15. 11. 2015

Pradiarska ulička 32. kapitola









na motívy filmu: "Dom pri jazere"
varovanie: romantika

obsah: po vojne sa Harryho vzťah s Ginny rozpadá, Harry je po vojne traumatizovaný a neschopný vrátiť sa do bežného života, hľadá si nejaké miesto, kde by mohol aspoň na chvíľu uniknúť pred všetkým a zotaviť sa bez toho, aby od neho stále niekto niečo žiadal, preto si vyberie muklovskú agentúru...

Z ponuky si zvolí Pradiarsku uličku, byt Severusa Snapa.
poznámka: stále ešte bez korektúry,

 po istých peripetiách tu máme opäť novú kapitolu, hlava je už OK, sem-tam ešte pichne, ale na snímku nič nie je a inak to vyzerá dobre žiadne tramatické zmeny, môžem aj čítať aj všetko takže som spokojná...



Pre Abequa, Achája. 

Harry sedel pred chatkou. S nohami vyloženými na drevenom stolčeku, ktorý si so sebou priniesol. Počúval hlasy drakov, takmer až cítil šum ich krídel, keď sa niektorí z nich dostal k bezpečnému pásmu. Postupne sa ich naučil rozoznávať, čítal si o jednotlivých druhoch a zaujímal sa o ich správanie a všetko ostatné, čo sa týkalo jeho nových schopností.
Teraz v súvislosti s nimi pociťoval niečo ako úprimnú zvedavosť.
Chcel sa o nich dozvedieť čo najviac a predpokladal, že bude mať tú možnosť aj v budúcnosti, keďže to nevyzeralo tak že by sa Aileas od nich v najbližšej dobe mienil čo od nich čo i len pohnúť.
Popíjal čaj, po malých dúškoch si vychutnával ten, ku ktorému získal vzťah len nedávno a bola to tzv. Severusa špeciálna zmes, ktorá naňho pôsobila vskutku blahodárne.
Rozprúdila v ňom život a príjemne ho osviežila.
Severus pripravoval akési elixíry, pracoval opäť vo svojej dočasnej dielni, čo sa spájalo s istými teraz už takmer typickými zvukmi a vôňami. Niekedy nepríjemnými inokedy sladkými a ťažkými.
Vedel, že jeho priateľ potrebuje pri tejto činnosti pokoj, preto radšej využíval takýto čas na prechádzky, prípadne na objavovanie svojich schopností, alebo len tak sedel vonku so šálkou čaju a užíval si príjemné počasie.
Chatka voňala drevom a čerstvým ihličím, cítil z nej dobrú energiu, aj napriek tomu čo sa stalo s Malfoyom, po počiatočných obavách, musel uznať, že Severus zvolil vskutku príjemné miesto, ktoré im poskytovalo útočisko, hlavne po zmene ochranných kúziel a aj vďaka tomu, že záležitosť s Malfoyom bola vybavená v ich prospech. Lucius sa rozhodol urobiť to, čo bolo pre neho dobré a vrátil sa späť tam, odkiaľ prišiel.
Jeho priepustkou na slobodu však bola neporušiteľná prísaha, preto sa Harry neobával toho, že by im mohol spôsobovať ďalšie problémy. A miesto ich pobytu bolo stále dobre chránené.
Harry sa neobával ďalšieho narušenia, len si užíval tie pokojné dni, ktoré potreboval na to, aby sa spamätal z tých posledných udalostí a spamätal sa z tej poslednej pasce.
Severus zjavne ešte stále usilovne pracoval.
Harry tentoraz zacítil sladkastú vôňu, niečoho čo si vskutku netrúfal odhadovať. Severus mal však vo svojom zápisníku poznámku, že ide o esenciu najvyššej kvality, pričom použil akúsi jemu neznámu skratku. Harry dúfal, že je to jeden z jeho pokus a že to nebude preňho, lebo on sám sa tešil zo zníženia dávok, keďže čerstvý vzduch a ostatné súčasti jeho pobytu v lese spôsobili, že sa jeho chuť do jedla prirodzene obnovila.
Dni tu plynuli pokojne, pripadalo mu to, akoby bol v inom svete, vzdialený od svojho strachu aj od toho rozruchu týkajúceho sa starostí s ministerstvom, Harry, objavujúci svoje nové schopnosti sa z tých dní voľnosti, pokoja a pohody tešil. Pôsobilo to naňho priam liečivo a ten otvorený priestor mu umožňoval nájsť pokoj.
