fandom: HPff
pár: Myrtla/Tom Riddle, Myrtle Elizabeth Warren.
pár: Myrtla/Tom Riddle, Myrtle Elizabeth Warren.
Obsah: „Vtedy som verila, že on už
viac nebude súčasťou môjho sveta. Ale on sa vrátil a nič viac nedokázalo
zastaviť temnotu...“
Myrtla je v 7 ročníku a Tom sa vráti
z "objaviteľskej cesty" a dostane miesto profesora OBČM...
pokračovanie Poviedky vtedy som mala ten pocit, verzie A, mimo kanón
Pre Farah.
„Áno,
pani profesorka...“ pomaly prikývla Myrtla, so sklonenou hlavou opustila
chodbu a zamierila na schodisko.
Prečo
on?
U kohokoľvek
iného by bola radšej, len nie uňho.
Opäť v nej pulzovalo to
neovládateľné napätie.
Byť
s ním bolo ťažšie než všetko ostatné, čomu kedy musela čeliť.
Celý
jej svet sa rozpadal na kúsky, nezvládalo to a to bol ešte len začiatok.
Každý
jeden krok ju stál veľa úsilia a zranenou rukou jej občas trhlo, sestra
povedala, že to bude ešte citlivé, hlavne kvôli tomu kúzlu z jej hlavolamu,
ktoré bolo údajne dosť silné na to, aby ublížilo aj svojmu pôvodcovi.
Nestalo
sa tak, aspoň nie úplne, no musela uznať, že veľa nechýbalo a vymklo by sa
jej to z rúk úplne. To bola nevýhoda toho koncentrovaného hnevu, ktorý bol
pre ňu spásou no zároveň aj zdrojom jej utrpenia.
Nepochybne
preto boli teraz všetci na ňu takí prísni a odmeraní a rovnako aj
kvôli dosť hlboko zakorenenej nedôvere voči pasívnym formám mágie. Osoby, ktoré
sa pokúšali jej venovať sa zvyčajne nestretli s pochopením u ostatných.
Nechcela to počuť aj od neho, že na nič iné nie je súca len na to, aby
používala tieto praktiky, ktoré sú takpovediac na hrane. Od neho by to bolo
stokrát horšie než od tých ostatných.
S
obavami podobného druhu, nepochybne podmienených tými odsudzujúcimi pohľadmi
ostatných účastníkov incidentu, napokon zaklopala na dvere profesorovho
kabinetu. Srdce jej prudko bilo, nedokázala ho zastaviť. A v ruke jej
pulzovala bolesť čoraz výraznejšie.
„Ďalej...“
ozvalo sa zvnútra.
Pomaly
otvorila dvere a vstúpila dovnútra.
Ocitla
sa opäť v tej pracovni, ktorú mala možnosť opäť spoznať len nedávno.
Profesor
bol pri polici z knihami, niečo z nej vyberal a ona si všimla,
že na stole je položený kúsok jej hlavolamu, tá časť, ktorá doslova explodovala
na hodine. A vyzerala práve teraz ako taký neškodný kovový krúžok, ktorým
predtým pred úpravou bola.
Bol
položený v akejsi menšej miske, pôsobiacej pomerne staro a nevýrazne,
vyzerala, akoby bola hlinená, no urobená nie veľmi dobre, pokrútená a čiastočne
aj prasknutá.
„Dobrý
večer, povedali mi, že školský trest musím absolvovať u vás...“ hlesla potichu.
„Dobrý
večer. Áno, už to tak bude, že sa to mu zrejme nevyhnete...“ potvrdil jej to
profesor Riddle.
Obrátil
sa k nej.
Položil
k miske akúsi knihu, s nejakými pokrútenými symbolmi. A ona spoznala
učebnicu v ktorej našla základ toho hlavolamu. A takisto aj pasívne
kúzlo, ktoré zasiahlo obe dievčatá, teraz už boli v poriadku, no istý čas
boli dosť otrasené, keďže to musel byť dosť veľký šok, byť zasiahnutý kliatbou,
ktorá neprišla z prútika, ale z hlavolamu, z prvého, ktorý jej
prišiel pod ruku.
„Ste
si vedomá toho, že mágia akéhokoľvek druhu, no najmä tá temná zanecháva hlboké
stopy?“ položil jej otázku, ktorú neočakávala.
Predpokladala,
že bude musieť niečo upratovať alebo písať. A on ju okamžite oboznámi s nejakou
podobne nezáživnou činnosťou.
To,
že povedal niečo také v nej okamžite vzbudilo pozornosť.
„Nie,
pán profesor...“
„Vskutku
zrejme to bude tak, že ste si to až doteraz neuvedomili, slečna Warrenová...“
Dotkol
sa jej ruky.
Nie
tej zranenej, ale tej zdravej.
Nasmeroval
jej ju do misky a ona sa toho krúžku dotkla a skutočne prešiel ňou
akýsi neurčitý pocit.
Ako
dotyk chladu.
„Cítili
ste to?“
„Áno,
pane...“ vyslovila takmer s obavami, lebo netušila, čo bude nasledovať.
Pustil
ju.
Trochu
sa mykla a ustúpila.
„Musíte
byť veľmi opatrná pri práci s takýmto druhom mágie. Mohli by ste niekomu
vážne ublížiť, ak by sa vám to vymklo z rúk... Mohlo by to byť nepríjemné
pre určité osoby...“ vysvetľoval jej to pokojne, inak profesorka herbológie,
ktoré ledva zakrývala úprimné zdesenie z toho, čo urobila na jej hodine.
„Rozumiem
pán profesor, už sa to viac nestane...“ bola ochotná mu to sľúbiť, no aj tak si
pomyslela.
Ak ma nechajú na pokoji, nebudem
pokúšať osud, ale v opačnom prípade, si už nájdem svoj spôsob, no môžem
vám sľúbiť, že sa už viac nenechám chytiť.