrývala za knihu, no ona ju pokojne a spôsobne odložila
a sledovala dianie v nemocničnom krídle, pričom si dávala pozor, aby neprejavila ani náznak
strachu.
„Nemotajte sa mi tu, postavte sa radšej
tam...“ sestra prešla k pacientovi a Toma odsunula na bok.
Teraz bol opäť bližšie
pri nej. Myrtla cítila jeho pohľad, no ona sústredila
všetku
svoju pozornosť
na Notta. Jeho zranenie ju zaujímalo viac než
on a chcela,
aby to tak ostalo.
„Ste zranený?“
„Áno, niečo ma asi uhryzlo...“
pripustil Nott dosť neochotne.
„Pozriem sa na to...“
Sestra zatiahla záclonu okolo postele. Nepochybne
šlo o uhryznutie na nie veľmi verejne prístupnom
mieste. A jeho bolestný výkrik svedčil o tom, že ide o záležitosť nie práve najpríjemnejšiu.
„Mali ste prísť skôr!
Vidíte
ako to teraz vyzerá! Chcete snáď...“ kričala naňho.
„Myslel som si, že to prejde, ja...
chcem, aby ste použili to kúzlo, musím
vám k tomu ešte niečo povedať, ale nechcem, aby to počula
tamtá...
“
zaznel Nottov bolesťou zastretý
hlas.
A potom bolo počuť ako
sestra vykonala príslušné opatrenia, ktoré ju aj pacienta
takpovediac izolovali od zbytku ošetrovne a fungovalo to aj naopak.
Čo Myrtlu vôbec
nepotešilo,
keďže Tom pristúpil
bližšie
k jej
posteli.
„Povedala si im niečo, o tom
čo sa
medzi nami stalo?“ opýtal sa jej, s hrozbou
v očiach.
Akoby tej jeho zvyčajnej krásnej tvári, dodávala temnejší
ráz.
„Nie, nič, ale predpokladám,
že
Dumbledore si možno isté veci domyslel...“ oplatila mu to rovnakým
tónom,
vzala knihu opäť do rúk,
na návštevu
profesora transfigurácie nespomínala
ako na niečo
príjemné, keďže jej povedal pár
vecí,
ktoré
takpovediac neboli tým, čo by rada preberala práve
s ním.
Zhovárala sa s ním chladne, takmer ako s cudzím človekom,
ktorý
pre ňu
teraz už
bol. Od tej chvíle, ako si vzal všetko
a povedal
jej všetky
tie veci, už s ním nemohla hovoriť inak než so slizolinským
prefektom.
„Navrhol mi, aby som sa ti
ospravedlnil...“ povedal Tom, akoby šlo o nejakú vskutku odpornú
a podradnú vec.
„Tak to ťa asi skutočne
nemá
rád,
keď od vás
žiada
niečo také...“ dodala chladne, hlasom, ktorý bol jej samej
cudzí. Zachovávala formálny tón, takmer akoby hovorila s jedným zo
svojich profesorov.
Nevedela ako sa vlastne cíti, teraz keď ho mala opäť pred
sebou, všetko
bolo také
vzdialené,
čiastočne akoby to pochádzalo
z nejakého
iného obdobia, od nejakej inej osoby, ktorá už viac pre ňu
neexistovala.
„A čo ak by som bol ochotný
to urobiť aj
bez jeho naliehania, zmenilo by sa tým niečo?“ opýtal sa pre zmenu tým omnoho
podmanivejším tónom hlasu.
Nepostrehla v jeho otázke žiadnu
provokáciu, len niečo, s čím ani on zjavne ešte
nevedel narábať.
predchádzajúca časť nasledujúca časť