Aspoň čiastočne, keďže neďaleko neho práve pristálo pomerne divoko manévrujúce dračie mláďa.
Aileas, ktorý sa už zotavil zo svojich zranení, bol pomerne aktívny a dosť divoký.
Dosť rozrušene plieskal krídlami a opäť sa pokúšal chŕliť oheň, čo bola dosť nebezpečná činnosť, hlavne v okolí chatky, nebyť istých kúzel, ktoré zabraňovali podpáleniu, čo bolo od Severusa nepochybne veľmi prezieravé.
Harry ho oslovil v jeho jazyku, no Aileas tomu nevenoval pozornosť, zatiaľ ešte veľmi nerozprával a jediný komu venoval pozornosť bol Severus, Harry bol preňho len osobou, ktorá mu môže niečo prikázať, no viac sa stotožňoval s ním.
Dosť neochotne k nemu otočil hlavu a Harry pochopil z jeho slov, len toľko, že je ospalý a pôjde sa schúliť na svoje obľúbené miesto. Čo aj vzápätí urobil, bez toho, aby si vôbec všimol osobu, ktorá by s ním relatívne mohla hovoriť.
Harry si z toho nerobil ťažkú hlavu, drak bol skrátka Severusov, tak to bolo, aj keď to starší muž odmietal priznať. On ani nepotreboval tie schopnosti na to, aby ho Aileas rešpektoval. Obzvlášť teraz, keď sa pomaly dostával do obdobia vzdorovitosti a skúšania svojej vlastnej sily, čo mal zrejme v povahe aj malý drak jeho formátu.
Severín, však ochotne vyšiel z dverí, nepochybne pod vplyvom toho, že drak bol opäť v dome, on radšej volil rýchlejší ústup.
Harry videl ako obratne skočil na lavičku k nemu a on ho pomerne ochotne pohladil po lesklej srsti.
„Neboj sa, ide spať, nič nevyvedie...“ upokojoval ho Harry.
No Severín sa naňho díval, akoby o tom veľmi pochyboval, keďže jeho chvost už raz nedopadol práve najlepšie, keď po ňom drak v nestráženej chvíli chňapol.
Severín sa presunul na Harryho kolená a ochotne tam ostal, dobre chránený pred akýmkoľvek útokom.
Harry ďalej pomaly popíjal svoj čaj, sledoval okolie a pokračoval v bežných činnostiach.
Zjedol aj pár čokoládových sušienok, vskutku sladkých a chrumkavých.
Drak zrejme zaspal, lebo vskutku v dome bol pokoj a neozývali sa odtiaľ žiadne podozrivé zvuky, okrem tých, ktoré súviselo so Severusovou prácou.
A keď sa ozvalo to známe buchnutie dverí, jeho partner vyšiel von.
„Hotovo?“ opýtal sa ho Harry.
„Na dnes áno...“
Severus si sadol k nemu na svoje zvyčajné miesto a odsunul tanierik, z ktorého sušienok akosi neubúdalo.
To kúzlo mal Harry rád, tak si ho doprial aj tu.
„Som blízko niečoho, čo sa ti bude nepochybne veľmi páčiť...“
„To znie dobre, len mi pokojne povedz viac...“ Harry bol teraz vskutku zvedavý čo presne má na mysli.
„Nová modifikácia protivlkolačieho elixíru, ktoré výrazne uľahčí život istým osobám... povedzme, že sa dostanú do svojich lepších časov, ak to takto dobre pôjde aj naďalej, táto esencia by mohla minimalizovať bolesť a zasiahnuť aj do iných oblastí... pokiaľ všetko pôjde tak dobre ako teraz, koncom roka snáď budeme môcť otestovať prvú vzorku ak samozrejme dovtedy budeme voľný a ak mi to bude umožnené...“
Harryho to vskutku veľmi potešilo. Keďže vedel, čo to bude znamenať pre Lupina, tešil sa na to, keď mu to bude môcť oznámiť, vskutku to bol objav, v ktorý on sám veľmi dúfal a vedel, že to bude mať vplyv aj na mnohých iných, ktorí sa nedopatrením stali temnými tvormi.
„Povedal som si ti už dnes ako veľmi ťa milujem?“ opýtal sa ho šťastný už len preto, že vskutku bral do úvahy jeho slová týkajúce sa istých bytostí, ktoré čelili veľkým problémom aj po ukončení vojny. 

