26. 9. 2015

Letné prázdniny 9. kapitola 1/3

obdobie:  prázdniny pred nástupom do 5. ročníka, špeciál určený na letné prázdniny...
varovanie: snarry, romantika, Snape_dohliada na Pottera, AU, prázdniny v pradiarskej uličke a nie na Rokforte, život so Snapovom v bežnom svete...agresívnejší_Harry
obsah:  Dumbledore Harrymu koncom roka oznámi, že vzhľadom na isté okolnosti, budú jeho prázdniny tento rok prebiehať inak, než zvyčajne. A Harry nie je vôbec nadšený, keď zistí, že prázdniny bude musieť stráviť so svojím najmenej obľúbeným rokfortským profesorom. (Pričom pred ostatnými sa musia tváriť, že ide k Dursleyovcom, tak ako zvyčajne) 
varovanie: 18+ 


Pre Wenry.Wilde, profesor, Mononoke, Vai.


Ich bozk bol vzdialený od nevinnosti, tak blízky tomu, čo znamenalo absolútne sa odovzdať zakázanej slasti. Jeho chuť zatienila všetko ostatné čo poznal, priviedla ho do stavu, keď si takmer nevedel predstaviť, že by bol náhle tými ústami opustený a vrátený späť do chladu vyvolaného nedostatkom dotykov.
Nemohol myslieť, dokázal len cítiť, úplne sa oddal tým pocitom, ktoré v ňom zanechávali ten dojem, že práve teraz je oňho postarané lepšie než kedykoľvek predtým, že nič nemôže narušiť jeho šťastie.
Nemalo by to byť takéto, nemal by sa cítiť tak dobre a výnimočne, keď niekto na seba prevzal jeho bremeno voľby a on odovzdal svoje telo do rúk inej osoby, ktorá rozhodla, že práve teraz rozhodla rozdávať rozkoš, rozhodla sa prebudiť to silné pulzovanie slasti.
Stonal, keď tie dotyky znásobili jeho túžbu, keď bol nemilosrdne odhalený a pocítil na svojej nahej pokožke chlad, no zároveň jemné a takmer nevyhnutné dotyky tepla, dotyky vášne, ktorých centrom bol on, celé jeho telo, akoby prestalo tak náhle patriť nemu a bolo ich spoločné, akoby tie ruky, ktoré ho hladili, neboli súčasťou iného tela, ale len vyjadrením jeho vlastných túžob.
Celé jeho telo pulzovalo tou nemilosrdnou istotou, tou slasťou, ktorá všetko ostatné ponechávala kamsi ďaleko, akoby náhle nič iné neexistovalo, akoby nebolo ničoho opojnejšieho než mužove bozky, než spôsob, akým ho držal a pripravoval, cítil jeho prsty v sebe, pohybujúce sa v rytme, ktorý bol na začiatku bolestivý, bol to zvláštny pocit, no jeho milenec citlivo pracoval na jeho uvoľnení, nezanedbával ho, cítil jeho pery, cítil jeho dotyk, jeho blízkosť, ktorá hovorila za všetko...
„Pane...“ šepol takmer nezreteľne, stále ešte pod vplyvom tých nových pocitov, ktoré ešte ani poriadne nestíhal pochopiť či spracovať, no boli príjemné, prevažne aj keď spojené s ním.
„Toto si chcel, Harry, práve toto...“ zaznel ten zamatový hlas pomerne drsne.  Hruď sa mu prudko dvíhala a klesala, aj on bol už nahý, odhalený pred ním a v jeho očiach akoby sa odohrával boj, ktorý on sám mal možnosť pocítiť. Ak to bude chcieť, nechá ho ísť, nebude viac pokračovať.
Neoslovil ho Potter, ale Harry, len Harry. Nevedel si ani predstaviť, čo to s ním urobilo.
Všetko zastalo a on mal pocit, akoby zároveň malo zastať aj jeho srdce, ak nedostane ďalší dotyk, ak nepocíti... ak nebude môcť...
