varovanie: snarry, romantika, Snape_dohliada na Pottera, AU, prázdniny v
pradiarskej uličke a nie na Rokforte, život so Snapovom v bežnom svete...agresívnejší_Harry
obsah: Dumbledore Harrymu koncom
roka oznámi, že vzhľadom na isté okolnosti, budú jeho prázdniny tento rok
prebiehať inak, než zvyčajne. A Harry nie je vôbec nadšený, keď zistí, že
prázdniny bude musieť stráviť so svojím najmenej obľúbeným rokfortským profesorom.
(Pričom pred ostatnými sa musia tváriť, že ide k Dursleyovcom, tak ako
zvyčajne)
poznámka:
aj keď škola začala, Letné prázdniny v tejto poviedke si užijeme ešte
pomerne dlhý čas, ktovie či nie až do Vianoc... každopádne som rada, že
vlná tropických horúčav, končí, keďže mi pár krát bolo zle, tak sa
nemôže stať nič lepšie, než trošku chladu...
A paradoxne bol práve
nepríjemný profesor elixírov tou osobou, ktorá by mu práve mohla rozprávať
o tých chýbajúcich častiach mimo školy, zaplniť tie prázdne miesta, ktoré
sa nedostali do rodinného albumu. Keby chcel, keby mu to Harry mienil dovoliť.
Na to však Harry práve teraz vôbec
nechcel myslieť na toto zvláštne spojenie medzi ním a Snapom, na ktoré si
ešte stále dosť ťažko zvykal. Sirius by zrejme povedal, že na tom nezáleží, že
je to len nepríjemná zhoda okolností, na ktorú by sa nemal priveľmi zameriavať
a Harry sa toho aspoň nateraz plánoval držať, aj keď to bolo v rozpore
s tým, čo práve teraz cítil, nemienil podľahnúť prílišnému pocitu
bezpečia.
Nech už má Snape v pláne čokoľvek,
určite to nebude nič dobré a Harry by mal byť pripravený na to, čomu
všetkému bude musieť byť podrobený. Nepochybne preto bolo príjemné zastaviť sa
pritom stánku a kúpiť si mix čokoládovej a vanilkovej zmrzliny,
kvalitnejšej než to, čo si mohol dopriať počas predchádzajúcich rokov.
Potreboval to, práve teraz opustiť
čarodejnícky svet, s predzvesťou vojny a na nejaký čas dopriať sám
sebe jedno pokojné predpoludnie.
Nezabudol na to dievča, ktoré
muselo čeliť jemu, ale práve teraz potlačil túto spomienku kamsi ďaleko, bolo
mu jej ľúto, no nemohol s tým nič urobiť a keďže ho už len zmienka o nej
momentálne dosť dráždila, snažil sa byť radšej tým, čím teraz byť mal, nie
bojovníkom strany dobra, ale len študentom, len neplnoletým čarodejníkom, ktorý
má pred sebou dlhé dva mesiace letných prázdnin.
Možno mal Snape pravdu a skutočne
by sa mal naučiť viac ovládať tieto svoje impulzy, nemohol sa predsa len tak
ľahko vrhnúť do nebezpečenstva a padnúť mu do rúk práve teraz, keď je
silný a keď ešte vôbec nevedia, akoby ho mali zastaviť... Bolo nutné
čakať, aj keď ho to vnútorne hnevalo viac než možnosť otvoreného boja. Neskôr
si to bude vyčítať, ale nie teraz, teraz sa od toho oslobodí, nie je taký ako
tvrdí Snape, neskočí nepremyslene po prvej možnosti porušiť dohodu, ktorá sa mu
naskytne.
Teraz dovolí sám sebe byť len
jedným z mnohých študentov.
Pod vplyvom týchto predsavzatí
ďalej prechádzal po námestí, počúval hudbu prichádzajúcu z akejsi letnej
slávnosti, zamiešal sa do davu ľudí, bol medzi nimi, no nikto si ho nevšímal,
nešepkali si a nehovorili o ňom.
***
Po
návrate do miestnosti voľnosti, našiel profesora ležať na zemi, neďaleko
pergamenom.
„Pane,
stalo sa niečo?...“ hlesol nervózne a kľakol si k nemu. Ani nevedel
prečo, bol to impulz, ktorý nedokázal ovládnuť.
Najprv
si myslel, že sa mu niečo stalo, no Snape len pokojne otvoril oči a posadil
sa. Vyzeral omnoho lepšie, než ráno, aspoň teda v porovnaní s tým,
aký bol vtedy bledý a strhaný, teraz to bol opäť on, opäť v plnej sile,
aspoň tak sa jeho momentálny stav odvažoval opísať.
