obdobie: prázdniny pred nástupom do 5. ročníka, špeciál určený na
letné prázdniny...
varovanie: snarry, romantika, Snape_dohliada na Pottera, AU, prázdniny v
pradiarskej uličke a nie na Rokforte, život so Snapovom v bežnom svete...agresívnejší_Harry
obsah: Dumbledore Harrymu koncom
roka oznámi, že vzhľadom na isté okolnosti, budú jeho prázdniny tento rok
prebiehať inak, než zvyčajne. A Harry nie je vôbec nadšený, keď zistí, že
prázdniny bude musieť stráviť so svojím najmenej obľúbeným rokfortským profesorom.
(Pričom pred ostatnými sa musia tváriť, že ide k Dursleyovcom, tak ako
zvyčajne)
poznámka:
nuž žalúdok je akýsi zvláštny, ale nuž nečudujem sa, lebo údajne teda
nič mi nie je vraj, ale doma je zas to desné napätie, keď sú všetci doma
náhodou takže ehm... teraz budem testovať, aké to bude, keď nebudeme
doma všetci, či mi bude chutiť jesť či nie... budem si to viac všímať...
„Možno áno, pán profesor, možno
je to skutočne tak...“ bol ochotný s ním aspoň príležitostne súhlasiť
Harry.
No opäť zvážnel, keď si Snape
sadol k nemu a on pochopil, že vskutku od neho dostal priestor na
isté otázky, ktoré by mal ako priateľ jeho matky vedieť zodpovedať.
„Tak Potter, čo by ste chceli
vedieť o Lily?“ vrátil sa Snape k jeho predchádzajúcej žiadosti.
Zozadu ho objal a on pocítil
jeho ruky na svojom páse. Za iných okolností v inom čase by ho to zrejme
pobúrilo, ale práve teraz to v ňom vyvolalo príjemnú vlnu tepla, pohodlne
sa oprel, prijal jeho objatie, cítil sa uvoľnene a bol spokojný, už len
preto, lebo on ho tak držal.
„Pane, ja, vlastne ani neviem čím by som mal
začať...“ pripustil mierne znepokojene.
„Tak sa na to snažte čo najskôr
prísť...“ pocítil jednu z jeho rúk,
ktorá pomaly nastolila akýsi upokojujúci rytmus a on sa zbavoval svojej
strnulosti pod vplyvom toho dotyku takmer až blažene privieral oči.
„Prišli ste za ňou vy, alebo vás
našla ona?“ to bola prvá otázka, ktorá mu prebleskla mysľou.
„Ja som ju našiel, Potter, povedzme,
že som si uvedomil, že má istý druh talentu, skôr než ona sama a mal som
na to dostatok času, lebo z istých dôvodov, som rád trávil viac času
vonku, než doma so svojou vlastnou rodinou. Lily bola vždy blízko, vždy som si
ju všímal a už od začiatku, som si bol istý, že pre mňa bude dôležitá...“
„Prečo?“
„Bola jednou z nás, jedinou
osobou ktorá mi mohla porozumieť a ktorej som dobre rozumel aj ja sám... A do
istej miery bola vždy sympatická, aspoň tak to bolo na začiatku... Okrem toho u Evansovcov
som sa vždy cítil dobre, oni mali pochopenie, ktoré povedzme, že sa mne samému
doma nedostávalo v takej miere ako jej... cítil som sa u tvojich starých
rodičov lepšie ako ona... “
„A čo Petunia, ona predsa...“
„Povedzme, že sa nikdy tak
celkom nevyrovnala s tým, že ona nemala ten istý dar ako jej sestra...“
„Teta Petunia chcela...“ Harry
tomu takmer nedokázal uveriť. A vskutku bolo preňho ťažké si to
predstaviť.
