Vtedy som verila 1. kapitola 2/3

fandom: HPff
pár: Myrtla/Tom Riddle, Myrtle Elizabeth Warren.

Obsah: „Vtedy som verila, že on už viac nebude súčasťou môjho sveta. Ale on sa vrátil a nič viac nedokázalo zastaviť temnotu...“

Myrtla je v 7 ročníku a Tom sa vráti z "objaviteľskej cesty" a dostane miesto profesora OBČM...

pokračovanie Poviedky vtedy som mala ten pocit, verzie A, mimo kanón

 

za úvodný obrázok ďakujem Farah, posielam za odmenu novú kapitolu.

 Pre Farah.

 

Po Artimancii sa ešte trochu zdržala s profesorkou, chcela s ňou hovoriť o svojej malej sestre Ester, pretože vedela, že sa blíži čas jej prvých magických prejavov a chcela sa dozvedieť, čo všetko by mala ešte rodičom odporúčať, aby Ester, pokiaľ sa u nej mágia skutočne prejaví, neprežívala také intenzívne výbuchy mágie ako sa to stalo jej, rodičia už síce boli poučení o tom, ako sa majú k nej v takomto prípade správať, no ona ako veľká sestra si chcela byť istá, že nič neponechá na náhodu.

Profesorka Atkinsonová sa tejto oblasti detskej mágie venovala ako časti svojej špecializácie, preto sa chcela ubezpečiť o tom, že postupujú správne. Niežeby rodičom nedôverovala, no oni sami chceli, aby toho zistila čo najviac.

Mala aj taký pocit, že ani jej sestru to neminie, nebolo to ešte potvrdené no, vždy keď ju vzala do náručia, zdalo sa jej, akoby aj ona videla svet tým istým spôsobom ako sa to stalo jej a priala si zabezpečiť jej všetko, čo ona nemohla mať, nie preto, že by ju rodičia nemali radi, ale preto, že na začiatku týmto záležitostiam ešte ako muklovia pochopiteľne vôbec nerozumeli.

Potešilo ju to, že profesorka mala na ich prístup pomerne kladný názor a tešila sa, že môže rodičov upokojiť, musela pripustiť, že napriek tomu, že to pre nich už nebolo po prvý raz, stále čelili istej miere obáv, hlavne v tomto pre ňu citlivom veku.

Jej myšlienky sa krútili okolo toho, ako to rodičom napíše a aké slová presne zvolí a ten list im chcela odoslať čo najskôr, zdržala sa preto dosť dlho, už len tým jeho písaním a potom aj tým, keď ho po sebe poriadne prečítala, aby sa ubezpečila o tom, že ním skutočne odstráni všetky ich obavy, preto obed stihla len tak-tak a ani presne nevedela ako sa ocitla pred tou  obávanou triedou.

Obrany proti čiernej mágii sa konala v tej dobre známej učebni, ktorá v nej vždy vyvolávala nepríjemné pocity, bez ohľadu na to, kto stál za katedrou, toto bol rozhodne predmet, ktorý nepatril a zrejme ani nebude patriť k jej obľúbeným.

Tento rok mali mať hodiny s Bifľomorom, to by nemalo byť až také zlé, ako keby proti nim stál Slizolin.

Chrabromilčanom vskutku nebolo čo závidieť, nepochybovala o tom, že podliehajú tomu dojmu, že pri tomto profesorovi si môžu dovoliť viac než pri jeho dosť konzervatívnom predchodcovi. Bifľomorčania boli z tohto hľadiska omnoho príjemnejšou voľbou. A hneď sa mala možnosť o tom aj presvedčiť.

V triede vládla pomerne pokojná atmosféra a ona si našla svoje staré miesto v zadných radoch, akoby snáď čakalo priamo na ňu.

Keď profesor Riddle prišiel do triedy, všetky hlasy náhle utíchli a jej spolužiaci upriamili pozornosť naňho ešte skôr než vôbec stihol prehovoriť.

Myrtla sa snažila radšej ani nemyslieť na to, aké to bude, keď začne skutočné vyučovanie, nielen tie prvé informatívne hodiny.

Tom pomaly prešiel dopredu, bol príťažlivý, nestratil nič z tej krásy, práve naopak, akoby v ňom stále prebývala tá podmanivá stránka, ktorá sa stihla naplno rozvinúť zrejme počas tých posledných rokov.

„Dobrý deň, som profesor Tom Marvolo Riddle...“ predstavil sa im dosť formálne, tak ako to bolo zvykom a jeho meno sa objavilo aj na tabuli, napísané pomerne panovačným písmom.

„Budem vás učiť Obranu proti čiernej mágii, presnejšie povedané väčšinu z vás...“ na chvíľu sa odmlčal a pohľadom prešiel po triede.

„Môj predchodca mal iné kritéria výberu než tie, ktoré sú dôležité pre mňa, obávam sa, že na poslednú chvíľu budem musieť pristúpiť k istým úpravám...“ pozrel na zoznam študentov, ktorý držal v rukách.

A začal s čítaním mien.

 „...Myrtla Elizabeth Warrenová...“ zakončil ten krátky zoznam skladajúci sa asi z ôsmych študentov.

Pri jej mene na chvíľu zastal, akoby o niečom premýšľal a ona sa snažila naňho nedívať, lebo cítila ako v nej narastá napätie spojené s jeho blízkosťou, s tým jeho hlasom, do ktorého sa vkrádala istá temnota.

„Študenti, ktorých mená som prečítal, nespĺňajú moje kritéria na štúdium pokročilej obrany... Ďakujem vám za záujem, môžete odísť...“

Po týchto slovách zaznel napätý šepot, menované osoby začali vstávať a Myrtla takisto vstala, aj keď bola dosť otrasená tým, čo práve profesor Riddle urobil.

Jednoducho ich vyhodil.

Otrasená zamierila k dverám, cítila na sebe súcitné pohľady ostatných, čo bolo horšie než keby sa jej posmievali.

A jej sny o špecializovanom štúdiu sa rozpadali priamo pod jej rukami.

Mala pocit, že nemôže dýchať, že nedokáže myslieť.

Ani sa na ňu nepozrel na nikoho z nich, keď im to oznámil.

Nemohla to nechať len tak.

„Počkajte, ešte sa s ním pozhovárame...“ obrátila sa k svojim spolužiakom, ktorí vytvorili menšiu a dosť nespokojnú skupinu blízko pri učebni.

Súhlasili.

Stáli tam a čakali do konca hodiny, no čím dlhšie tam stáli, tým viac ich zrejme opúšťala odvaha, lebo skupinka sa postupne zmenšovala.

Napokon ostala už len Myrtla a ešte jedno dievča a chlapec z Bifľomoru, nikdy sa spolu veľmi nezhovárali, no vedela, že aj preňho je tento predmet dôležitý z hľadiska jeho ďalšej budúcnosti.

„Prepáč, sa už ponáhľame, začína nám ďalšia hodina a tak, ale keby si niečo zistila daj nám vedieť...“  očividne sa aj oni napokon stiahli.

predchádzajúca časť nasledujúca časť