varovanie: snarry, romantika, Snape_dohliada na Pottera, AU, prázdniny v
pradiarskej uličke a nie na Rokforte, život so Snapovom v bežnom svete...agresívnejší_Harry
obsah: Dumbledore Harrymu koncom
roka oznámi, že vzhľadom na isté okolnosti, budú jeho prázdniny tento rok
prebiehať inak, než zvyčajne. A Harry nie je vôbec nadšený, keď zistí, že
prázdniny bude musieť stráviť so svojím najmenej obľúbeným rokfortským profesorom.
(Pričom pred ostatnými sa musia tváriť, že ide k Dursleyovcom, tak ako
zvyčajne)
varovanie: 18+
Ich bozk bol vzdialený od nevinnosti,
tak blízky tomu, čo znamenalo absolútne sa odovzdať zakázanej slasti. Jeho chuť
zatienila všetko ostatné čo poznal, priviedla ho do stavu, keď si takmer
nevedel predstaviť, že by bol náhle tými ústami opustený a vrátený späť do
chladu vyvolaného nedostatkom dotykov.
Nemohol myslieť, dokázal len
cítiť, úplne sa oddal tým pocitom, ktoré v ňom zanechávali ten dojem, že
práve teraz je oňho postarané lepšie než kedykoľvek predtým, že nič nemôže
narušiť jeho šťastie.
Nemalo by to byť takéto, nemal
by sa cítiť tak dobre a výnimočne, keď niekto na seba prevzal jeho bremeno
voľby a on odovzdal svoje telo do rúk inej osoby, ktorá rozhodla, že práve
teraz rozhodla rozdávať rozkoš, rozhodla sa prebudiť to silné pulzovanie
slasti.
Stonal, keď tie dotyky znásobili
jeho túžbu, keď bol nemilosrdne odhalený a pocítil na svojej nahej pokožke
chlad, no zároveň jemné a takmer nevyhnutné dotyky tepla, dotyky vášne,
ktorých centrom bol on, celé jeho telo, akoby prestalo tak náhle patriť nemu a bolo
ich spoločné, akoby tie ruky, ktoré ho hladili, neboli súčasťou iného tela, ale
len vyjadrením jeho vlastných túžob.
Celé jeho telo pulzovalo tou
nemilosrdnou istotou, tou slasťou, ktorá všetko ostatné ponechávala kamsi
ďaleko, akoby náhle nič iné neexistovalo, akoby nebolo ničoho opojnejšieho než
mužove bozky, než spôsob, akým ho držal a pripravoval, cítil jeho prsty v sebe,
pohybujúce sa v rytme, ktorý bol na začiatku bolestivý, bol to zvláštny
pocit, no jeho milenec citlivo pracoval na jeho uvoľnení, nezanedbával ho,
cítil jeho pery, cítil jeho dotyk, jeho blízkosť, ktorá hovorila za všetko...
„Pane...“ šepol takmer
nezreteľne, stále ešte pod vplyvom tých nových pocitov, ktoré ešte ani poriadne
nestíhal pochopiť či spracovať, no boli príjemné, prevažne aj keď spojené s ním.
„Toto si chcel, Harry, práve
toto...“ zaznel ten zamatový hlas pomerne drsne. Hruď sa mu prudko dvíhala a klesala, aj
on bol už nahý, odhalený pred ním a v jeho očiach akoby sa odohrával
boj, ktorý on sám mal možnosť pocítiť. Ak to bude chcieť, nechá ho ísť, nebude
viac pokračovať.
Neoslovil ho Potter, ale Harry,
len Harry. Nevedel si ani predstaviť, čo to s ním urobilo.
Všetko zastalo a on mal
pocit, akoby zároveň malo zastať aj jeho srdce, ak nedostane ďalší dotyk, ak
nepocíti... ak nebude môcť...
„Pane, prosím vás, pane, áno
prosím,...“ naliehal ďalej, aj keď nevedel, čo presne by potreboval, lebo on mu
toho dával viac než by si zrejme zaslúžil, než by mal dostať práve od neho a to
všetko.