„Nie, dnes si sa ešte o tom nezmienil, Potter...“ vyhlásil Snape pomerne prísne.
A on sa musel usmiať.
„Neboj sa, budem ti často pripomínať aký úžasný človek si...“
„Áno, iste, to môžem čakať len a len od vás, pán Potter, všakže...“
„Nuž áno, ale aj to sa počíta, no nejde len o mňa aj ďalší ľudia ťa uznávajú...“ pripomenul mu okruh tých blízkych ľudí, ktorí boli ochotní pracovať na jeho prípade.
„Isteže áno, ale som presvedčený o tom, že skôr veria tebe, než mne, Harry...“ oslovil ho opäť jeho menom.
A Harry mu ho chcel aj objať, čo mu profesor pomerne rád umožnil, lebo si už začínal zvykať na tento druh pozornosti.
***
„Nechce sa mi od teba ísť...“ zamumlal Harry znepokojene, keď bolo už všetko pripravené na jeho bezpečný odchod.
Zdalo sa mu, akoby ten spoločne strávený čas uplynul až príliš rýchlo a hoci sa neobával toho dňa, keď nadišiel, opäť bol plný nervozity a obáv.
Severusa objímal pevne, až ho z toho boleli ruky, no bolo preňho nesmierne ťažké ho len tak pustiť a zmieriť sa s tým, že nadišiel čas jeho oficiálneho odchodu, keďže už viac nebolo možné zakrývať jeho neprítomnosť.
„Bude to v poriadku, Potter... všetko bude v poriadku...“ šepkal mu Snape upokojujúcim hlasom, hladil ho po chrbte a v jeho hlase zaznievalo niečo podobné úprimnému údivu, že práve tento mladý muž je zmietaný takýmito silnými pocitmi kvôli nemu.
„Čoskoro vás budem opäť otravovať, nenechávam vás len tak ľahko na pokoji, pán Potter...“ dodal ešte nepochybne pod vplyvom toho, že sa vskutku začal poriadne triasť.
„Harry...“ na chvíľu ho pustil a zadíval sa mu do očí.
„Prepáč, Severus, ja neviem to akosi kontrolovať, myslel som si, že budem v poriadku, ale...“
Ešte raz ho objal a stále sa chvel, aj keď vedel, že je to len krátkodobá rozlúčka, akosi sa už priveľmi obával toho, čo všetko by mohli priniesť tie najbližšie dni, aj keď to vyzeralo tak, že im už nehrozia žiadne ďalšie ťažkosti, nedokázal sa ubrániť tomu pocitu, ktorý ho celého úplne ovládol.
Snape istý čas mlčal.
„Možno viem, čo by ti pomohlo...“  povedal mu napokon a tváril sa pritom, akoby šlo o nejakú vskutku mimoriadnu záležitosť.
„To by si skutočne pre mňa urobil... niečo také je možné, aby si...“ bol rozrušený, no tentoraz z úplne iného dôvodu.
„Áno, iste Potter, pre vás áno... ak to aj vy budete chcieť...“
„Chcem to, samozrejme, Severus, že áno...“ súhlasil Harry viac než nadšený tou možnosťou a nepochybne aj príležitosťou, ktorá by sa nemusela tak skoro zopakovať.
Bolo to niečo nové o čom dosiaľ ešte nepočul, ale už len predstava toho, že by to Severus preňho mohol urobiť bola preňho viac než príjemná. Vyvolalo to v ňom všetky tie pocity, ktoré prevýšili jeho strach a obavy, to všetko náhle zmizlo a on myslel len na to, že muž ako on sa to chystá preňho urobiť, nepochybne aj napriek svojím zásadám, lebo tá prísaha, ktorú chcel vysloviť bola dosť blízko toho, čo sa dalo považovať za dlhodobý záväzok dvoch ľudí, ktorí sa rozhodli žiť spolu aj keď to bola skôr súkromná a vskutku skôr magická záležitosť.

„Porozumel si všetkému, Harry?“ opýtal sa ho ešte raz pre istotu.
Jeho mladý priateľ prikývol a dodal ešte : „Áno rozumiem tomu veľmi dobre a úplne súhlasím vo všetkými podmienkami.“
Snape mierne nadvihol obočie.
„Tak to som vskutku zvedavý, či budete spokojný aj neskôr, drahý pán Potter a nehovorte, že som vás nevaroval...“
Harry sa usmial.
Už ani nemohol byť šťastnejší než teraz.
A všetko ostatné, akoby ustúpilo kamsi do úzadia a dôležitý boli práve teraz len oni dvaja.
Severus a Harry.