5. 10. 2015

Vtedy som verila 3.kapitola 2/3









fandom: HPff
pár: Myrtla/Tom Riddle, Myrtle Elizabeth Warren.

Obsah: „Vtedy som verila, že on už viac nebude súčasťou môjho sveta. Ale on sa vrátil a nič viac nedokázalo zastaviť temnotu...“
Myrtla je v 7 ročníku a Tom sa vráti z "objaviteľskej cesty" a dostane miesto profesora OBČM...
pokračovanie Poviedky vtedy som mala ten pocit, verzie A, mimo kanón

 Pre Farah.


„Áno, pani profesorka...“ pomaly prikývla Myrtla, so sklonenou hlavou opustila chodbu a zamierila na schodisko.
Prečo on?
U kohokoľvek iného by bola radšej, len nie uňho.
Opäť v nej pulzovalo to neovládateľné napätie.
Byť s ním bolo ťažšie než všetko ostatné, čomu kedy musela čeliť.
Celý jej svet sa rozpadal na kúsky, nezvládalo to a to bol ešte len začiatok.
Každý jeden krok ju stál veľa úsilia a zranenou rukou jej občas trhlo, sestra povedala, že to bude ešte citlivé, hlavne kvôli tomu kúzlu z jej hlavolamu, ktoré bolo údajne dosť silné na to, aby ublížilo aj svojmu pôvodcovi.
Nestalo sa tak, aspoň nie úplne, no musela uznať, že veľa nechýbalo a vymklo by sa jej to z rúk úplne. To bola nevýhoda toho koncentrovaného hnevu, ktorý bol pre ňu spásou no zároveň aj zdrojom jej utrpenia.
Nepochybne preto boli teraz všetci na ňu takí prísni a odmeraní a rovnako aj kvôli dosť hlboko zakorenenej nedôvere voči pasívnym formám mágie. Osoby, ktoré sa pokúšali jej venovať sa zvyčajne nestretli s pochopením u ostatných. Nechcela to počuť aj od neho, že na nič iné nie je súca len na to, aby používala tieto praktiky, ktoré sú takpovediac na hrane. Od neho by to bolo stokrát horšie než od tých ostatných.
S obavami podobného druhu, nepochybne podmienených tými odsudzujúcimi pohľadmi ostatných účastníkov incidentu, napokon zaklopala na dvere profesorovho kabinetu. Srdce jej prudko bilo, nedokázala ho zastaviť. A v ruke jej pulzovala bolesť čoraz výraznejšie.
„Ďalej...“ ozvalo sa zvnútra.
Pomaly otvorila dvere a vstúpila dovnútra.
Ocitla sa opäť v tej pracovni, ktorú mala možnosť opäť spoznať len nedávno.
Profesor bol pri polici z knihami, niečo z nej vyberal a ona si všimla, že na stole je položený kúsok jej hlavolamu, tá časť, ktorá doslova explodovala na hodine. A vyzerala práve teraz ako taký neškodný kovový krúžok, ktorým predtým pred úpravou bola.
Bol položený v akejsi menšej miske, pôsobiacej pomerne staro a nevýrazne, vyzerala, akoby bola hlinená, no urobená nie veľmi dobre, pokrútená a čiastočne aj prasknutá.
„Dobrý večer, povedali mi, že školský trest musím absolvovať u vás...“ hlesla potichu.
„Dobrý večer. Áno, už to tak bude, že sa to mu zrejme nevyhnete...“ potvrdil jej to profesor Riddle.
Obrátil sa k nej.
Položil k miske akúsi knihu, s nejakými pokrútenými symbolmi. A ona spoznala učebnicu v ktorej našla základ toho hlavolamu. A takisto aj pasívne kúzlo, ktoré zasiahlo obe dievčatá, teraz už boli v poriadku, no istý čas boli dosť otrasené, keďže to musel byť dosť veľký šok, byť zasiahnutý kliatbou, ktorá neprišla z prútika, ale z hlavolamu, z prvého, ktorý jej prišiel pod ruku.  
„Ste si vedomá toho, že mágia akéhokoľvek druhu, no najmä tá temná zanecháva hlboké stopy?“ položil jej otázku, ktorú neočakávala.
Predpokladala, že bude musieť niečo upratovať alebo písať. A on ju okamžite oboznámi s nejakou podobne nezáživnou činnosťou.
To, že povedal niečo také v nej okamžite vzbudilo pozornosť.
„Nie, pán profesor...“
„Vskutku zrejme to bude tak, že ste si to až doteraz neuvedomili, slečna Warrenová...“
Dotkol sa jej ruky.
Nie tej zranenej, ale tej zdravej.
Nasmeroval jej ju do misky a ona sa toho krúžku dotkla a skutočne prešiel ňou akýsi neurčitý pocit.
Ako dotyk chladu.
„Cítili ste to?“
„Áno, pane...“ vyslovila takmer s obavami, lebo netušila, čo bude nasledovať.
Pustil ju.
Trochu sa mykla a ustúpila.
„Musíte byť veľmi opatrná pri práci s takýmto druhom mágie. Mohli by ste niekomu vážne ublížiť, ak by sa vám to vymklo z rúk... Mohlo by to byť nepríjemné pre určité osoby...“ vysvetľoval jej to pokojne, inak profesorka herbológie, ktoré ledva zakrývala úprimné zdesenie z toho, čo urobila na jej hodine.
„Rozumiem pán profesor, už sa to viac nestane...“ bola ochotná mu to sľúbiť, no aj tak si pomyslela.
Ak ma nechajú na pokoji, nebudem pokúšať osud, ale v opačnom prípade, si už nájdem svoj spôsob, no môžem vám sľúbiť, že sa už viac nenechám chytiť.