verzia: Myrtla pôjde na svoje obľúbené miesto
(k stromu)
Nie je kompatibilná s verziou B
fandom: HPff
pár: Myrtla/Tom Riddle
obsah: "Vtedy som mala ten pocit, že by som mohla byť pre niekoho dôležitá. A nemýlila som sa, ale všetko bolo napokon inak, ako som si pôvodne myslela."
pár: Myrtla/Tom Riddle
obsah: "Vtedy som mala ten pocit, že by som mohla byť pre niekoho dôležitá. A nemýlila som sa, ale všetko bolo napokon inak, ako som si pôvodne myslela."
Opatrne
ju pustil. No ešte jej nedal dostatok priestoru na to, aby mohla okolo neho bezpečne
prejsť.
„Ten
prívesok je tvoj, vôbec som ho od teba nemal žiadať, bolo to neprijateľné...“
vyhlásil jej spolužiak takmer pokorne, akoby sa opäť priblížil k tomu
skromnému a príjemnému Tomovi, za ktorého bol považovaný. Ten dobrý
chlapec akoby opäť vystúpil z tieňa toho druhého, toho, ktorého radšej ani
len netreba menovať.
Pocítila
jeho ruku na svojom ramene. Potlačila nutkanie ju striasť. teraz by jej mohol
veľmi uškodiť, ak by chcel, už by sa z toho nedostala, musela na to
myslieť, aj keď to znamenalo, že potlačí časť svojej vlastnej hrdosti.
V istom
zmysle však pre ňu predstavoval omnoho väčšie nebezpečenstvo než jeho
agresívnejšia druhá podoba.
„To je
v poriadku, už na tom nezáleží...“
vyhlásila Myrtla nedbanlivo a snažila sa ignorovať ten fakt, že
opäť po dlhom čase bola až príliš blízko neho, keď svojím spôsobom cítila to
jeho pohladenie, ktoré bolo iné než tie predošlé.
„Nemám
v úmysle ti spôsobovať problémy, len som chcel, aby si vedela, že ma to
mrzí... skutočne mi je ľúto...“
„Áno,
iste, Dumbledore ti predsa odporúčal, aby si sa so mnou pozhováral...“
„Nie,
neodporúčal, to som si len vymyslel, aby to nevyzeralo tak, že mi na tom
skutočne záleží...“
„Nuž
dobre, ak je to tak, skutočne...“ Myrtla
nevedela, čo by mu na to mala povedať, považovala to za ďalší úskok z jeho
strany. Omnoho nebezpečnejší než tie predošlé. A vskutku nevedela, akoby
mala na niečo podobné reagovať. Nezodpovedalo to tomu, čo si o ňom
myslela. Tak len mlčala a hľadela naňho, akoby ho videla po prvý raz
v živote.
Bol
stále veľmi príťažlivý, a nepochybne by to na ňu zapôsobilo, keby nebola
tou Myrtlou, ktorá mala možnosť s ním prejsť celú tú dlhú cestu.
„Naozaj
už na tom nezáleží, už je to za nami...“ zopakovala pomaly, nič to aj tak
neznamenalo, čoskoro ju už odtiaľ pustí a ona si zbalí kufre, nový školský
rok je ešte v nedohľadne a dovtedy si nepochybne nájde nejakú inú
zábavu. Už sa k tomu nemienila viac
vrátiť, jej slzy boli preč a tá posledná strata v nej niečo opäť
zmenila.
Snažila
sa ignorovať teplo šíriace sa jej telom, ktoré spôsobil jeho dotyk. Nemyslieť
na to, aké to bolo, keď sa ho aj ona mohla dotknúť.
„Máš
pravdu, som rád, že si rozumieme...“
Snažila sa ignorovať teplo
šíriace sa jej telom, ktoré spôsobil jeho dotyk. Nemyslieť na to, aké to bolo,
keď sa ho aj ona mohla dotknúť. Značne sa jej uľavilo, keď jeho ruka napokon
klesla.
„Musím
ísť, nebude ľahké Dippeta presvedčiť, aby mi tu vzhľadom na okolnosti dovolil
ostať, urobím všetko čo bude v mojich silách, aby sa mi to podarilo, dúfam, že budeš mať aj ty vzhľadom na
okolnosti pekné prázdniny a bol by som rád, keby som ti mohol niekedy
napísať...“
Nežiadal nič viac než to.
„Ďakujem,
Tom. Snáď sa ti to podarí zariadiť. Aj tebe prajem pekné prázdniny. No bude
lepšie, ak nejaký čas nebudeme v kontakte... Tak sa maj...“ povedala
napokon Myrtla a on jej pomaly ustúpil z cesty.
Bolo to
celé také zvláštne. Nevedela, kto bol ten mladý neistý mladý muž s ktorým
práve hovorila. Nebol to Tom. Ani Lord Voldemort, ale niekto, koho si ani len
netrúfala pomenovať.
Koniec A