obdobie: prázdniny pred nástupom do 5. ročníka, špeciál určený na letné prázdniny...
varovanie: snarry, romantika, Snape_dohliada na Pottera, AU, prázdniny v
pradiarskej uličke a nie na Rokforte, život so Snapovom v bežnom svete...agresívnejší_Harry
obsah: Dumbledore Harrymu koncom
roka oznámi, že vzhľadom na isté okolnosti, budú jeho prázdniny tento rok
prebiehať inak, než zvyčajne. A Harry nie je vôbec nadšený, keď zistí, že
prázdniny bude musieť stráviť so svojím najmenej obľúbeným rokfortským profesorom.
(Pričom pred ostatnými sa musia tváriť, že ide k Dursleyovcom, tak ako
zvyčajne)
Pre Henry.Wilde, Profesor, Vai.
upozornil
ho Snape chladne a Harry sa snažil nepripúšťať si tú jeho kritiku až tak
k srdcu. Boli predsa ešte len na začiatku a on bol pripravený sa
učiť, pokiaľ mu na to jeho učiteľ poskytne zázemie a nebude zároveň
bojovať proti nemu.
Radšej
však mlčal, bolo to bezpečnejšie, než priamy útok, ktorý Snape zrejme po týchto
slovách očakával, no on mu nemienil dopriať to potešenie, už aj tak to bolo
medzi nimi komplikované.
Len
nedávno sa bozkávali a ten muž to jednoducho odignoroval, nepýtal sa ho
ani na to, prečo vôbec niečo také urobil, len sa tváril, akoby sa vôbec nič
nebolo stalo, čo ho hnevalo viac než otvorený odpor z jeho strany.
„Budeme
mať viac práce, než som očakával, Potter...“ povedal namiesto toho, aby sa
vyjadril k ich vzájomnému kontaktu. No možno to bolo tak najlepšie, aspoň
ho nezabil a nevyzeralo to tak, že by mal v úmysle čokoľvek meniť.
„Dobre,
pane...“ hlesol Harry a snažil sa myšlienky na ten bozk čo najskôr
potlačiť. Keby tu neboli tie záležitosti s jeho ochranou, zrejme by to
neurobil, považoval to len za ďalší nežiadúci príznak, nič viac, len ďalšiu
provokáciu spojenú s jeho pobytom na v Snapovom byte.
„Na dnes
sme už skončili, Potter, môžete ísť...“ prepustil ho profesor takmer bez
záujmu.
A on
pomaly vstal a snažil sa rovnako ako on predstierať, že je to len záver
bežnej hodiny a nič viac.
No vo
dverách sa napriek tomu ešte raz otočil.
„Pane?“
Snape
naňho pozrel, takmer akoby to preňho predstavovalo dosť veľkú záťaž a mierne
sa zamračil.
„Čo
ešte, Potter...“
„Prečo
som vlastne potreboval kúzlo patronus, dementori tu predsa neboli, len by som
rád vedel...“ samozrejme chcel by o tej lani toho vedieť ešte viac, no profesor sa o informácie
o nej odmietal podeliť, preto to skúšal inak, omnoho opatrnejšie.
Snape
naňho nejaký čas len hľadel.
„Niekedy
je lepšie veci priveľmi nekomplikovať, áno mohol som vás veľmi rýchlo vyviezť z omylu,
no pre vašu myseľ, by to bol dosť veľký otras, bolo pre vás vhodnejšie urobiť
to tradičným spôsobom...“
Harry
prikývol, pomerne spokojný s tým, čo mu profesor napokon povedal a nechal
ho samého.
***
Neuvedomil
si, že v tej miestnosti bolo tak dlho, no keď vyšiel von, už sa takmer
stmievalo.
Večera
na nich už zrejme čakala, cítil jej vôňu, no nevedel či je hladný či nie,
príliš veľa vecí ho zrazu trápilo a potreboval ešte nejaký čas na to, aby
sa s nimi dokázal vyrovnať.
A vyzeralo
o to tak, že dnes vskutku nemajú núdzu o návštevníkov, ešte sa ani
len nepriblížil k dverám svojej izby, z ktorej si chcel vziať nejaké
veci, keď začul zvonček.
Dobby
bol už pri dverách, ochotne si plnil svoju úlohu, ktorú mu Harry vskutku
nezávidel.
A nebolo
to o nič lepšie, keď dovnútra popri Dobbym prešiel preňho už dobre známy
čierny pes.
Nebol
to Bes ani zďaleka, no Harry si začínal priať, aby vskutku nešlo o osobu na
ktorú myslel.
