Rodinné tajomstvo 21. kapitola 1/3

 názov:  Rodinné tajomstvo
pár: Kim Myoung-soo/Jung Kyoung-ho
varovanie: dráma, temné, drsnejšia vec, nedobrovoľný sex, zneužitie moci
obsah: Myoung-soo začína žiť v novej pestúnskej rodine, pomerne dobre situovanej, otec rodiny má dobrú prácu, jeho manželka je doma a stará sa o malú dcérku, starší syn študuje na univerzite, a aj Myoung-soo sa hneď na začiatku dostáva do dobrej školy a oproti tomu v akých podmienkach žil predtým, to vyzerá tak, že sa jeho situácia veľmi zlepší...
No čoskoro zistí, že jeho prvý dojem nebol práve najlepší... Zisťuje, že všetko ani zďaleka nie je tak ako sa zdá...
Pán domu oňho postupom času začne javiť záujem, ktorý mu nie je  nepríjemný a keď za ním jednej noci príde do jeho izby Myoung-soo s hrôzou zisťuje aká je jeho skutočná úloha v tejto rodine...

Prešiel týždeň od tej udalosti, keď Min odhalil rodinné tajomstvo.

Myoung-soo neprežíval práve najlepšie obdobie, zdalo sa mu, že sa niečo pokazilo a on cítil, že sa opäť deje niečo, s čím nie je tak celkom stotožnený.

Kyoung-ho sa neobťažoval za ním prísť, počas celého toho týždňa sa stretávali len počas spoločného jedla, táto tradícia bola opäť obnovená. A vyzeralo to tak, že synova intervencia výrazne prospela v ich vzťahu, keďže počas celého toho týždňa, ani z jednej ani z druhej strany nepadlo ani jediné krivé slovo na adresu toho druhého.

Myoung-soo mal pocit, že jeho želanie sa zrejme splnilo, no nevedel, či sa z toho môže aj tešiť. Pán Jung naňho celý týždeň nepozrel, len sa pozdravili a on mu neustále tvrdil, že sa ponáhľa. Nevedel, akoby si to mal vysvetliť.

Opäť ho trápili pochybnosti.

Čo ak ho už nechce?

Vrátil sa nadobro k nej a on bude teraz opäť len jeho adoptívnym synom?

Prečo sa mu po celý čas vyhýba a ani sa mu nepozrie do očí?

Čo má vlastne teraz v úmysle?

No nemal možnosť o tom s nikým hovoriť.

Nevyzeralo to, že by si vôbec niekto okrem Shin Woo všimol, že existuje a ona ešte zatiaľ bola jedinu členkou rodiny, ktorá nič netušila a tak to bolo zrejme najlepšie.

„Poskladáš mi teraz líšku?“ požiadala ho, keď sa spolu hrali v jej izbe.

Chcela skladať origami a on pre ňu našiel pár jednoduchých návodov.

„Áno, poskladám...“ súhlasil, potreboval si niečím zamestnať ruky a myseľ, skôr než vybuchne, lebo to čo sa dialo teraz pre jeho nervy predstavovalo obrovskú skúšku, celé to ticho, tie zdvorilé úsmevy a to, ako všetko zrazu fungovalo skvele, aj keď ešte pred nedávnom bola celá domácnosť tesne pred výbuchom, to všetko v kombinácií s taktikou vyhýbania  pána Junga, to bolo aj naňho skrátka priveľa a len dúfal, že ešte nejaký čas dokáže predstierať, že sa vôbec nič nedeje.

Nemal v úmysle byť tým, kto za ním pôjde a bude sa mu vnucovať, keď je viac než očividné, že ho nechce vidieť.

Ani jeho starší brat sa mu neozval.

„Jéj, tá je pekná, môžem si ju zobrať...“

Prikývol a podal jej ju.

Nejaký čas si ju obzerala so všetkých strán.

„A dokreslím jej očká, alebo dáme jej tie nálepky... a dokreslíme chvostík, má ho mať biely však...“

„Áno, tak by to malo byť...“  prisvedčil Myoung-soo.

A opäť vzal do rúk tú knihu, ktorú jej pôvodne čítal, popritom ako vyrábal postavičky, mala už princa aj líšku.

A on pokračoval tam, kde prestali...

„Ty si pre mňa zatiaľ len malý chlapec podobný stotisícom malých chlapcov. A nepotrebujem ťa. A ani ty ma nepotrebuješ. Ja som pre teba iba líška podobná stotisícom líšok. No ak si ma skrotíš, budeme jeden druhého potrebovať. Budeš pre mňa jediný na svete...“ (Exupéry, Malý princ, ukážka).

Prial si, aby aj jeho pán Jung aspoň nejaký čas potreboval.

No bol si istý aspoň tým, že zatiaľ sú  akékoľvek cesty do zahraničia odložené, aspoň kým sa tí dvaja nedohodnú na ďalšom postupe, tak mu to aspoň povedala pani Jungová.

***

„Pozývam ťa na výlet...“ povedal mu Young Hwa, počas toho nasledujúceho dňa, keď sa zrazu opäť po nejakom čase objavil v jeho izbe.

„Neviem, nuž chystal som sa ísť do klubu...“ opýtal sa dosť pochybovačne, nie preto, že by pochyboval o výbere vhodného miesta, ale skôr uvažoval nad tým, či je to z jeho iniciatívy, alebo ho o to požiadala pani.

„Tam predsa chodíš skoro stále, len poď... dáme si menšiu túru, a tak... bude dobre...“ lákal ho ďalej.

„Tak dobre...“ súhlasil napokon Myoung-soo.

A nebolo to jediné prekvapenie, ktoré naňho čakalo, pretože v aute na nich čakal pán Jung.

predchádzajúca kapitola  nasledujúca časť