na motívy filmu: "Dom pri jazere"
varovanie: romantika
obsah: po vojne sa Harryho vzťah s Ginny rozpadá, Harry je po vojne traumatizovaný a neschopný vrátiť sa do bežného života, hľadá si nejaké miesto, kde by mohol aspoň na chvíľu uniknúť pred všetkým a zotaviť sa bez toho, aby od neho stále niekto niečo žiadal, preto si vyberie muklovskú agentúru...
Z ponuky si zvolí Pradiarsku uličku, byt Severusa Snapa.
poznámka: poviedka bude vychádzať raz do týždňa ako Otcovská láska. Pôvodne malo byť niečo iné, no momentálne mám inšpiráciu na toto.
varovanie: romantika
obsah: po vojne sa Harryho vzťah s Ginny rozpadá, Harry je po vojne traumatizovaný a neschopný vrátiť sa do bežného života, hľadá si nejaké miesto, kde by mohol aspoň na chvíľu uniknúť pred všetkým a zotaviť sa bez toho, aby od neho stále niekto niečo žiadal, preto si vyberie muklovskú agentúru...
Z ponuky si zvolí Pradiarsku uličku, byt Severusa Snapa.
poznámka: poviedka bude vychádzať raz do týždňa ako Otcovská láska. Pôvodne malo byť niečo iné, no momentálne mám inšpiráciu na toto.
varovanie: akčnejšia kapitola, kapitola stále ešte bez mojej korektúry, robím momentálne korektúru Zakázaného vzťahu...
Pre Profesor, Achája.
Premiestnil sa.
Bolestivo.
Cítil to dobre známe
brnenie spojené s čiastočne nepodareným skokom.
Dopadol na zem.
S rukou čiastočne
krvavou, ledva zabránil rozštiepeniu. Delili ho od neho len sekundy a to
stvorenie, ktoré bolo v jeho vrecku, škrablo ho práve včas na to, aby sa
spamätal.
Hodili naňho zachycovacie
zaklínadlo, keby ešte viac zatlačil, už by sa z toho zrejme nedostal.
A práve teraz sa
k nemu blížila akási osoba, ktorá sledovala jeho stopu a zrejme prišiel
čas sa proti nej postaviť.
Aj keď toto nebolo vhodné
miesto na podobné záležitosti.
Siahol do vrecka
a vybral mláďa.
Krčilo sa v jeho
rukách, celé znepokojenie tým prudkým premiestňovaním. Nemalo žiadne nové
zranenia, bolo pred nimi ochránené, uvedomil si, že svojou vlastnou mágiou tú
bytosť ochraňoval, pred ďalším poškodením.
48
hodín predtým...
„Zdá
sa, že aj vy ste si našli istý druh rozptýlenia...“ okomentoval Aberforth jeho
neželanú spoločnosť.
„Nie,
je to tak, ako si myslíte...“ Snape jedným prudkým pohybom striasol draka zo
svojej ruky, za čo si vyslúžil, slabší dotyk jeho pazúrov, a vôbec si
nepomohol, lebo teraz nervózne poletoval okolo neho, čo nebolo vôbec príjemné
vzhľadom na to, že občas už dokázal aj chŕliť oheň.
Aberfort
sa ho nesnažil presvedčiť o opaku. Predpokladal, že má na to svoje dôvody
a snaží sa ho pripraviť na nie práve najpriaznivejšie novinky.
„Mám
tu pre vás všetko, o čo ste ma naposledy požiadali a pán Potter vám
poslal aj niečo naviac...“ vyložil na stôl to, čo si Snape svojím spôsobom
objednal a on si to všetko skontroloval.
To,
že Harry mu poslal džem, o ktorých síce nežiadal no bol od neho, ho svojím
spôsobom potešilo, aj keď to pred tým mužom nemienil dať najavo. A okrem
neho aj.
List.
