obdobie: prázdniny pred nástupom do 5. ročníka, špeciál určený na
letné prázdniny...
varovanie: snarry, romantika, Snape_dohliada na Pottera, AU, prázdniny v
pradiarskej uličke a nie na Rokforte, život so Snapovom v bežnom svete...agresívnejší_Harry
obsah: Dumbledore Harrymu koncom
roka oznámi, že vzhľadom na isté okolnosti, budú jeho prázdniny tento rok
prebiehať inak, než zvyčajne. A Harry nie je vôbec nadšený, keď zistí, že
prázdniny bude musieť stráviť so svojím najmenej obľúbeným rokfortským profesorom.
(Pričom pred ostatnými sa musia tváriť, že ide k Dursleyovcom, tak ako
zvyčajne)
poznámka:
stále ešte bez korektúry, ehm... a ešte k tomu tie teplotné skoky zas
spôsobili, že som nachladená takže ehm... bude to zas veselé, keď ma to
pochytí naplno to zas bude...
poznámka 2: náznak dramione a snarry samozrejme ako inak...
Snape
jeho vyjadrenia nijako nekomentoval, len ho postupne prepustil zo svojho
myšlienkového zovretia, a nepochybne pridal aj pár ďalších príkazov, keďže
to stvorenie opäť stíchlo a bolo až priveľmi pokojné. Jeho spomienky iste
dôkladne prešiel a Harry usúdil, že sa zrejme dozvedel všetko, čo chcel,
lebo to nevyzeralo tak, že by ho plánoval ďalej vypočúvať.
Ticho,
ktoré nastalo po jeho upokojení, priam lahodilo ušiam. A ten ťaživý pocit
spojený s jeho upreným pohľadom sa náhle akoby vytratil.
„Dobby...“
Snape privolal domáceho škriatka. Objavil sa v izbe pripravený im pomôcť.
„Volali
ste ma, profesor...“ začal ako zvyčajne, no bol prerušený ešte skôr než to
stihol dokončiť.
„Odprevaď
nášho priateľa tam kam patrí, s nikým sa tam nezhováraj, len ho tam niekde
ulož a odkáž Greengrassovi, že sa spolu ešte budeme musieť pozhovárať...“
nebolo ťažké pochopiť, že nepôjde len o obyčajný rozhovor.
Dobby
pomaly prikývol, pristúpil k tomu stvoreniu, ktoré bolo akoby zvláštne
ľahostajné voči všetkému a všetkým, chytil ho za ruku a zmizol.
„A čo
Sirius...“
„Počuli
ste predsa...“ začal Snape opäť tým spôsobom, ktorý bol viac než provokačný
a on vedel, že to už dlho nevydrží, ak sa naňho bude dívať takýmto
spôsobom a pokúsi sa ignorovať možné nebezpečenstvo, ktorému by Sirius
mohol čeliť. Nepochybne si aj profesor uvedomoval, že slová toho stvorenia sa
dali vysvetliť aj inak, no zjavne nebol ochotný sa tým ďalej zaoberať.
Harry
vedel, že bude musieť opäť trvať na svojom, aj keby to znamenalo, že svojho
krstného otca vystaví ponižujúcej situácii a on bude musieť prijať Snapovu
pomoc, čo by bolo preňho v mnohých ohľadoch krutým trestom.
Ak sa
aj opustil takýmto spôsobom, bolo nutné ho vyhľadať a pripomenúť mu, že
nie je všetko stratené. Harry by sa na to pokojne aj podujal a bol pripravený
rozpútať a nebol ochotný ustúpiť ani v tomto smere.
„Ale pane...“ namietol rozhorčene. „Mne to
nestačí, musíme sa presvedčiť o tom, že skutočne...“
Snape
naňho opäť hľadel, akoby zvažoval či ho má vyhodiť z miestnosti alebo
rovno prekliať.
„Pane,
prosím...“ naliehal Harry ďalej, aj keď vedel, že naráža na svojej vlastné
hranice týkajúce sa ich vzťahu.
Dokonca
sa k nemu priblížil, takmer akoby... naňho chcel naliehať aj iným spôsobom
než slovami, nebolo to niečo, čo robil premyslene, jednoducho k tomu došlo
a on sa pritom zrazu pristihol, čo Snape zhodnotil tým, že mierne
pozdvihol obočie a čelil takmer ľadovému zovretiu tých čiernych očí.
„O čo
sa to tu snažíte, Potter? To by som o vás nepovedal...“ odvrátil sa od
neho.
„Nie,
je to tak, ako si myslíte, ja som len chcel...“ začal Harry, no ani sám
nevedel, akoby to mal dokončiť.
Snape
očividne nemal záujem sa do toho púšťať.
„Môžete
byť pokojný, pošlem správu členom rádu, aby sa šli za Blackom pozrieť, neurobím
to sám, aj keď viem, že by si to zaslúžil, ponechám toto privilégium iným...“
Povedal
mu a hneď to aj urobil, spolu s ubezpečením, že si želá, aby bol
spätne informovaný o jeho ďalšom osude.
