obdobie: prázdniny pred nástupom do 5. ročníka, špeciál určený na
letné prázdniny...
varovanie: snarry, romantika, Snape_dohliada na Pottera, AU, prázdniny v
pradiarskej uličke a nie na Rokforte, život so Snapovom v bežnom svete...agresívnejší_Harry
obsah: Dumbledore Harrymu koncom
roka oznámi, že vzhľadom na isté okolnosti, budú jeho prázdniny tento rok
prebiehať inak, než zvyčajne. A Harry nie je vôbec nadšený, keď zistí, že
prázdniny bude musieť stráviť so svojím najmenej obľúbeným rokfortským profesorom.
(Pričom pred ostatnými sa musia tváriť, že ide k Dursleyovcom, tak ako
zvyčajne)
Pre Mononoke, Henry.Wilde
Preletel tým dobre známym vírom farieb a Snapova ruka sa
stiahla z tej jeho, no on aj tak ešte chvíľu neisto prešľapoval, kým sa
všetko opäť ustálilo.
Pred nimi bola ulica, ktorá sa dala považovať skôr za
muklovskú, keďže cez osvetlené okná mal možnosť vidieť ako sa nejaký starší
chlapec hrá na počítači a akási rodina práve spoločne sledovala televíziu.
„Ako je možné, že to necítia?“ čudoval sa Harry.
„Vskutku by ste to práve vy mali vedieť najlepšie, Potter,
ako to v takýchto prípadoch funguje...“
„Áno, pane, pripúšťam, že by som mal...“ vyhlásil mierne
znepokojene a už sa aj chcel Snapa opýtať, čo to má všetko znamenať, keď
sa medzi tými dvoma domami znenazdajky objavil ďalší.
Snape sa mračil, viac než predtým a bolo viac než jasné,
že schôdze v tomto dome nepatria k jeho obľúbeným činnostiam.
„Poďte, Potter, nezdržiavajte...“ ponechal svoju ruku na Harryho pleci, čo sa
mu páčilo, vzhľadom na to, že vstupoval na neznáme územie a Snape sa
chystal obmedziť jeho ochranu, nepochybne preto, aby s ním mohli hovoriť
aj ostatní členovia rádu.
A stalo sa to presne vtedy, keď prekročili prah toho
domu.
„Harry...“
Uvidel Siriusa zostupovať po schodoch. Podriadil sa tej
prudkej radosti, ktorá sa ho rýchlo zmocnila. Vskutku sa na tento moment veľmi
tešil, no čiastočne sa teraz toho už aj obával.
Necítil už viac Snapov dotyk, práve teraz však výrazne
nepociťoval jeho stratu, lebo sa ocitol v pevnom objatí svojho krstného
otca a dovolil mu, aby sa s ním zvítal. No zároveň pociťoval niečo
ako drobný záchvev znepokojenia spojený s tým, že sú práve teraz sledovaný
jeho milencom.
„Vitaj, v mojom dome, Harry. Ako sa máš? Všetko
v poriadku?“ okamžite ho spovedal Sirius.
Oči mu žiarili, vyzeral dobre, bol upravený a vskutku sa
dalo povedať, že sa mu v poslednom čase darilo viac než dobre. Prežil tú
záležitosť s krádežou podoby, lepšie než Harry očakával.
A boli tu aj iné prekvapenia, lebo Harry vskutku
neočakával, že by mohol vlastniť dom tohto druhu, pôsobil až príliš čistokrvne
a všetko tu pôsobilo až príliš nehostinne a chladne, no pred Snapom nemal
v úmysle na tento fakt upozorňovať.
„Áno, iste, ako vždy...“ zamumlal dosť rozpačito, lebo na
chrbte priam cítil profesorov pohľad.
A keď ho Sirius opatrne od seba odsunul, jeho pohľad
akoby sa zmenil, nebola v ňom ani len stopa po láskavosti, ale opäť bol
ovládaný tou zlosťou a šialeným hnevom, ktorý pociťoval, keď opustil
Azkaban.
„Snape...“ privítal
chladne svojho bývalého spolužiaka, stále bol v bojovom postoji, ruka
pripravená, akoby mal skôr či neskôr vytiahnuť prútik.
„Black...“ oplatil mu to profesor chladne a rovnako ako
on takmer až siahal po prútiku.