Snape
sa hrozne hneval, keď si tú obálku vzal do rúk.
„Ako
ste mu to mohli dovoliť? Ako ste mohli pripustiť, aby...“
„Je
to v poriadku, je v nej mágia krvi, ktorú rozlúštite len vy, poznáte
predsa ten uzatvárací mechanizmus, sám som to pána Pottera naučil, odteraz si
môžete aspoň písať a ja sám budem doručovať vaše listy... Pokojne počkám
aj na vašu odpoveď...“
Mágia
krvi.
To
bol jeden z tých najbezpečnejších spôsobov, charakteristický skôr pre doby
dávno minulé, no nepochybne to bol vhodný spôsob na to, aby spolu udržiavali aj
iný kontakt, než slabú dualmanciu, ktorou musel šetriť, aby sa sústredila
hlavne na jeho zranenia.
„Ak
je to vskutku tak, nepochybne pre pána Pottera budem mať odpoveď...“ vyhlásil
Snape už omnoho pokojnejšie.
No
najprv odložil zásoby, ktoré im na stole len prekážali a takisto sa
postaral aj o to, aby sa bylinky, ktoré sa tu nedali zohnať dostali do
správnych políc.
„Dáte si čaj?“ opýtal sa, aj keď nemal náladu
na to, aby tam spolu len tak sedeli, aj napriek absencii ľudskej spoločnosti,
bolo na Aberforthovi niečo, vďaka čomu sa radšej vyhýbal rozhovorom s ním.
Aj keď bol iný než on, vždy keď sa naňho pozrel spomenul si na to všetko, čo
prežil s jeho bratom, so svojím jediným priateľom, ak to mal tak povedať,
no nikdy si svoje priateľstvo nemohli vychutnať tak, ako väčšina ľudí.
Ich
priateľstvo bolo iné, poznačené všetkými tými obeťami a on bol stále jeho
vrahom, keď sa díval na Aberfortha, cítil sa takmer ako vtedy, keď sa musel
naučiť žiť s tou myšlienkou, že to urobil, svojmu po Lily jedinému
skutočnému priateľovi, a aj keď to bolo na jeho žiadosť, bola to jedna
z tých najťažších vecí, ktoré musel urobiť, jedna z tých
najkrutejších výziev, hľadieť mu do očí, tak ako teraz hľadí do očí jemu...
„Áno,
iste...“
„To,
čo vždy?“
„Nepochybne
áno...“ súhlasil starší muž.
Zaujal
svoje zvyčajné miesto za stolom a Severus, ktorý bol už pripravený na tú
možnosť, už len urobil pár nevyhnutných úprav. A musel popritom zvládnuť
aj Draka, ktorý prestal okolo neho poletovať a usadil sa na jeho pleci.
Netrvalo
dlho a Aberfort popíjal svoj obľúbený čaj a čítal noviny, ktoré mu
priniesol.
On
si zatiaľ sadol za svoj stôl, otvoril Potterov list, ktorý musel odšifrovať kvapkou
svojej krvi a jedným z tých starších a zložitejších zaklínadiel.
Draka
na jeho pleci to mierne znervóznelo a on rýchlo stiahol list z jeho
dosahu, lebo sa obával, že by ani len nemal možnosť si ho prečítať.
Zložil
mláďa na stôl k Abefrothovi, kde začalo skúmať kocky cukru a vrátil
sa späť k svojmu pracovnému stolu.
Pravý obsah Potterovho listu sa pred ním
okamžite objavil.
Samozrejme
absolútne neúhľadný, sentimentálny a úplne bez odsekov, zrejme narýchlo
napísaný:
Severus,
Som
rád, že mi Aberforth umožnil, aby som ti napísal. Nebolo vôbec ľahké
ho presvedčiť, tak sa naňho
prosím ťa nehnevaj.
Chýbaš
mi, chcel by som byť už s tebou. Ako sa máš? Čomu sa teraz venuješ?
