28. 9. 2015

Hračka Epilóg



Hračka
pár: Rain/Uhm Tae-woong
varovanie: vydržiavaný milenec, hračka, podriadený domáci maznáčik
obsah: starší manažér veľkej spoločnosti  Tae-woong (40), tichý a v súkromí dosť uzavretý človek, stretáva mladíka, (18) menom Rain, prostredníctvom istej sprostredkovateľkej zoznamovacej agentúry, pre klietov so špeciálnymi požiadavkami. 
Rain sa po vzájomnej dohode stáva jeho "hračkou".




O pár týždňov neskôr...

Bol s nimi na jednom z tých luxusných večierkov plných osôb z jeho spoločenskej vrstvy. Bol opäť uvedený do spoločnosti a dočkal sa uznania, po ktorom tak veľmi túžil, mocní muži, ktorých sprevádzal, nikoho nenechávali na pochybách, že k nim patrí. Bolo to príjemné rozptýlenie po školských povinnostiach a iných záležitostiach, ktoré nezniesli odklad, opäť bol vo svojom živle, medzi ľuďmi, ku ktorým patril, no nikto z nich nevedel, že je stále Hračkou, že si užíva aj ten druhý tajný život spolu so svojimi pánmi.
Vzal si svoj pohár vína a spôsobne si odpil, pričom mal po boku Tae Woonga, ktorý práve teraz robil dojem na istú staršiu dámu, jednu z akcionárok spoločnosti.
„Áno, samozrejme, isteže mi bude potešením, aby som...“ pokračoval vo zvyčajných zdvorilostiach.
A pán Midorima po jeho boku mal už vo vrecku ďalší dôležitý kontrakt. On ako dedič podniku a momentálne jeden z najbohatších mladých ľudí v meste, pánovi Midorimovi sa podarilo ešte znásobiť jeho bohatstvo a firma v jeho rukách priam prekvitala.
Jemne položil ruku na jeho plece, ten dotyk, akoby na ňom samotnom zanechal príťažlivý dotyk vzrušenia.
„Pán Midorima... chcel by som vás oboch, práve teraz...“ pošepol mu priam dychtivo.
Cítil ako starší muž po jeho boku strnul, ako sa pozrel naňho a povedal:  „Áno, iste, čoskoro budete mať to o čom sme hovorili, pán... manažér Tae-Woong mi isto dá za pravdu, tiež...“
Jeho pán prísne pozrel na Midorimu, pochopil kód, bolo na ňom vidieť, že mu to došlo a Rain cítil ako ho prepaľuje mierne znepokojeným pohľadom.
„Áno, bude mi potešením, vám s tým pomôcť....“ odvetil odhodlane, čím len potvrdil svoj návrat do hry a znásobil Rainovu túžbu po ďalšej z tých hier s jeho pánmi, ktoré zmenili nudnú obchodnú večeru na omnoho vzrušujúcejšiu záležitosť.
Cítil to, nebolo nutné ani hovoriť o tom, čo preňho znamenala možnosť urobiť v hre ďalší ťah.
Pánova ruka na jeho chrbte ho ubezpečila o tom, že čoskoro sa budú môcť nenápadne stratiť medzi ostatnými hosťami a nájsť si miesto, ktoré oni sami vyberú, tak aby zodpovedalo ich najtajnejším predstavám.
Stane sa opäť ich neľútostným pokušiteľom, ktorý nikdy nepripustí prehru.  

poznámka: nuž máme tu napokon koniec tejto poviedky, akosi to samé od seba vyplynulo... dúfam, že sa vám poviedka páčila a že ste si užili jej čítanie. Snáď sa postupne dostanem aj k ďalším projektom, je ich pomerne dosť, uvidíme ako to pôjde, každopádne som rada, že sme sa dostali až sem...