„Harry...“ našťastie
sa odniekiaľ ozvalo jeho meno, uvidel pána Weasleyho, ktorý prišiel práve vhod
na to, aby nemusel aj naďalej čeliť tomu nepríjemnému napätiu.
„Dobrý deň, pane...“ pozdravil sa s ním.
„Už by sme mali ísť, všetci sú už tu, ak teda dovolíš...“
obrátil sa k Siriusovi, ako k pánovi domu.
„Áno, iste, Arthur, aj keď stále mám pochybnosti
o prítomnosti istých osôb na schôdzi rádu...“ uprel na Snapa nie práve
najpríjemnejší pohľad a jeho bývalý spolužiak mu to s radosťou
oplatil.
„Samozrejme, čo iné by sa od teba dalo očakávať... No
predpokladám, že my ostatní máme v úmysle zaoberať sa dôležitými vecami,
nie tvojím vskutku zbytočným štekotom,“ chladne vyhlásil Snape a zjavne
len prítomnosť pána Weasleyho mu bránila toho povedať omnoho viac.
Potom sa už našťastie Sirius pohol smerom k miestnosti,
kde zrejme schôdza mala prebiehať, no aj on sa teraz už dosť mračil a pozoroval
Snapa, akoby bol presvedčený o tom, že naňho skôr či neskôr zaútočí, čo
Harry vzhľadom na svoje skúsenosti považoval za vskutku reálnu možnosť.
Kuchyňa, v ktorej sa konala schôdza bola plná známych
tvárí, nejaký čas sa mu všetci venovali a boli tam aj Ron a Hermiona,
už naňho netrpezlivo čakali, Hermiona ho objala a Ron sa s ním zvítal
tak ako vždy. No nemali veľmi čas spolu hovoriť, lebo všetci sa presunuli na
svoje miesta a už aj Snape sedel na stolom, samozrejme čo najďalej od
Siriusa, ktorý z neho nespúšťal oči. Pre Harryho bolo dosť príhodne
vybrané miesto medzi nimi, čo mu svojím spôsobom aj vyhovovalo.
„Tak mládež teraz potrebujem, aby ste sa vrátili hore...“
oznámila im pani Weasleyová.
Ale mami, aj Harry predsa...“ zazneli okamžité protesty.
„Harry pôjde tiež s vami, vráti sa sem až na koniec, až
keď budeme preberať tú jeho záležitosť, ale teba tu vôbec nechcem vidieť
Ronald, to je záležitosť dospelých členov rádu, rozumel si!“ nasadila jeho mama
varovný hlas, po ktorom nebolo možné urobiť nič iné než dať sa na ústup.
Harry vstal, aby mu to uľahčil. Hermiona dosiaľ prijímala
túto záležitosť pomerne pokojne.
Netrvalo dlho a všetci traja boli vonku, pričom Harry
mal ako jediný možnosť sa do kuchyne ešte vrátiť, no práve teraz sa na to
nesnažil priveľmi myslieť, lebo si všimol ďalšiu osobu, ktorá práve zišla dolu
po schodoch a nikto nebol prekvapený viac než on, keď si uvedomil, že je
to Draco Malfoy.
„Ty ani nedúfaj, že sa dostaneš dovnútra...“ povedal mu Ron
dosť stroho.
„Akoby práve mne na tých vašich bojoch až tak veľmi
záležalo...“ odsekol Draco chladne a premeral si pohľadom Harryho.
„Potter, to sa dalo čakať, že ťa sem zavolajú, no nemysli si,
nie si o nič dôležitejší než tuto večne nespokojný Weasley...“
„Čo tu robíš?“
„Čo tu robím?“ zopakoval jeho otázku Draco. „Zdá sa, že to
tebe chýbajú isté kľúčové informácie všakže, no veď sa dozvieš, keď uznajú za
vhodné ti to povedať...“ dodal stále ešte dosť pyšne.
„Prosím ťa, Draco nechaj ho na pokoji...“ požiadala ho
Hermiona.
„Prečo ho prosíš, toto tu ty skutočne máš rada...“ skočil jej
do reči Ron.
„Ron, teraz nie je vhodný čas na...“
„Nie je, akože nie je a kedy bude... kedy asi...“ kričal
na ňu a zrejme ani nevedel, ako sa k tomu dostal.
No Harry videl, že jeho kamarátka má už slzy v očiach a opäť
sa dostal do tej situácie, po ktorej ani trochu netúžil, zjavne to bolo horšie,
než sa snažili prezentovať vo svojich listoch.