Severín
sa vrátil, je tu so mnou, počul
som, že ty máš draka. Aberfort sa zmienil o tom, že
si ta akosi našiel. Aj ja by som ho rád videl, možno by som mohol zistiť, ci sa teraz s drakmi skutocne
dokážem rozprávať, hneď by som za tebou prišiel, keby to bolo možné,
ja skrátka...
Musíme si na to nájsť čas a urobíme to, keď bude po všetkom,
dobre?
Ani
neviem, čo mám vlastne písať, toľko
toho chcem povedať,
Hlavne
že ťa milujem a chýbaš mi hrozne, (viem,
že to že mi chýbaš som už napísal na začiatku,
ale píšem
ti to ešte raz, lebo skrátka... dúfam, že nemyslíš na zlé veci, ako napríklad
na to, že keď mi bude lepšie, mohol by som na teba zabudnúť, lebo
to nie je ani len nebude pravda, netráp
sa tým...
To ti skrátka nedovolím a dualmancia ťa aj tak prezradí, tak to radšej ani len neskúšajte, drahý
pán profesor)
Chcel
by som, aby... ale to skrátka ani nemôžem napísať, ty vieš...
skrátka,
večeri sú asi najhoršie,
keď prídem do tej prázdnej izby a ty tam nie si...
Dávaj si na seba dobrý pozor a určite ochutnaj ten džem, ktorý som ti
poslal, je skrátka vynikajúci a ... dávaj si na seba pozor, teraz už viem, kto
nám skomplikoval veci, no bude to dobré, lebo tá osoba sa už upokojila
a je to opäť
v poriadku.
Teším sa na tvoju odpoveď.
S láskou
Harry.
Snape
dočítal s miernym znepokojeným zhodnotil Harryho písomný prejav, ako nie
veľmi uspokojivý, očividne potreboval viac času na to, aby mohol vytvoriť
lepšiu verziu listu.
Napriek
tomu chaosu a dosť nesúvislým myšlienkam a škrtancom, napísal odpoveď pre Pottera
a starostlivo ju zapečatil pomocou mágie krvi.
Aberforth,
ktorý medzitým už dopil čaj a nejaký čas len v kresle driemal nad
rozloženými novinami si od neho list prevzal.
A práve,
keď sa ich ruky takmer mimovoľne dotkli, Severus sa rozhodol, že si isté veci
preverí.
„Dali
ste Potterovi dosť času na to, aby ten list napísal?“
„Áno,
dal, mal na to takmer pol dňa...“
Snape
sa zamračil.
A vrátil
sa späť k listu, sledoval tie divoké ťahy, to ako písmo prechádzalo jedno
cez druhé.
Potter
predtým písal inak a pokiaľ si to ani len neuvedomoval a odovzdal to
v takomto stave, jeho myseľ očividne čelila ďalšiemu problému.
Cez
dualmanciu to vzhľadom na obmedzenia tohto miesta necítil tak výrazne, no mohla
to byť predzvesť spustenia ďalšej pasce.
„Choďte
čo najskôr za ním... Jeho písmo je akési roztrasené a ten nesúvislý
prejav, pokiaľ si náhodou Potter nevypil, čo vzhľadom na elixíry, ktoré som mu
da nie je možné, môže sa stať, že čoskoro dôjde k ďalšiemu vnútornému
útoku na jeho myseľ... Ak to bude nevyhnutné, zdôrazňujem, nevyhnutné, tak ho
priveďte sem... Bude lepšie, ak si to okamžite preveríte...“ jeho sloboda
a Potterovo dobré meno boli dôležité, ale nie natoľko, aby riskoval jeho
život.
„Môžem
vidieť to jeho písmo...“ opýtal sa Aberforth.
Snape
mu list s dosť veľkou nevôľou ukázal, presnejšie len časť z neho.
