15. 9. 2015

Letné prázdniny 7. kapitola 3/3




obdobie:  prázdniny pred nástupom do 5. ročníka, špeciál určený na letné prázdniny...
varovanie: snarry, romantika, Snape_dohliada na Pottera, AU, prázdniny v pradiarskej uličke a nie na Rokforte, život so Snapovom v bežnom svete...agresívnejší_Harry
obsah:  Dumbledore Harrymu koncom roka oznámi, že vzhľadom na isté okolnosti, budú jeho prázdniny tento rok prebiehať inak, než zvyčajne. A Harry nie je vôbec nadšený, keď zistí, že prázdniny bude musieť stráviť so svojím najmenej obľúbeným rokfortským profesorom. (Pričom pred ostatnými sa musia tváriť, že ide k Dursleyovcom, tak ako zvyčajne) 

 
Pre Henry.Wilde, Profesor, Vai. 


upozornil ho Snape chladne a Harry sa snažil nepripúšťať si tú jeho kritiku až tak k srdcu. Boli predsa ešte len na začiatku a on bol pripravený sa učiť, pokiaľ mu na to jeho učiteľ poskytne zázemie a nebude zároveň bojovať proti nemu.
Radšej však mlčal, bolo to bezpečnejšie, než priamy útok, ktorý Snape zrejme po týchto slovách očakával, no on mu nemienil dopriať to potešenie, už aj tak to bolo medzi nimi komplikované.
Len nedávno sa bozkávali a ten muž to jednoducho odignoroval, nepýtal sa ho ani na to, prečo vôbec niečo také urobil, len sa tváril, akoby sa vôbec nič nebolo stalo, čo ho hnevalo viac než otvorený odpor z jeho strany.
„Budeme mať viac práce, než som očakával, Potter...“ povedal namiesto toho, aby sa vyjadril k ich vzájomnému kontaktu. No možno to bolo tak najlepšie, aspoň ho nezabil a nevyzeralo to tak, že by mal v úmysle čokoľvek meniť.
„Dobre, pane...“ hlesol Harry a snažil sa myšlienky na ten bozk čo najskôr potlačiť. Keby tu neboli tie záležitosti s jeho ochranou, zrejme by to neurobil, považoval to len za ďalší nežiadúci príznak, nič viac, len ďalšiu provokáciu spojenú s jeho pobytom na v Snapovom byte.
„Na dnes sme už skončili, Potter, môžete ísť...“ prepustil ho profesor takmer bez záujmu.
A on pomaly vstal a snažil sa rovnako ako on predstierať, že je to len záver bežnej hodiny a nič viac.
No vo dverách sa napriek tomu ešte raz otočil.
„Pane?“
Snape naňho pozrel, takmer akoby to preňho predstavovalo dosť veľkú záťaž a mierne sa zamračil.
„Čo ešte, Potter...“
„Prečo som vlastne potreboval kúzlo patronus, dementori tu predsa neboli, len by som rád vedel...“ samozrejme chcel by o tej  lani toho vedieť ešte viac, no profesor sa o informácie o nej odmietal podeliť, preto to skúšal inak, omnoho opatrnejšie.
Snape naňho nejaký čas len hľadel.
„Niekedy je lepšie veci priveľmi nekomplikovať, áno mohol som vás veľmi rýchlo vyviezť z omylu, no pre vašu myseľ, by to bol dosť veľký otras, bolo pre vás vhodnejšie urobiť to tradičným spôsobom...“
Harry prikývol, pomerne spokojný s tým, čo mu profesor napokon povedal a nechal ho samého.
***