A keď
domáci škriatok zavrel dvere, pochopil, že jeho obavy sa naplnili, pretože netrvalo
dlho a mal možnosť opäť vidieť svojho krstného otca.
Keby
sa nachádzali na inom mieste a v inom čase, nepochybne by bol veľmi
šťastný, že má možnosť ho opäť vidieť, no práve teraz jeho návšteva bola dosť
problematickou záležitosťou. Nemal dovolené sa predsa len tak potulovať a už
vôbec nie ísť do domu aktívneho smrťožrúta. Sľúbil predsa, že si bude dávať
pozor a nebude priveľmi riskovať, no zjavne ho niečo muselo podráždiť a Harry
šiel hneď za ním, aby zabránil najhoršiemu.
„Sirius,
čo tu robíš?“
Nedočkal
sa však odpovede. Jeho krstný otec okolo neho prešiel, akoby bol len vzduch a on
si spomenul na tú ochranu.
„Je Ufňukanec doma?“
„Kto
je Ufňukanec, pán Black, pane?“ vypytoval sa Dobby.
Sirius
sa usmial.
„Prepáč,
zabudol som, že tebe sa tak asi nepredstavil... Nikto iný než...“
Snape,
ktorý zjavne ani v miestnosti voľnosti nebol ušetrený od upozornenia na
nečakanú návštevu zamieril k Blackovi spôsobom, ktorý Harryho prinútil
automaticky sa postaviť medzi nich, aj keď to bolo čiastočne zbytočné, lebo
jeho krstný otec ho stále ešte nemal možnosť vidieť.
„Pane,
dovolíte, aby som...“
Snape
však príslušné povolenie nevydal, namiesto toho dosť tvrdo pozrel na svojho
bývalého spolužiaka.
„Ty
máš ale odvahu, Black... takto sem prísť... ešte si nepochopil, že tu nie si
vítaný...“
„Nebudem
tu s tebou zbytočne strácať čas, Ufňukanec, jediné čo chcem je to, aby si
mi povedal, kde je Harry... Viem, že nie je u Dursleyovcov...“
Takmer
v zlomku sekundy, mal prútik pritisnutý k hrdlu, no neprestával sa
smiať, akýmsi zvláštnym spôsobom, ktorý takpovediac aj Harryho priviedol na
myšlienku, že nie je všetko také ako sa zdá.
Čo sa
mu aj potvrdilo, keď sa podoba toho muža začala pomaly meniť. K Snapovým nohám
dopadol akýsi pomerne zúbožené stvorenie, ktoré naňho vrhalo zúfalé pohľady.
Harry
mal možnosť vidieť, ako naňho Snape pritlačil pomocou myšlienkového útoku a ten
tvor sa psychicky rozsypal v pomerne krátkom čase.
„Kto
ťa poslal...“
„Nikto,
skutočne nikto, dôležitý, len my... obchádzali sme isté miesta, a tak nám
napadlo, že ty by si to mal vedieť, vedieť by si to mal, ale neoznámil si to
svojmu pánovi, neoznámil...“
„My?
Kto je tu ešte s tebou?“ opýtal sa ho prísne.
„Ja a moja
priateľka čaká ma vonku a keď sa
odtiaľto nevrátim, dozvie sa to, dozvie sa to On...“
„Klameš!“
„Nie,
prísahám, nie prisahám, že neklamem, že neklamem... kázali nám obchádzať
miesta, dôležité miesta a jedno z nich je aj toto, jedno z nich je
aj toto...“ no Snape ho nepočúval, nešetrne zdvihol to malé stvorenie a odniesol
ho do svojej pracovne.
Harry
sa obrátil k Dobbymu.
„Čo
to je...“
Škriatok
sa mierne otriasol.
„Myslím,
že človek, zničený istými pochybnými pokusmi s mágiou, zrejme jeden z tých,
ktorí si myslia, že sa s nich stanú alchymisti, no namiesto toho, si viac
rozumejú s istými látkami, ktoré z nich potom urobia bytosti podobné
tomuto... tohto však veľmi dobre poznám, je šikovný a nevyspytateľný, žije
v rodine Greengrassovcov... údajne je to jeden z ich vzdialených
príbuzných...“ objasnil mu to pomerne neochotne.
„Ale
ako vedel, že Sirius sa premieňa na psa a to, ako Snapa nazval... to by
asi nemal odkiaľ...“ nedalo mu to pokoj, nebolo predsa verejne známe, že Sirius
je animágus a má takúto podobu.
„Obávam
sa, že to znamená, že sa musel dostať aj k nemu...“
To
Harrymu úplne stačilo na to, aby nasledoval Snapa, či sa mu to bude páčiť či
nie, musí zistiť čo sa to vlastne stalo.