fandom: HPff
pár: Myrtla/Tom Riddle, Myrtle Elizabeth Warren.
pár: Myrtla/Tom Riddle, Myrtle Elizabeth Warren.
Obsah: „Vtedy som verila, že on už
viac nebude súčasťou môjho sveta. Ale on sa vrátil a nič viac nedokázalo
zastaviť temnotu...“
Myrtla je v 7 ročníku a Tom sa vráti
z "objaviteľskej cesty" a dostane miesto profesora OBČM...
pokračovanie Poviedky vtedy som mala ten pocit, verzie A, mimo kanón
Pre Farah.
„Výborne...“
profesor Riddle držal v rukách svoj
prútik, Myrtla si všimla, že má akúsi zvláštnu rúčku, dalo by sa povedať, že
dosť netradičnú, vyzerala, akoby bola z kosti. No snažila sa nevšímať si
túto zmenu, nepochybne bol vylepšený nejakým zahraničným výrobcom prútikov,
lebo takéto vzory neboli pre tunajších čarodejníkov typické.
„Slečna
Warrenová, chcete ešte niečo k tomu dodať?“ opýtal sa, keď si všimol,
koľko pozornosti venuje jeho prútiku.
„Nie,
nič...“ hlesla rozrušene a mala možnosť sledovať, pomerne komplikované kúzla,
ktorým profesor Riddle doplnil jej hlavolam.
„Tak
sa potom radšej sústreďte na svoju časť úlohy, aby sme to nemuseli zbytočne
opakovať...“ napomenul ju chladne.
Starostlivo
sa venoval hlavolamu, až kým nebol pripravený splniť svoju úlohu. Jeho mágia sa
spájala s jej základom, tvorili akúsi zvláštnu jednotu, pod jeho vplyvom
bol silnejší, vyžaroval zo seba niečo, čoho sa ona sama až bála. Pri práci
s mágiou, akoby sa jeho črty mierne uvoľnili, akoby strácal ten preňho typický
chlad a bol viac ľudskejší, viac ako jeden z nich, akoby ten chlad,
ktorý z neho cítila bol oslabený, niečím ako fascináciou magickou silou
samotnou.
Hľadela
na chladnú vodnú hladinu, do ktorej pomaly vstúpil, pripravený tak, aby nalákal
vodného démona do jeho stredu.
Kúzla,
ktoré použil nepoznala ani poriadne nepočula, ako ich vyslovil, bolo to len
také zašepkanie, nepochybne zmierňujúce ich konečný dopad, keďže cieľom bolo
hlbočníka dostať podľa možnosti nepoškodeného, čo Myrtlu až tak veľmi netešilo,
keďže tvory podobného druhu vôbec nemala rada.
Myrtla
stála pri nádrži, jej úlohou bolo ju uzavrieť hneď po jeho páde na dno, nič iné
okrem menšej asistencie s hlavolamom sa od nej ani len neočakávalo.
Na
hladine sa začali tvoriť kruhy, čo bolo jasným znakom toho, že sa začína niečo
diať, čo sa vzápätí aj potvrdilo, hlbočník pomerne prudko a dosť
dramaticky vyletel z vody a dopadol do nádrže.
To,
že to vôbec prežil považovala za menší zázrak, keďže profesor Riddle k nemu
nebol veľmi jemný, tento dosť necitlivý prístup ho zbavil vôle bojovať, no aj
tak na ňu vyšplechol poriadnu dávku studenej vody a ona pomerne roztrpčene
zamumlala príslušné zaklínadlo, ktorým nádrž s hlbočníkom uzavrela.
A hneď
potom použila aj sušiace zaklínadlo, ktoré dostalo jej školskú uniformu do
pôvodného stavu.
„Dobrá
práca...“ pochválil ju profesor, ktorý medzitým nechal nádrž levitovať, tak aby
im neprekážali a spoločne sa vrátili späť do školy, aj keď toho v skutočnosti
až tak veľa neurobila, aspoň podľa jej skromného názoru, hlavnú časť lovu mal
na starosti aj tak len on, jej by sa ho nepodarilo dostať z jazera aj
napriek tomu, že by to už mala vedieť, keďže Rokfort už takmer končila.
O takýchto
veciach neuvažovala ani v spojitosti s hlavolamovými kúzlami, ktoré
očividne mali aj iné využitie než to, na ktoré sa zvyčajne zameriavala ona.
Boli
sprevádzaní pohľadmi ostatných študentov, niektorými súcitnými inými viac-menej
škodoradostnými.
Snažila
sa im nevenovať pozornosť, už aj tak bola potrestaná viac než dosť.
***
Profesor
presunul hlbočníka, ktorý sa už začínal pomaly preberať, viac dozadu, ona už
stála pri regáloch a pokračovala v ukladaní kníh, ktoré sa pre ňu
pomaly stávalo príjemnou rutinou. A keď si sadol za svoj stôl, pokračovala
vo svojej práci.
Ostával
jej už len jeden deň trestu a potom, už len bežné povinnosti, týkajúce sa
jeho predmetu, nemienila sa viac dostať do takej situácie, v ktorej by
musela svoj voľný čas podriadiť jeho prianiam.
Keby
bol iný, tak by ho požiadala, aby ju naučil robiť tie fascinujúce veci
s hlavolamami, aby jej to vysvetlil, nepochybne sa na svojich cestách
zaoberal aj týmito záležitosťami, no vedela, že by to neviedlo k ničomu
dobrému.
Už
aj teraz sa cítila zvláštne, keď bola opäť v jeho blízkosti, nebola vo
svojej koži a priala si, aby to čo najskôr už skončilo.
A vskutku
nemala záujem o to, mu čokoľvek hovoriť, no keďže to bol práve on, ktorý
ju podnietil k istým krokom, akosi sa stalo to, že to zrazu povedala :
„Dnes som napísala profesorovi Slughornovi, možno sa už vrátil domov, zmienila
som sa aj o vašom menovaní, možno bude ochotný odpísať...“ no hneď sa aj
zarazila, lebo niečo také by ho predsa ani len nemalo zaujímať a ona, mu
to vskutku nemenila len tak povedať, no akosi k tomu prišlo bez toho, aby
o tom vôbec stihla porozmýšľať.
„Ak
áno, tak ho odo mňa pozdravujte, osobne by som sa s ním ešte rád niekedy
stretol, ak by to bolo možné... Za veľa vďačím práve jemu, slečna Warrenová...“
„Preto
chcete obnoviť jeho klub?“
„Áno,
pripúšťam, že je to jeden z dôvodov, kvôli ktorému som prístupný voči
tejto možnosti...“
Obrátila
sa späť k tým posledným dvom knihám, ktoré ešte ostali v debne,
natiahla sa po nich, no jedna jej vypadla, keď ho počula povedať. „Mali by ste
snáď záujem patriť aj doňho?“
„Nie
som si istá, či dokážem splniť vaše kritériá...“ vrátila mu to, čo jej povedal
na začiatku on, aj keď pochybovala
o tom, že mu na tom bude záležať a dávala si pritom pozor na
tón svojho hlasu.
Zohla
sa, vzala tie knihy a zaradila ich do tej poslednej police. Nechala ich
zapadnúť presne na miesto, na ktoré patrili, až potom sa odhodlala opäť
pristúpiť k nemu. Cítila na sebe jeho pohľad, takmer nemohla hovoriť, keď
sa ich pohľady opäť stretli.