„Ďakujem,
pane...“ donútila sa to vysloviť Harry a bol ochotný ešte chvíľu počkať, členom
rádu dôveroval viac než Snapovi a vedel, že práve teraz ho profesor len
veľmi ťažko pustí z dohľadu. Nemal zábrany ani čo sa týkalo útoku naňho,
už to predsa raz urobil, použil proti nemu prútik, ak to bolo nutné, no
nevedel, čo by to práve teraz spôsobilo, to ich spojenie bolo iné než obaja
očakávali a nechcel riskovať, že by spôsobil nejaké nenapraviteľné škody. Zatiaľ
sa ešte ovládal a dúfal, že to tak bude aj naďalej, pretože Snape bol
zrazu bližšie, než vôbec očakával.
„Nezvykajte
si na to, že si môžete niečo podobné dovoliť...“ poučil ho o tom tichým hlasom profesor,
pričom však pocítil jeho ruky na svojich pleciach. A v ňom akoby sa
opäť ozvalo čosi nepoznané, takmer akoby oddelené od toho čo skutočne k tomu
mužovi cítil.
„Nemuselo
by sa vám to vyplatiť, Potter...“
Zatajil
dych, keď pocítil ako sa Snapove ruky posunuli nižšie, až na úroveň jeho bokov.
Nebránil
sa tomu, bol ako ochromený tým pocitom, ktorý pulzoval mimo rozumovej sféry.
Mlčal,
nebol schopný nič urobiť, lebo jeho telo sa takmer inštinktívne hnalo za
niečím, čo by malo byť neprípustné a takmer až zakázané. No napriek tomu
to bolo príjemné, bolo to iné než čakal, keď on sám objal toho muža a oprel
sa naňho, akoby snáď dúfal, že všetok ten stres a nepríjemnosti spojené s príchodom
toho muža okamžite odznejú.
Sirius
bude v poriadku.
Strhol
sa, keď začul ten dobre známy zvuk spojený s Dobbyho návratom. Cítil ako
ho mužove ruky pustili, ustúpil dozadu a takmer spadol, tak veľmi sa snažil zabrániť tomu, aby si
Snape všimol, čo s ním jeho dotyk urobil. Uvedomoval si, že sa mu chcel
len pomstiť a vysmiať sa mu za jeho konanie, ktoré on sám začínal opäť pripisovať
tomu prekliatemu spojeniu, vďaka ktorému bolo všetko omnoho zložitejšie a už
sa ani on sám nevedel čo si má myslieť.
***
To, že Sirius údajne otvoril
akúsi krabičku, v ktorej bol prášok, po ktorom takmer upadol do snovej
kliatby sa stalo predmetom mnohých pomerne nepríjemných narážok so Snapovej
strany.
Pre Harryho však bolo dôležité
to, že ho včas z toho spánku prebudili a aj keď teraz bol pomerne
zahanbený, Harry bol rád, že nešlo o nič vážnejšie, len o dôsledok upratovania
v hlavnom sídle rádu, únik informácii týkajúci sa jeho pobytu mimo dom
Dursleyovcov bol omnoho závažnejšou záležitosťou, no Snape mu tentoraz
nedovolil sa zaujímať o to, ako postupuje pri hľadaní zdroja tohto úniku a on
sa o to ani nesnažil.
Dúfal len, že to nebude trvať
dlho, lebo práve táto záležitosť mu bránila, v tom aby šiel Siriusa
navštíviť.
Predpokladal, že Snape by mu
inak rád umožnil to, aby s ním mohol aspoň nejaký čas zotrvať.
Nemal dobrú náladu, čo v jeho
prípade znamenalo, že je lepšie ho nechať na pokoji. A potom čo sa medzi
nimi opäť stalo, mu omnoho viac vyhovovalo to, že nebol v jeho blízkosti.
No ak tak sa nedokázal zbaviť
toho pocitu, že sa deje niečo, čo by rozhodne nemalo ostať nepovšimnuté.
Snape odišiel ku Grengrassovcom,
bol už pomerne dlho preč a Harry, nedokázal sa zbaviť pocitu, že by sa mu
mohlo niečo stať, čakal naňho aj keď už bolo dosť neskoro.
Striehol na každý zvuk, ktorý by
mohol znamenať jeho príchod.
Kniha o metlobale ležala
rozčítaná na jeho posteli, takmer sa jej ani len nedotkol, nedokázal sa na ňu
vôbec sústrediť, aj keď predtým to bola práve ona, ktorá ho upokojovala.
Hedviga sa však vrátila s lovu
a priniesla mu odkaz od Rona, prišiel pomerne skoro, na to, že bol ešte
len začiatok prázdnin a Harry čoskoro pochopil, čo bolo príčinou
kamarátovej nezvyklej horlivosti.
Harry,
neuveríš, čo sa stalo... Prichytil som Hermionu ako si píše s Malfoyom. Rozumieš
tomu? Ona píše tomu... A keď som chcel, aby mi ukázala čo napísala, to si
mal vidieť, aká bola neznesiteľná. Neviem, čo sa to s ňou deje, absolútne
nerozumiem tomu, ako môže... Je to predsa Malfoy...
Takže
oni sú už niekde spolu. A kým on sa musí potýkať so Snapom oni nemajú na
práci nič iné, len hádať sa kvôli Malfoyovi. Pomyslel si zdrvene,
takmer Ronovi tie jeho starosti
závidel.
