Rodinné tajomstvo epilóg

 názov:  Rodinné tajomstvo
pár: Kim Myoung-soo/Jung Kyoung-ho
varovanie: dráma, temné, drsnejšia vec, nedobrovoľný sex, zneužitie moci
obsah: Myoung-soo začína žiť v novej pestúnskej rodine, pomerne dobre situovanej, otec rodiny má dobrú prácu, jeho manželka je doma a stará sa o malú dcérku, starší syn študuje na univerzite, a aj Myoung-soo sa hneď na začiatku dostáva do dobrej školy a oproti tomu v akých podmienkach žil predtým, to vyzerá tak, že sa jeho situácia veľmi zlepší...
No čoskoro zistí, že jeho prvý dojem nebol práve najlepší... Zisťuje, že všetko ani zďaleka nie je tak ako sa zdá...
Pán domu oňho postupom času začne javiť záujem, ktorý mu nie je  nepríjemný a keď za ním jednej noci príde do jeho izby Myoung-soo s hrôzou zisťuje aká je jeho skutočná úloha v tejto rodine...

Po návrate z Londýna ich čakalo ešte jedno stretnutie, Myoung-soo sa naňho pripravoval veľmi dôkladne. Vzhľadom na tie posledné problémy, ktoré mala rodina Jungovcov bolo nutné urobiť dobrý dojem a aj preto, lebo už raz Byunovi povedal veci, ktoré by teraz rád vrátil späť. A od istého času bol dosť otravný, akoby snáď zabudol kde je jeho miesto, začal opäť otvárať nepríjemné témy, zrejme len preto, že sa mu to práve teraz hodilo.

„Dobrý deň, pán Byun, rád vás vidím...“ nasadil pomerne pochybný a dosť neúprimný úsmev, no vedel, že jemu to bude stačiť.

„Aj ja ťa rád vidím, Myoung-soo...“ pokračoval v tomto pomerne priateľskom duchu aj pán Byun.

Posadil sa oproti nemu a aj proti svojej vôli spomínal na to, aké to bolo, keď takto spolu sedeli naposledy.

Mal pocit, akoby z neho ostalo len málo, z toho Myoung-soo, ktorý túžil potom dostať sa čo najďalej z tejto nevšednej rodiny, no teraz, keď už bol jej súčasťou a bol všetkými svojím spôsobom prijatý, jeho priority sa výrazne zmenili. Na tom však vôbec nezáležalo, keďže pán Byun očividne nemal v úmysle im robiť problémy, šlo len o rutinnú záležitosť a jeho slová by na nič nemali naňho žiadny účinok, aj keby v sebe opäť našiel toho chlapca, ktorý túžil uniknúť z tejto nebezpečnej hry.

„Tak začneme, dobre, už dlho sme sa nevideli, takže by som chcel vedieť ako sa tu máš a či si so všetkým spokojný...“  

„Som veľmi spokojný, pán Byun...“ vyhlásil Myoung-soo pokojne.

Jeho poradca si niečo poznačil do tých svojich papierov. 

„Dobre, Myoung-soo, som rád, že si si zvykol u svojej rodiny a nerobíš žiadne problémy, obaja dobre vieme, že pre teba to bola jedna z posledných príležitostí...“

„Áno, iste, je to presne tak, ako ste povedali...“  prisvedčil chladne a spomínal na to, ako pán Jung včera navštívil jeho izbu, tak ako to mal vo zvyku.

Vskutku už proti tomu nemal žiadne námietky, sex si užíval, a nemyslel a nič, čo by mu to mohlo relatívne pokaziť.

„Dobre, tak ja sa ešte pozhováram s tvojimi poručníkmi, želám ti veľa, šťastia Myoung-soo, počul som, že nastupuješ do novej školy, tak nech sa ti darí...“

„Ďakujem, pán Byun...“

Narýchlo sa s ním rozlúčil a počkal vo svojej izbe na príchod pána Junga. Zatiaľ si na tej stránke, ktorú mu odporúčali, prezeral svoju novú školu, bolo to miesto o niečo lepšie, ako to, ktoré navštevoval predtým, no bolo vo štvrti, ktorú preferoval Kyoung-Ho, škola mala lepšie vybavenie a dalo by sa povedať, že spĺňala aj jeho predpoklady, keďže s touto voľbou musel aj on sám súhlasiť. Zároveň to bol preňho veľký krok, po prvý raz sa úplne odčlenil od tej komunity, do ktorej predtým patril.

Vedel, že si bude musieť nájsť nových priateľov a zaradiť sa do života, ktorého bol teraz súčasťou a už viac sa neobzerať späť, bol na to pripravený. Veril tomu, že je to tak.

„Už odišiel, máme to za sebou...“ jeho milenec sa posadil k nemu na posteľ.

„To je dobre, už ma začínal opäť znervózňovať...“ pripustil Myoung-soo.

Pán Jung ho zozadu objal.

„Aj mňa, musím pripustiť, že spolupráca s ním nie je vôbec príjemná, no už nám dá pokoj, to bolo posledné stretnutie, odteraz nás už nechá na pokoji...“

Myoung-soo pocítil úľavu, už ho viac nebude musieť znášať, odteraz má svoj domov, svoj svet, nebojí sa viac toho tajomstva, už ich viac nemôže zničiť, stratilo nad ním svoju moc, keď sa stal jedným z nich. 

 predchádzajúca časť

poznámka: máme tu koniec ďalšej poviedky, nuž ďakujem vám všetkým, ktorí ste sa dostali až sem a dočítali ste tento dosť netradičný príbeh až do konca. 

Ďakujem aj za komentáre a hviezdičky, nuž, lúčime sa teda s ďalším príbehom, momentálne neplánujem nič nové, lebo rozbieham vlastnú fantasy a i tak momentálne akosi nestíham, tak sa budem ešte nejaký čas sústrediť na staršie projekty a potom sa uvidí, snáď sa urobí miesto aj na nejaký ďalší nápad, ale to až neskôr, možno začiatkom roka, uvidíme... staré veci majú prioritu...