„Áno, iste, povedzme, že javila
veľký záujem o Rokfort, väčší než si vôbec dokážete predstaviť, Potter...
bolo to však len krátke obdobie, ktoré sa potom už nikdy viac nevrátilo... No
nikdy sme neboli priatelia ani sme sa veľmi nezhovárali, väčšinu času som bol
pre ňu pochybná existencia... “
***
Dozvedel sa toho viac než
očakával, o svojich starých rodičoch, o mame a jej sestre, ktorú
ako sa mal možnosť presvedčiť nebolo možné celkom vynechať z ich príbehu
a aj keď Snape niektoré jeho otázky ocenil mierne zdvihnutým obočím,
neodoprel mu ani informáciu o tom aké hry mala v detstve jeho mama
najradšej a čo spolu najčastejšie robievali.
Predstavoval si Snapa ako
chlapca, ktorý chodí po vonku spolu s jeho mamou, ktorá naňho nedá
dopustiť, bolo to zvláštne, prial by si, aby to mohol vidieť, no neodvážil sa
Snapa požiadať o spomienky, pochyboval, že by mu niečo také umožnil. Keďže
mal problém už aj s tým ich citovým spojením, ktoré pomerne úspešne začal
blokovať a Harry doňho už viac nevidel.
Starostlivo sa však vyhýbal aj téme
týkajúcej sa jeho otca, lebo vedel, že to by zrejme zmarilo akékoľvek nádeje na
príjemný rozhovor medzi nimi dvoma. A takisto aj ich životu na Rokforte,
keďže predpokladal, že niekde tam sa to medzi nimi muselo pokaziť.
A musel na to myslieť,
dokonca aj teraz, (takmer po dvoch týždňoch, pomerne pokojných na jeho vkus a ich
zvyčajných stretnutí nielen v miestnosti voľnosti, ale aj mimo nej), keď bol
opäť sám vo svojej izbe a nemusel sa obávať ničoho, lebo vedel, že on je
stále na blízku, že ho nenechá samého čeliť tomu neporiadku, ktorého súčasťou
sa stal odvtedy ako vstúpil do čarodejníckeho sveta.
Nikdy tak celkom nerozumel tomu,
prečo ľudia od neho očakávajú priam zázraky, bol predsa len obyčajným chlapcom,
len Harrym. Na tom sa nič nezmenilo, ani teraz, keď mal za sebou to, s čím
sa iní stretávali len počas svojich najhorších nočných môr.
Neodvážil sa o tom hovoriť
s nikým, dokonca ani so Siriusom, s ktorým v poslednom čase
komunikoval veľmi opatrne. Akoby sa snáď obával, že by mu niečo mohlo uniknúť,
že by jeho krstný otec mohol zistiť, že sa deje niečo, nie tak celkom obvyklé. Bál
sa toho, aj keď vedel, že to nie je veľmi pravdepodobné, s každým ďalším
listom, akoby stúpala šanca, že k niečomu takému dôjde a ten pocit,
že ho svojím konaním hlboko sklamal bol čoraz silnejší rovnako aj sny plné
akýchsi neznámych túžob, ktoré akoby ani nepatrili k nemu samotnému. A on
pochopil, že prichádzajú od neho.
Harry vnímal odrazy týchto
túžob, akoby boli aj v ňom a nedokázal sa vyrovnať s tou možnosťou,
že by aj on pomohol pociťovať túžby istého druhu.
Takmer ľudské takmer nepatričné
pre osobu, ktorou bol on.
***
„Vy sa niekam chystáte?“ opýtal sa Snapa, keď večer zišiel
dolu skôr, no namiesto toho, aby uvidel Dobbyho a mal možnosť sledovať
jeho zvyčajnú prípravu na večeru, si všimol, že Snape je oblečený do tmavého
habitu a očividne nemá tú najlepšiu náladu, Harry ju okamžite vyhodnotil
ako dosť útočnú.
„Áno, Potter, dnes je schôdza rádu...“
„Rádu?“
„Áno, Potter, Fénixov rád je tajná spoločnosť, ktorá bola
založená na boj proti Temnému pánovi... A vy dnes máte to šťastie, že na
riaditeľovo želanie pôjdete so mnou...“ oznámil mu Snape pomerne stroho.