Neuvedomil si, že v tej miestnosti bolo tak dlho, no keď vyšiel von, už sa takmer stmievalo.
Večera na nich už zrejme čakala, cítil jej vôňu, no nevedel či je hladný či nie, príliš veľa vecí ho zrazu trápilo a potreboval ešte nejaký čas na to, aby sa s nimi dokázal vyrovnať.
A vyzeralo o to tak, že dnes vskutku nemajú núdzu o návštevníkov, ešte sa ani len nepriblížil k dverám svojej izby, z ktorej si chcel vziať nejaké veci, keď začul zvonček.
Dobby bol už pri dverách, ochotne si plnil svoju úlohu, ktorú mu Harry vskutku nezávidel.
A nebolo to o nič lepšie, keď dovnútra popri Dobbym prešiel preňho už dobre známy čierny pes.
Nebol to Bes ani zďaleka, no Harry si začínal priať, aby vskutku nešlo o osobu na ktorú myslel.
A keď domáci škriatok zavrel dvere, pochopil, že jeho obavy sa naplnili, pretože netrvalo dlho a mal možnosť opäť vidieť svojho krstného otca.
Keby sa nachádzali na inom mieste a v inom čase, nepochybne by bol veľmi šťastný, že má možnosť ho opäť vidieť, no práve teraz jeho návšteva bola dosť problematickou záležitosťou. Nemal dovolené sa predsa len tak potulovať a už vôbec nie ísť do domu aktívneho smrťožrúta. Sľúbil predsa, že si bude dávať pozor a nebude priveľmi riskovať, no zjavne ho niečo muselo podráždiť a Harry šiel hneď za ním, aby zabránil najhoršiemu.
„Sirius, čo tu robíš?“
Nedočkal sa však odpovede. Jeho krstný otec okolo neho prešiel, akoby bol len vzduch a on si spomenul na tú ochranu.
 „Je Ufňukanec doma?“
„Kto je Ufňukanec, pán Black, pane?“ vypytoval sa Dobby.
Sirius sa usmial.
„Prepáč, zabudol som, že tebe sa tak asi nepredstavil... Nikto iný než...“
Snape, ktorý zjavne ani v miestnosti voľnosti nebol ušetrený od upozornenia na nečakanú návštevu zamieril k Blackovi spôsobom, ktorý Harryho prinútil automaticky sa postaviť medzi nich, aj keď to bolo čiastočne zbytočné, lebo jeho krstný otec ho stále ešte nemal možnosť vidieť.
„Pane, dovolíte, aby som...“
Snape však príslušné povolenie nevydal, namiesto toho dosť tvrdo pozrel na svojho bývalého spolužiaka.
„Ty máš ale odvahu, Black... takto sem prísť... ešte si nepochopil, že tu nie si vítaný...“
„Nebudem tu s tebou zbytočne strácať čas, Ufňukanec, jediné čo chcem je to, aby si mi povedal, kde je Harry... Viem, že nie je u Dursleyovcov...“
Takmer v zlomku sekundy, mal prútik pritisnutý k hrdlu, no neprestával sa smiať, akýmsi zvláštnym spôsobom, ktorý takpovediac aj Harryho priviedol na myšlienku, že nie je všetko také ako sa zdá.
Čo sa mu aj potvrdilo, keď sa podoba toho muža začala pomaly meniť. K Snapovým nohám dopadol akýsi pomerne zúbožené stvorenie, ktoré naňho vrhalo zúfalé pohľady.
Harry mal možnosť vidieť, ako naňho Snape pritlačil pomocou myšlienkového útoku a ten tvor sa psychicky rozsypal v pomerne krátkom čase.
„Kto ťa poslal...“
„Nikto, skutočne nikto, dôležitý, len my... obchádzali sme isté miesta, a tak nám napadlo, že ty by si to mal vedieť, vedieť by si to mal, ale neoznámil si to svojmu pánovi, neoznámil...“
„My? Kto je tu ešte s tebou?“ opýtal sa ho prísne.
„Ja a moja  priateľka čaká ma vonku a keď sa odtiaľto nevrátim, dozvie sa to, dozvie sa to On...“
„Klameš!“
„Nie, prísahám, nie prisahám, že neklamem, že neklamem... kázali nám obchádzať miesta, dôležité miesta a jedno z nich je aj toto, jedno z nich je aj toto...“ no Snape ho nepočúval, nešetrne zdvihol to malé stvorenie a odniesol ho do svojej pracovne.
Harry sa obrátil k Dobbymu.
„Čo to je...“
Škriatok sa mierne otriasol.
„Myslím, že človek, zničený istými pochybnými pokusmi s mágiou, zrejme jeden z tých, ktorí si myslia, že sa s nich stanú alchymisti, no namiesto toho, si viac rozumejú s istými látkami, ktoré z nich potom urobia bytosti podobné tomuto... tohto však veľmi dobre poznám, je šikovný a nevyspytateľný, žije v rodine Greengrassovcov... údajne je to jeden z ich vzdialených príbuzných...“ objasnil mu to pomerne neochotne.
„Ale ako vedel, že Sirius sa premieňa na psa a to, ako Snapa nazval... to by asi nemal odkiaľ...“ nedalo mu to pokoj, nebolo predsa verejne známe, že Sirius je animágus a má takúto podobu.
„Obávam sa, že to znamená, že sa musel dostať aj k nemu...“
To Harrymu úplne stačilo na to, aby nasledoval Snapa, či sa mu to bude páčiť či nie, musí zistiť čo sa to vlastne stalo.