Nechcem si vziať tvoju bolesť 3. kapitola 3/3

 HALLOWEENSKY ŠPECIÁL

názov: NECHCEM SI VZIAŤ TVOJU BOLESŤ...
Eloise Midgenová/dementor
7. ročník, II. čarodejnícka vojna
Eloise ostáva sama potom, ako jej rodinu napadli smrťožrúti, jej rodičia boli zavraždení, no jej sa podarilo utiecť...  Zdrvená a zničená po ich útoku stráca všetku nádej aj  vieru v seba...

A čoskoro sa možno odniekiaľ vynoria jej rodičia, usmiati a v objatí, tak ako vždy pri podobných príležitostiach.

Pamätala si na matkin smiech, na to ako znel,  na jej úsmev, za ktorý by bola práve teraz veľmi vďačná, to všetko sa jej vrátilo späť, pravidlo obráteného bozku jej umožnilo na to bezstarostne spomínať.

Bol to pokojný deň, jeden z tých, keď cítila, že opäť má pred sebou cieľ, ktorého sa musí držať.

Celý deň prežila ako vo sne, ponorená v spomienkach, hlboko v sebe, dovolila si snívať, byť šťastná, zabudnúť na bolesť.

Šťastné obrazy však postupne bledli pod vplyvom príchodu noci. Anabelle opäť spala a  ňou otriasol plač, prudký a neľútostný.

Nejaký čas sa kolísala na vlnách beznádeje, podliehala jej a všetko nechávala plynúť, no potom, keď sa zbavila všetkých sĺz, jednoducho vstala a šla ďalej pripravená čeliť ďalšiemu dňu.

Už zajtra sa postará, aby sa Anabelle dostala preč, ďalej od toho nebezpečenstva, ktorému práve tu bola vystavená, viac než ktokoľvek iný.

Eloise ju nechala späť.

Odišla do jedného z tých prívesov, v ktorom našla funkčnú vaňu, napustila si do nej vodu a pripravila si kúpeľ.

Zhodila so seba oblečenie, ktoré sa jej lepilo na telo, pomaly vstúpila do vane, rozpustila si vlasy a pohodlne sa oprela o chladné dno.

Musela sa na to pripraviť aj keď vedela, že vo svete, do ktorého predtým patrila sa nemôže dlho zdržať.

On ju varoval pred nástrahami, ktoré by na ňu čakali, keby na ňu nedal pozor, keby sa nepostaral o to, aby sa v poriadku vrátila k nemu, presne podľa ich dohody a ona súhlasila, pokiaľ to znamenalo, že Anabelle dostane starostlivosť, ktorú potrebuje.

A Malcolm jej to sľúbil, verila mu, aj keď vedela, ako šialene to znie, aj keď vedela, že nikto z jej blízkych by voči takémuto priateľstvu nemal pochopenie.

Cítila objatie teplej vody, rozliehajúce sa po celom tele, bolo hrejivé a znepokojivo príjemne.

Urobila to čo bolo treba, bola so sebou spokojná, všetko ostatné mohlo počkať, až do nasledujúceho rána.

Pohodlne sa oprela, tak aby sa cítila bezpečne, pohľadom prechádzala po odchýlených dverách a mala po ruke aj prútik, ak by náhodou... Nikdy si nemohla byť istá... Privrela oči.

Mesiac bol v splne, bolo to obdobie, kedy cítila jeho vplyv viac než kedykoľvek predtým.

A ona opäť cítila jeho vplyv.

Si blízko?

Bližšie než si myslíš.

Strhla sa.

Pohľadom pátrala po prázdnej miestnosti.

Tvoj príbeh, rada by som vedela, ako pokračoval, šla s tebou alebo...

Čo by si urobila ty?

Poslala mu odpoveď pomocou pocitov, ktoré do seba prijal.

A aj on jej za odmenu umožnil vrátiť sa do jeho príbehu, ale inak než predtým.

Bola k nemu omnoho bližšie.

Čakal na ňu.

Videla ho tam stáť, keď pomaly zamierila k nemu, ovládaná vzrušením a aj inými pocitmi, ktoré pred ním nedokázala zakryť.

Nemala čo stratiť, jej život tu bol poznačený len nudou, len jednotvárnym skrývaním sa pred tými, ktorí by mohli zistiť, že je iná.

„Pôjdem s tebou, zvážila som tvoju ponuku a urobím to veľmi rada...“

Dohodli sa.

Podali si ruky a odišli spolu, chránení tmou.

predchádzajúca časť  nasledujúca kapitola