fandom: HPff
pár: Myrtla/Tom Riddle, Myrtle Elizabeth Warren.
pár: Myrtla/Tom Riddle, Myrtle Elizabeth Warren.
Obsah: „Vtedy som verila, že on už
viac nebude súčasťou môjho sveta. Ale on sa vrátil a nič viac nedokázalo
zastaviť temnotu...“
Myrtla je v 7 ročníku a Tom sa vráti
z "objaviteľskej cesty" a dostane miesto profesora OBČM...
pokračovanie Poviedky vtedy som mala ten pocit, verzie A, mimo kanón
Pre Farah.
Srdce
jej prudko bilo. Nedokázala sa upokojiť.
Musela
sa oprieť o jednu zo stien. Prijať jej chlad, dovoliť mágii, aby sa
neškodne vyliala do nej.
Cítila
prívesok vo svojom vrecku, aj v ňom sa ozývala stará mágia, pod vplyvom jej
rozrušenia, brala to ako varovanie, ako znamenie jej opätovného zlyhania.
Celé
jej telo, akoby obklopil ten neľútostný pocit, tá istota že opäť bola blízko
k osobnému peklu a nebola schopná sa tomu ubrániť. Práve, keď
začínala veriť tomu, že sa už nič podobné nemôže stať, on ju presvedčil
o opaku.
Dosť
dlho tam len stála, snažila sa zhlboka dýchať a nemyslieť na to, čo sa
práve odohralo v kabinete profesora Obrany.
Samú
seba presviedčala, že sa v podstate nič nestalo, že to aj tak nič
neznamenalo.
Je
to opäť len jeden z tých snov, ktoré skončia jeho víťazstvom a jej pádom.
Snažila
sa nedovoliť strachu a obávam, aby nad ňou zvíťazili, už jej ostával len
jeden trest a potom si dá dobrý pozor na to, aby žiadne ďalšie od neho
nedostala.
Mohla
by sa naňho sťažovať u jeho nadriadených, mal by problémy, určite áno
a nebolo to dobré riešenie aj preto, lebo on by to obrátil proti nej, tak
ako naposledy, opäť by bola ona tou, ktorá sa snaží k nemu dostať ako
jedna z jeho obdivovateliek, ktoré od istého času úprimne ľutovala.
Jediné
čo jej ostávalo, bolo jednoducho to vydržať. Nič viac sa medzi nimi nestane,
nedovolí to, už viac nie.
Opakovala
si to ako upokojujúcu modlitbu ako uistenie, že on určite nezájde ďalej, než
k zvyčajným provokáciám.
Len
ju skúšal, len si chcel preveriť, či ešte stále patrí k tým, ktoré mu
ľahko podľahnú a keďže sa presvedčil o tom, že je to tak, nechá ju na
pokoji....
Vtedy
tomu verila, že presne to ten jeho náhly záujem o jej osobu znamená.
Snažila
sa dýchať a nepodliehať tým pocitom, ktoré v nej dokázal tak ľahko
prebudiť.
Až
keď sa upokojila natoľko, aby na nej bolo vidieť rozrušenie, pomaly prechádzala svojou
osvedčenou cestou až k Bystrohlavskej klubovni.
Stála
pred vchodom.
Prostred blata kúsok zlata.
Zaznela
hádanka na otvorenie.
No
ona tam len tak stála s mysľou úplne prázdnou.
Prostred blata kúsok zlata.
Hádanka
bola zopakovaná, no ona sa nehýbala, nereagovala.
„Mesiac...“
zaznel spoza nej unudený hlas.
Vošla
dovnútra bez toho, aby vôbec zisťovala, kto to povedal, hanbila sa za to, že na
to nedokázala prísť sama.
Bolo
to predsa až smiešne jednoduché, preto do svojej izby takmer bežala
a nezastavila sa, kým nebola v dievčenských spálňach siedmeho
ročníka.
***
Ležala
v posteli, oblečená v sivej nočnej košeli, záclony boli pevne
zatiahnuté, počúvala ako vonku fúka vietor, ako sa opiera do okien.
Jej
spolubývajúce už dávno spali, ona si nedokázala dopriať ten luxus.
Pršalo.
Zvyčajne
upokojujúci klepot dažďa bol dnes takmer neznesiteľnou výzvou.
Opäť
naňho myslela, na to aké to bolo cítiť jeho objatie, aké to bolo byť tak blízko
neho, to slovo všetko vystihovalo, blízko, no zároveň ďaleko od toho, kým
skutočne bol. Svoju pravú tvár jej ukázal kedysi dávno, no opäť bola ukrytá,
kdesi pod povrchom, pod láskavými slovami, pod pohľadmi, ktoré mohli byť
skutočným záujmom no zároveň aj skrytou hrozbou.
Pokúšala
sa zaspať, no nemohla.
Opäť
v nej prevládol ten nepokoj.
Aké
by to bolo, keby to tentoraz myslel vážne?
Keby
si aj on spomenul, aké to bolo, keď...
Zavrela
oči.
Opäť
sa pokúsila uniknúť z dosahu tých zradných ilúzií.
Myslela
na ten deň, keď zakopala pergamen, na všetky tie ostatné dni, keď sa mala
možnosť presvedčiť o tom, čo znamená dovoliť mu, aby sa stal súčasťou jej
snov a nádejí.
poznámka zdroj hádanky internetová stránka vychytané.sk
