Vtedy som mala ten pocit Epilóg B

druhá interaktívna časť označená ako verzia B

fandom: HPff
pár: Myrtla/Tom Riddle
obsah: "Vtedy som mala ten pocit, že by som mohla byť pre niekoho dôležitá. A nemýlila som sa, ale všetko bolo napokon inak, ako som si pôvodne myslela."

varovanie: HET

po mojej korektúre

Sledovala hada. Videla, ako sa kĺže smerom k svojmu pánovi, ako sa jeho ťažké telo pomaly pohybuje ďalej od nej. Niečo v ňom, akoby vzbudzovalo rešpekt, aj napriek tomu, že jej nemohol ublížiť.

A ten muž, tá osoba, s tvárou, ktorá nebola viac ľudskou, stála na tom istom mieste, kde kedysi Tom. Neďaleko toho istého zrkadla. No stál k nemu chrbtom. 

Dívala sa do tých planúcich očí. Boli zvláštne, takmer akoby zbavené všetkého, čo patrilo ľudským bytostiam, no niečo v nich bolo. Niečo ako únava, ako slabosť ako umieranie.

Hľadela do očí svojmu vrahovi. Teraz už vedela, že to bol on. Jednotlivé súvislosti sa v jej mysli poskladali. To všetko, čo zistila potom ako Harry otvoril tajomnú komnatu.

Bazilisk ju zabil na jeho príkaz. Nevedela, čo by mala cítiť, keď bol tak blízko.

Nevedela ktorou Myrtlou práve je. Tou, ktorá si spomenula na to, čo všetko pre ňu znamenal, tou ktorá pracne zlepila jednotlivé kúsky, alebo tou, ktorá by ho mala nenávidieť tak, ako ho nenávidia oni. Alebo tou, ktorá ho milovala, tou, ktorá dúfala...

„Prišiel som splniť tvoj sľub, ešte raz sa pozhovárame, ešte raz to bude možné...“ prehovoril k nej.

Vzniesla sa vyššie do vzduchu, ďalej od neho.

„Prišli ste?“ zopakovala.

„Čoskoro sa to stane, čoskoro sa proti nemu postavím a on padne, on musí padnúť...“

„Vy si to myslíte, lebo máte bazový prútik, no on vám ešte nepatrí, on vás poriadne neposlúcha... A Harry má v sebe niečo, čomu vy nemôžete rozumieť, Harry, on...“ chcela mu to povedať, priala, si aby to pochopil.

„Hovoríš o tej takzvanej láske? Pomohla ti? Ochránila ťa predo mnou?“ jeho hlas znel takmer hrozivo, tak náhle zosilnel až sa prikrčila.

„Nie, neochránila, ale možno...“

Nedovolil jej to dokončiť, nebol ochotný poslúchnuť.

„Prišiel som hlavne preto, lebo chcem, aby si tam bola, aby si sa dívala na to, ako ten chlapec bude kráčať v ústrety smrti...“

„Sľubujem vám, že tam budem... Ale ešte mi porozprávajte o mágii, niečo fascinujúce, niečo čo málokto vie... “ Myrtla nepochybovala o tom, že to je miesto, kde chce byť. Myslela si, že nebude súhlasiť, že bola až príliš smelá, no on to urobil, rozprával jej o mágii, o tej ktorú mal možnosť spoznať on. A ona sa ho pýtala na všetko, čo ju zaujímalo, kládla mu otázky o ktorých musel premýšľať. Nehnevala sa. Nežiadala ho o vysvetlenia. Bol jej vrahom a ona jeho obeťou.

To bolo puto, ktoré nemohlo nikto pretrhnúť a zrejme jediné, ktorému on rozumel.

***

Nechceli, aby bol vo Veľkej sieni spolu s nimi, spolu s bojovníkmi vo veľkej bitke.  Preto bol teraz tu, ďaleko od ostatných.

Sledovala jeho kroky od začiatku do konca, jeho boj, takmer víťazstvo aj prehru.

Nepovšimnutá všetkými ostatnými, v bezpečí svojho vlastného sveta.  Pri jeho tele, ležiacom v prachu, jediná, ktorá ostala. Len ona.

Po dlhom čase cítila chlad, niečo čo takmer zalomcovalo jej dušou do takej hĺbky, až takmer neverila, že by to ešte vôbec bolo možné. A cítila to, kdesi na pozadí, kdesi na miestach, kam nebolo možné nahliadnuť. Cítila, že už nikdy viac nebude sama. Nikdy viac, kým bude zahalená do toho neľútostného objatia chladu.

poznámka: toto je definitívny záver verzie B, ale verzia A ešte bude pokračovať,takže keď ste čítali len B, tak môžete pokojne vrátiť a prečítať si aj tú, ak by bol záujem je dokončená, ale bude mať aj pokračovanie s názvom Vtedy som verila... dúfam, že sa vám táto poviedka páčila a že ehm... ste si jej čítanie užili, aspoň tak ako som si ja užila jej písanie, takmer neverím, že je už koniec, ale predsa nuž čo sa dá robiť, každá poviedka raz musí skončiť a mám ešte veľa ďalších projektov, takže nudiť sa zrejme nebudem...