10. 9. 2015

Vtedy som mala ten pocit 20. kapitola A 3/3







verzia: Myrtla pôjde na svoje obľúbené miesto (k stromu)
Nie je kompatibilná s verziou B
fandom: HPff
pár: Myrtla/Tom Riddle
obsah: "Vtedy som mala ten pocit, že by som mohla byť pre niekoho dôležitá. A nemýlila som sa, ale všetko bolo napokon inak, ako som si pôvodne myslela."




Opatrne ju pustil. No ešte jej nedal dostatok priestoru na to, aby mohla okolo neho bezpečne prejsť.
„Ten prívesok je tvoj, vôbec som ho od teba nemal žiadať, bolo to neprijateľné...“ vyhlásil jej spolužiak takmer pokorne, akoby sa opäť priblížil k tomu skromnému a príjemnému Tomovi, za ktorého bol považovaný. Ten dobrý chlapec akoby opäť vystúpil z tieňa toho druhého, toho, ktorého radšej ani len netreba menovať.
Pocítila jeho ruku na svojom ramene. Potlačila nutkanie ju striasť. teraz by jej mohol veľmi uškodiť, ak by chcel, už by sa z toho nedostala, musela na to myslieť, aj keď to znamenalo, že potlačí časť svojej vlastnej hrdosti.
V istom zmysle však pre ňu predstavoval omnoho väčšie nebezpečenstvo než jeho agresívnejšia druhá podoba. 
„To je v poriadku, už na tom nezáleží...“  vyhlásila Myrtla nedbanlivo a snažila sa ignorovať ten fakt, že opäť po dlhom čase bola až príliš blízko neho, keď svojím spôsobom cítila to jeho pohladenie, ktoré bolo iné než tie predošlé.
„Nemám v úmysle ti spôsobovať problémy, len som chcel, aby si vedela, že ma to mrzí... skutočne mi je ľúto...“
„Áno, iste, Dumbledore ti predsa odporúčal, aby si sa so mnou pozhováral...“
„Nie, neodporúčal, to som si len vymyslel, aby to nevyzeralo tak, že mi na tom skutočne záleží...“  
„Nuž dobre, ak je to tak, skutočne...“  Myrtla nevedela, čo by mu na to mala povedať, považovala to za ďalší úskok z jeho strany. Omnoho nebezpečnejší než tie predošlé. A vskutku nevedela, akoby mala na niečo podobné reagovať. Nezodpovedalo to tomu, čo si o ňom myslela. Tak len mlčala a hľadela naňho, akoby ho videla po prvý raz v živote.
Bol stále veľmi príťažlivý, a nepochybne by to na ňu zapôsobilo, keby nebola tou Myrtlou, ktorá mala možnosť s ním prejsť celú tú dlhú cestu.
„Naozaj už na tom nezáleží, už je to za nami...“ zopakovala pomaly, nič to aj tak neznamenalo, čoskoro ju už odtiaľ pustí a ona si zbalí kufre, nový školský rok je ešte v nedohľadne a dovtedy si nepochybne nájde nejakú inú zábavu.  Už sa k tomu nemienila viac vrátiť, jej slzy boli preč a tá posledná strata v nej niečo opäť zmenila.
Snažila sa ignorovať teplo šíriace sa jej telom, ktoré spôsobil jeho dotyk. Nemyslieť na to, aké to bolo, keď sa ho aj ona mohla dotknúť.
„Máš pravdu, som rád, že si rozumieme...“
Snažila sa ignorovať teplo šíriace sa jej telom, ktoré spôsobil jeho dotyk. Nemyslieť na to, aké to bolo, keď sa ho aj ona mohla dotknúť. Značne sa jej uľavilo, keď jeho ruka napokon klesla.
„Musím ísť, nebude ľahké Dippeta presvedčiť, aby mi tu vzhľadom na okolnosti dovolil ostať, urobím všetko čo bude v mojich silách, aby sa mi to podarilo,  dúfam, že budeš mať aj ty vzhľadom na okolnosti pekné prázdniny a bol by som rád, keby som ti mohol niekedy napísať...“
Nežiadal nič viac než to.
„Ďakujem, Tom. Snáď sa ti to podarí zariadiť. Aj tebe prajem pekné prázdniny. No bude lepšie, ak nejaký čas nebudeme v kontakte... Tak sa maj...“ povedala napokon Myrtla a on jej pomaly ustúpil z cesty.
Bolo to celé také zvláštne. Nevedela, kto bol ten mladý neistý mladý muž s ktorým práve hovorila. Nebol to Tom. Ani Lord Voldemort, ale niekto, koho si ani len netrúfala pomenovať. 

Koniec A