„Pane, prosím vás, pane, áno prosím,...“ naliehal ďalej, aj keď nevedel, čo presne by potreboval, lebo on mu toho dával viac než by si zrejme zaslúžil, než by mal dostať práve od neho a to všetko.
Nejaký čas prijímal prsty, všetko v ňom sa im podriaďovalo a milencovo láskanie, ho prinútilo zabudnúť na to počiatočné nepohodlie, užíval si ich, začínal sa sám opäť tisnúť bližšie.
A práve v tom okamihu ho opustili.
Bol obrátený, tvárou k nemu, zadychčaný a neochotný pripustiť, že by to práve teraz mohlo skončiť.
„Chcem sa tí dívať do očí...“ povedal mu.
A on sa podriadil jeho príkazu, pozrel sa naňho.
Srdce bolestivo vrážalo do jeho hrude.
Neveril.
Že by on mohol byť taký krutý a nechať ho len tak, celého absolútne zbaveného rozumu.
Natiahol k nemu ruky, takmer až zúfalo.
On zjavne dospel k rozhodnutiu, videl ho v jeho čiernych očiach a v jeho tele, opäť ožilo príjemné vzrušenie, keď pod jeho vplyvom pokrčil kolená a mohol si vyložiť nohy na mužove plecia.
Bol nemilosrdne pritiahnutý bližšie a cítil, ako doňho vstúpil, ako sa časť z neho pomaly poddávala tomu okamihu.
Bol naďalej láskaný, hladený spôsobmi, ktoré on sám nepoznal, neboli mu blízke, málokedy sa ho niekto dotýkal a keď už aj, nikdy to nebolo také, ako to čo prežíval tentoraz, drsná jemnosť tej novej skúsenosti rezonovala hlboko v ňom, skláňal sa pred ňou, ako pred tou najkrajšou vedomosťou.
Také to je, keď sa vás niekto skutočne dotýka, keď neexistujú medzi vami žiadne hranice, nič zväzujúce, len číre potešenie, len radosť z dotyku, aj on sa snažil svojho milenca dotknúť, nevedel ako, nebol si istý, boli to preňho nové objavy, nové výzvy, ktorým čelil s odvahou jemu vlastnou.
Zvykal si naňho, aj na to ako bol v ňom, drsné pohyby jeho milenca, náhla slasť vyvolaná kontaktom s niečím, čo o sebe takmer ani len nevedel, a to, že sa mu díval do očí, že ho opäť bozkával tak, až sa obával, že všetko ostatné prestane existovať a ostane len on.
Pevne ho zvieral vo svojom objatí,  jeho milenec sa v ňom pohyboval prudšie, žil s tou zmenšujúcou sa bolesťou,  meniacou sa na slasť, ktorej sa nedokázal vzdať. Bol okolo nej ovinutý, absolútne zbavený všetkého, čo by ho mohlo od toho pocitu odpútať.
Prebudila sa v ňom priam krutá žiadostivosť, priam nevysvetliteľná istota, spojená s jeho objatí, so spôsobom, akým naňho hľadel.
Spájali sa prudšie, drsnejšie, on sám inicioval to, aby nebol ďalej šetrený, aby nič nemohlo narušiť rytmus, ktorý si zvolili, aby mohol byť vystupňovaný čo najviac a aby jeho hlad zanikol pod vplyvom neúprosnej slasti.
Bol vedený a nemohol cúvnuť, bol celkom slasťou pohltený a cítil ako sa urobil, ako pod vedením svojho milenca, dosiahol uvoľnenie a mal možnosť vidieť, ako sa aj jeho milenec posunul k tejto úrovni, aká bola jeho tvár iná, omnoho prístupnejšia ľudským emóciám, predtým než...
Zovrel ho v sebe pevnejšie, akoby ho chcel úplne, akoby sa odmietal vzdať toho pocitu, a objímal ho, neúprosne zatínal nechty do jeho chrbta, bol to impulz, spojený s tou malou dávkou bolesti, ktorej sa nevyhol, keď jeho telo bolo náhle aspoň do istej miery opustené.
Bol však stiahnutý späť k nemu, keď si jeho milenec ľahol na chrbát, oddychoval s hlavou uloženou na jeho hrudi.