Nejaký čas prijímal prsty,
všetko v ňom sa im podriaďovalo a milencovo láskanie, ho prinútilo
zabudnúť na to počiatočné nepohodlie, užíval si ich, začínal sa sám opäť tisnúť
bližšie.
A práve v tom okamihu
ho opustili.
Bol obrátený, tvárou k nemu,
zadychčaný a neochotný pripustiť, že by to práve teraz mohlo skončiť.
„Chcem sa tí dívať do očí...“
povedal mu.
A on sa podriadil jeho
príkazu, pozrel sa naňho.
Srdce bolestivo vrážalo do jeho
hrude.
Neveril.
Že by on mohol byť taký krutý a nechať
ho len tak, celého absolútne zbaveného rozumu.
Natiahol k nemu ruky,
takmer až zúfalo.
On zjavne dospel k rozhodnutiu,
videl ho v jeho čiernych očiach a v jeho tele, opäť ožilo
príjemné vzrušenie, keď pod jeho vplyvom pokrčil kolená a mohol si vyložiť
nohy na mužove plecia.
Bol nemilosrdne pritiahnutý
bližšie a cítil, ako doňho vstúpil, ako sa časť z neho pomaly
poddávala tomu okamihu.
Bol naďalej láskaný, hladený
spôsobmi, ktoré on sám nepoznal, neboli mu blízke, málokedy sa ho niekto
dotýkal a keď už aj, nikdy to nebolo také, ako to čo prežíval tentoraz,
drsná jemnosť tej novej skúsenosti rezonovala hlboko v ňom, skláňal sa
pred ňou, ako pred tou najkrajšou vedomosťou.
Také to je, keď sa vás niekto
skutočne dotýka, keď neexistujú medzi vami žiadne hranice, nič zväzujúce, len
číre potešenie, len radosť z dotyku, aj on sa snažil svojho milenca
dotknúť, nevedel ako, nebol si istý, boli to preňho nové objavy, nové výzvy, ktorým
čelil s odvahou jemu vlastnou.
Zvykal si naňho, aj na to ako
bol v ňom, drsné pohyby jeho milenca, náhla slasť vyvolaná kontaktom s niečím,
čo o sebe takmer ani len nevedel, a to, že sa mu díval do očí, že ho
opäť bozkával tak, až sa obával, že všetko ostatné prestane existovať a ostane
len on.
Pevne ho zvieral vo svojom
objatí, jeho milenec sa v ňom pohyboval
prudšie, žil s tou zmenšujúcou sa bolesťou, meniacou sa na slasť, ktorej sa nedokázal
vzdať. Bol okolo nej ovinutý, absolútne zbavený všetkého, čo by ho mohlo od
toho pocitu odpútať.
Prebudila sa v ňom priam
krutá žiadostivosť, priam nevysvetliteľná istota, spojená s jeho objatí,
so spôsobom, akým naňho hľadel.
Spájali sa prudšie, drsnejšie,
on sám inicioval to, aby nebol ďalej šetrený, aby nič nemohlo narušiť rytmus,
ktorý si zvolili, aby mohol byť vystupňovaný čo najviac a aby jeho hlad
zanikol pod vplyvom neúprosnej slasti.
Bol vedený a nemohol cúvnuť,
bol celkom slasťou pohltený a cítil ako sa urobil, ako pod vedením svojho
milenca, dosiahol uvoľnenie a mal možnosť vidieť, ako sa aj jeho milenec
posunul k tejto úrovni, aká bola jeho tvár iná, omnoho prístupnejšia
ľudským emóciám, predtým než...
Zovrel ho v sebe pevnejšie,
akoby ho chcel úplne, akoby sa odmietal vzdať toho pocitu, a objímal ho,
neúprosne zatínal nechty do jeho chrbta, bol to impulz, spojený s tou malou
dávkou bolesti, ktorej sa nevyhol, keď jeho telo bolo náhle aspoň do istej
miery opustené.
Bol však stiahnutý späť k nemu,
keď si jeho milenec ľahol na chrbát, oddychoval s hlavou uloženou na jeho
hrudi.