„Áno,
vskutku, to písmo naznačuje istý problém... Pôjdem hneď za Potterom...“
súhlasil Aberforth okamžite.
Opustil
chránenú časť chatky a zmizol.
Severus
šiel von, potreboval to, lebo sa obával, že inak by zrejme nedokázal premýšľať
o ničom inom len o Potterovi a o ďalšej pasci, ktorú možno
už nedokáže zastaviť.
Od
toho posledného pokusu bola preňho legilimancia a cvičenia spojené
s ňou bolestivé, ešte sa to nestihlo zahojiť, aj on utrpel istý otras,
narazil na tú istú pevnú hradbu, ktorú u Temného pána tak veľmi predtým
obdivoval, nepreniknuteľnú stenu, ktorá tvrdo zarezonovala v jeho vlastnej
mysli.
Vedomie,
že mu možno nedokáže pomôcť, drásalo jeho dušu. No v danej chvíli si
nevedel spomenúť a žiadnu inú dôveryhodnú osobu, ktorá by bola schopná tak
rýchlo pochopiť vzorec temného pána a reagovať na jeho chladné útoky. Tí,
ktorí by to dokázali boli už mŕtvi alebo dávno preč niekde mimo jeho dosahu.
Sledoval
ako mláďa vyletelo z jeho chatky, smerom k nekonečnej oblohe.
Nepochybne bolo opäť hnané túžbou po lietaní, po niečom takom prirodzenom,
a on cítil tú mágiu spojenú s tou bytosťou, keď sa vzniesla, nezlomná
a chladná...
Prvotná
mágia vo svojej najdivšej podobe.
Vietor
však k nemu priniesol aj nepríjemné podozrenie, cítil to, akoby sa naňho
niekto díval, akoby bol pozorovaný akousi neznámou silou.
Skontroloval
ochranu, bola tam, no stále cítil, niečo ako varovanie, niečo ako podozrenie,
ktoré ho neopúšťalo ani potom, ako sa vrátil späť do svojho laboratória
a užil elixír na posilnenie.
Ak
Potter bude musieť prísť, musí byť pripravený. Musí to zvládnuť.
Po
prvý raz v živote sa bál svojho zlyhania spojeného s odborom, ktorého
využitie považoval vždy za samozrejmosť.
Hľadal
nejaké riešenie, niečo čo by mu pomohlo, ak by náhodou... nie, nebolo to žiadne
ak, tušil to, kdesi v tom vlákne sa chvela, ďalšia z tých porúch.
Horšia než všetky dokopy.
Posledná
rana, Severus. Moja posledná rana býva najhoršia.
To
mu kedysi povedal a on videl toho dosť veľa na to, aby mal možnosť sa o tom
presvedčiť.
Privrel
oči, aby nemusel myslieť na tie tváre, s ktorými sa pohrával. Na tie
okamihy duševného prázdna, kedy sa on obrnil proti akýmkoľvek pocitom.
Posledná
rana, od ktorej záviselo všetko, sa blížila.
***
Bolestný nárek náhle narušil to
ticho, ktoré považoval za takmer až mučivé. Bolo to dračie mláďa.
Ten zvuk poznal, ten známy žalostný
tón, to známe vyjadrenie bolesti, mal by
ho nechať tak, nech trpí, keď sa zas dostal do nejakého problému, Potter možno
čoskoro príde, možno ho privedú a on nemá čas na hlúposti.
No aj tak vstal a šiel sa tam
pozrieť, nedokázal zniesť to žalostné kvílenie toho tvora.
„Hlúpe...“ začal, no bol prerušený
tým, čo mal možnosť vidieť.
Mláďa ležalo pri jeho nohách,
doráňané nepochybne ľudským vplyvom, možno aj kúzlami.
Kúzlami dostatočne silnými na to, aby
prenikli jeho pokožkou, to musela byť čierna mágia, drak bol ešte mladý,
niektoré jeho časti ešte nechránené natoľko, aby odolali takej surovej vlne
temnoty, boli kúzla, ktoré dokázali jeho čistú mágiu poškvrniť a obrátiť proti
nemu.
