Hračka
pár: Rain/Uhm Tae-woong
varovanie: vydržiavaný milenec, hračka, podriadený domáci maznáčik
obsah: starší manažér veľkej spoločnosti Tae-woong (40), tichý a v súkromí dosť uzavretý človek, stretáva mladíka, (18) menom Rain, prostredníctvom istej sprostredkovateľkej zoznamovacej agentúry, pre klietov so špeciálnymi požiadavkami.
Rain sa po vzájomnej dohode stáva jeho "hračkou".
pár: Rain/Uhm Tae-woong
varovanie: vydržiavaný milenec, hračka, podriadený domáci maznáčik
obsah: starší manažér veľkej spoločnosti Tae-woong (40), tichý a v súkromí dosť uzavretý človek, stretáva mladíka, (18) menom Rain, prostredníctvom istej sprostredkovateľkej zoznamovacej agentúry, pre klietov so špeciálnymi požiadavkami.
Rain sa po vzájomnej dohode stáva jeho "hračkou".
Nemal
v úmysle nič namietať proti šukaniu s ním. Práve naopak. Prial si,
aby mu bola venovaná náležitá pozornosť.
Nepopieral,
že má problémy s povahou svojho druhého pána, no práve teraz sa s jeho
menšími nedokonalosťami dokázal zmieriť.
Neprotestoval
ani proti jeho objatiu, do ktorého sa pomerne rýchlo dostal. Cítil jeho
sebaistotu, ktorá naňho vždy urobila priaznivý dojem a prebudila v ňom
všetky tie túžby spojené s jeho dobrovoľným otroctvom.
„Ako
sa ti to páči, Rain?“ pošepol mu Midorima.
„Veľmi,
pane, prosím neprestávajte...“ vzdychal
spokojne.
A dovolil
mu, aby ho hladil, aby sa s ním pohrával takmer až na hranicu únosnosti. Bol
tvrdý a roztúžený natoľko, že nedokázal myslieť na nič iné, len na svojho nemilosrdného pána...
Nevedel,
ako dlho to vydrží, skôr než úplne podľahne tej sladkej bezstarostnosti.
Pohľad
na nich zrejme dostatočne vydráždil aj pána Tae Woonga, pretože to nevyzeralo
tak, že by sa chystal niekam odísť.
Rain
pocítil jeho pery na svojich, prekvapivá drsnosť jeho bozku, v ňom vyvolala
túžbu po ďalších prejavoch jeho iniciatívy.
Prijal
aj svojho láskavého pána, oboch ich stiahol k sebe a nemal v úmysle
ich pustiť, kým nebol nimi oboma naplnený, kým ich necítil úplne všade, dovtedy
nebol spokojný.
Oboch
ich ovládol, cítil, že nad nimi získava kontrolu, že to ako sa im oddáva, na
nich samých zanecháva stopu jeho vplyvu.
Nešli
nikam, neriešili nič, len boli s ním a on si neprial nič viac, než
len to, aby ich mohol aj naďalej držať v tom príjemnom napätí.
A keď
Tae Woong skončil uprostred, keď sa aj on oddal svojim túžbam, ktoré predtým
nechápal, aj on sám prenechal svojej divokosti dostatočnú mieru slobody, keď
prudko prirážal do jeho tela a delil sa o jeho pozornosť s pánom
Midorimom, ktorý tiež čakal na svoju príležitosť, ktorú získal pomocou jeho
súhlasu, no neľutoval to, aj keď s tým nebol na začiatku úplne
stotožnený, jeho páni sa mu za to vedeli
odmeniť, nová platobná karta, bola preňho dôkazom ich nehynúcej pozornosti a zároveň
spôsobom, ako si užívať bezstarostnosť pod ich ochranou.
***
Ležal
na bruchu, bezstarostne sa rozvaľoval na prikrývkach a sledoval jeho
pánov, ktorí sa obliekali, nepochybne pod vplyvom toho, že Tae Woong sa už
stihol ospravedlniť za svoje meškanie a bolo nutné doriešiť pár dôležitých
vecí, ktoré sa jeho už netýkali a ani mu to vôbec neprekážalo.
A aj
on mal isté plány, ktoré zahŕňali jeho pobyt v umeleckej vysokej škole,
keďže mal v úmysle vrátiť sa k istým činnostiam, spojeným s jeho
predchádzajúcim vzdelávaním.
„Ja...
chcel by som študovať umelecké rezbárstvo, opäť som dostal chuť tvoriť a dúfam,
že do školy ma ešte vezmú, keď im predložím svoj najnovší návrh...“ vyrukoval s tým
radšej teraz, keď boli obaja spokojní, lebo už nejaký čas popri ich práci
pracoval na tom svojom projekte, keďže táto činnosť a hlavne práca s drevom
to bolo niečo, čomu sa chcel vždy na umeleckej úrovni venovať, no sestra to
dosť odsudzovala a keď sa napokon dostal na umeleckú univerzitu,
nenastúpil tam, lebo sa všetko skomplikovalo s jeho sestrou a aj s inými
vecami... no predpokladal, že ak sa bude snažiť ešte bude mať šancu, jeho
novonadobudnutá sloboda mu to umožňovala a prítomnosť jeho pánov v ňom
vzbudzovala chuť tvoriť, omnoho výraznejšiu než kedykoľvek predtým.
„Nikdy
si sa nepochválil, že ťa niečo také zaujíma, ale ak je to skutočne tak, plne ťa
vtom podporím...“
„Ďakujem,
pane...“
Rain
pozrel na pána Midorimu.
„A
čo vy, môj pane, čo si o tom myslíte? Chceli by ste mať doma ochotného
vysokoškoláka s prispôsobeným rozvrhom?“ nemal v úmysle svojich pánov
zanedbávať. Už predtým si chcel zvoliť školu, ktorú by mohol študovať o niečo
pomalšie a skôr mu záležalo na tom, aby mal aj dostatok času na zábavu a na
svoje ďalšie aktivity.
„Ak
ťa tá oblasť skutočne zaujíma, môžeš sa prihlásiť na univerzitu, samozrejme, že
áno, nemám nič proti tomu, aby si sa venoval tej oblasti štúdia, ktorá je pre
teba vhodná...“ súhlasil aj pán Midorima a ukradol si od neho ešte pár
bozkov, skôr než definitívne spolu so svojím teraz už aj obchodným partnerom,
opustil hlavnú spálňu.
Keď
sa za nimi zavreli dvere, Rain ešte nejaký čas ležal v ich spoločnej
posteli a už teraz sa tešil na ich návrat.
Na
svojich pánov, ktorí sa oňho vždy dobre postarajú.
Tae
Woong, milujúci pán.
Midorima,
nemilosrdný pán.
K obom
nadobudol určitý vzťah, oboch ich prijal za svojich.
Dokázal
ich milovať a poskytnúť im všetko, čo potrebovali.
Byť
ich priateľom.
Ich
milencom.
Aj
ich hračkou, ako to bolo to, po čom práve zatúžili a užíval si to rovnako
ako oni, ich tresty boli preňho odmenami a ich odmeny ho utvrdzovali v tom,
že našiel presne to čo hľadal. Bolo to presne to čo potreboval, istú mieru
kontroly na to, aby nestratil vládu nad sebou, potreboval ich, ako centrum
svojho pokoja a zdroj potešenia.
Cítil,
že prišiel jeho čas, že je konečne doma.
Bol
opäť mladým dedičom, upevnil si svoje postavenie a mal pred sebou tie
nekonečné možnosti, ktoré mu poskytoval život s nimi.