„Nič,
Potter, len cvičenia na odbúranie nežiadúceho vplyvu istých osôb... “ odsekol
Snape úsečne.
„Ľahnite
si vedľa mňa, povedzme, že to bude pre vás prvá lekcia...“ a zaujal pozíciu,
v ktorej ho Harry predtým našiel.
„Mám
si ľahnúť?“ zopakoval mierne šokovane.
„Áno,
len to urobte...“ trval na svojom profesor.
Poslúchol.
A cítil
ako sa stalo niečo vskutku veľmi príjemné, lebo mágia v ňom, akoby
reagovala na tú Snapovu, akoby sa stali súčasťou tej istej rieky, tej istej
zdrvujúcej radosti, fungujúce mimo jeho chápania a vedomia.
„Zavrite
oči!“ zaznel ďalší príkaz.
Urobil
to, vedený profesorovým priamym príkazom.
Znepokojený
tým, aké oslobodzujúce to bolo, plný pocitov viny, že niečo také cíti v jeho
prítomnosti.
„Uvoľnite
sa, na nič nemyslite, len dýchajte...“ zazneli ďalšie príkazy a on cítil,
ako je k tomu vedený ako je jeho myseľ strhávaná profesorovými slovami,
bol naplnený pokojom, bezpečím, jeho myseľ bola nezvykle prázdna, pocity pod
kontrolou, no vedel, že to nerobí on sám, že ho niekto iní vedie.
A keď
ten vplyv opadol, opäť sa všetko k nemu vrátilo v miernych vlnách.
Nejaký
čas len sedeli vedľa seba, profesor však napokon narušil to pomerne príjemné
ticho: „Takto by to malo vyzerať, Potter, ak by ste dokázali ovládať svoju
vlastnú myseľ, no vzhľadom na váš vek a problémy spojené s dospievaním,
si vediete pomerne dobre...“
Harry
naňho chvíľu neveriacky hľadel. Skutočne ho Snape práve teraz pochválil alebo
snáď...
„Čo
však neznamená, že osoba vo vašom postavení sa nemôže naučiť istej povedzme, že
sebadisciplíne...“
Radšej
na to nereagoval, vedel, akoby to dopadlo.
Snape
sa k tejto téme takisto aspoň nateraz už nevrátil, keďže si jeho mlčanie
zrejme vysvetlil ako súhlas a pokračoval ďalej v lekcii: „To čo sa
nám stalo, Potter, súvisí s časťou rituálu, ktorá vyžaduje spojenie krvi,
keďže v našom prípade nie je možné, stará mágia nás kvôli vašej ochrane
spojila týmto spôsobom... občas cítite to, čo cítim ja, nie preto, že moja
obrana povolí, ale preto, že ste práve teraz jej súčasťou... no dá sa to
kontrolovať a ovládať, tak ako všetko ostatné a ja sa vás budem na týchto
hodinách snažiť poučiť o tom, čo bude nutné urobiť, ak sa dostaneme opäť
do situácie, ktorá by pre nás oboch mohla predstavovať životunebezpečnú
situáciu... Musím pripustiť, že som neočakával až takúto formu pre mňa neprijateľného
spojenia, a to čo som vám povedal, sú len moje odhady, keďže neboli
spísané všetky možné účinky starej mágie, len akési fragmenty, ktoré sa zvyknú
od prípadu k prípadu líšiť... podstatné je, že po rozhovore s riaditeľom,
ktorý bol vzhľadom na túto komplikáciu nutný, musím pripustiť, že vaše reakcie
prebehli podľa očakávania a nebolo ničím iným, než vašou prirodzenou
reakciou na tento pre vás aj pre mňa neznámy stav... rozumiete, Potter alebo
mám pre vás osobne ešte niečo zopakovať? “ vysvetlil mu Snape pomerne obšírne, čo
skutočne ocenil aj to, že sa zaujímal o to, či došlo k jeho strany k pochopeniu.
„Rozumiem,
pane, ale funguje to aj naopak? Aj vy viete všetko o mojich pocitoch?“
„Nefunguje,
Potter, dosiaľ som z vašej strany nič necítil, preto som si vašu prítomnosť
uvedomil dosť neskoro, čo bola moja veľká chyba a buďte si istý, že k niečomu
podobnému už viac nedôjde...“ bol to prísľub voči, ktorému ani Harry neostával
ľahostajný.