Bez Severusovej pomoci by ho čakala
pomalá agónia. Musel by tam stáť a dívať sa, a to už nedokázal.
Už nikdy viac.
No drak bol za ochranným kúzlom tesne
za hranicou.
Niekto narušil hranicu.
Cítil to, nemusel ho vidieť, ten
pocit, silnel každou ďalšou sekundou s každým ďalším zakvílením.
Severus pevne zovrel svoj prútik a vykročil
dopredu.
Zdvihol trasúcu sa bytosť, pretrhal
vlákna temnoty.
A keď pocítil, ako mu niečo
zabránilo vrátiť sa späť, ako ďalšia
vlna surovej mágie rozbila ochrany jeho domu.
Pochopil, že za ním prišiel jeden z nich,
jeden z tých, ktorí prežili a Pán ich učil.
No Potter príde do domu, Potter možno
príde, musel ho dostať preč, ďalej od domu, aby nevidel Pottera, aby neurobil
niečo, čo by mohlo...
Musel ho odtiaľ dostať, musel ho
rozptýliť a odviesť preč...
Súčasnosť
„Ani hnúť...“ poznal aj
horšie, kúzla, no práve toto bolo tým, ktoré by mohlo narobiť čo najmenej škody
a neprebudiť miestnu populáciu drakov, vďaka ktorej nebolo toto miesto
veľmi vyhľadávané.
Svetlovlasý muž zaútočil
s prudkosťou, ktorú on sám veľmi dobre poznal. Odrazil jeho zaklínadlo
a on sa čiastočne kryl za veľkými kameňmi, ktoré mu poskytli útočisko.
Už dávno nebojoval, zdalo
sa mu, akoby prešli celé veky, odkedy aktívne proti inému čarodejníkovi použil
nejaké kúzlo.
„Aj ja ťa rád vidím,
Lucius...“
Netušil, ako ho našiel,
nevedel akú hru rozohral, no nepochyboval o tom, že sa s ním neprišiel
len tak nezáväzne pozhovárať.
„Avada...“
Zelené svetlo prešlo
v jeho blízkosti, no on si to nevšímal, nebolo to nič, čo by nedokázal
zvládnuť.
Netrvalo dlho
a obaja stáli oproti sebe.
V pravej chvíli mu
ukázal to svoje, nemal v úmysle zabíjať, uchýlil sa k jednému zo
svojich kúzel, dosiaľ ešte poriadne neotestovanému. Zatiaľ si dovolil použiť
len jeho slabšiu neverbálnu verziu, hlavne vďaka pohybu, ktorý zachytil kdesi
v diaľke. Spacifikoval ho, no nič
to nemenilo na tom, že bolo už neskoro.
Poznal ten zvuk, zvykol
si naňho počas tých dní, keď hľadal útočisko práve na týchto miestach.
Stiahol Luciusa ďalej,
nepochybne práve včas, pretože na tom mieste, kde ešte nedávno stal, sa práve
črtal úzky pás plameňa.
„Kvôli tebe som prišiel
o všetko... o všetko...“
hlesol Lucius a pevne ho zvieral za prednú časť habitu, akoby si
ani neuvedomoval blížiace sa nebezpečenstvo.
„Ak nebudeš mlčať, nikomu
už na tom záležať nebude...“ chladne odsekol Snape a otočil ho tak, aby
mal aj napriek svojmu momentálnemu pohybovému obmedzeniu možnosť vidieť, čo sa
mu podarilo spôsobiť.
Uhorský chvostorožec,
nepochybne jedna z tých dračíc, ktoré si chránili svoje územie, bola
pripravená na to, vysporiadať sa s nimi po svojom.
Začínal chápať Potterove
niekdajšie obavy spojené s týmto tvorom.