na motívy filmu: "Dom pri jazere"
varovanie: romantika
obsah: po vojne sa Harryho vzťah s Ginny rozpadá, Harry je po vojne traumatizovaný a neschopný vrátiť sa do bežného života, hľadá si nejaké miesto, kde by mohol aspoň na chvíľu uniknúť pred všetkým a zotaviť sa bez toho, aby od neho stále niekto niečo žiadal, preto si vyberie muklovskú agentúru...
Z ponuky si zvolí Pradiarsku uličku, byt Severusa Snapa.
varovanie: romantika
obsah: po vojne sa Harryho vzťah s Ginny rozpadá, Harry je po vojne traumatizovaný a neschopný vrátiť sa do bežného života, hľadá si nejaké miesto, kde by mohol aspoň na chvíľu uniknúť pred všetkým a zotaviť sa bez toho, aby od neho stále niekto niečo žiadal, preto si vyberie muklovskú agentúru...
Z ponuky si zvolí Pradiarsku uličku, byt Severusa Snapa.
poznámka: stále ešte bez korektúry,
po istých peripetiách tu máme opäť novú kapitolu, hlava je už OK, sem-tam ešte pichne, ale na snímku nič nie je a inak to vyzerá dobre žiadne tramatické zmeny, môžem aj čítať aj všetko takže som spokojná...
Pre Abequa, Achája.
Harry sedel pred chatkou.
S nohami vyloženými na drevenom stolčeku, ktorý si so sebou priniesol.
Počúval hlasy drakov, takmer až cítil šum ich krídel, keď sa niektorí
z nich dostal k bezpečnému pásmu. Postupne sa ich naučil rozoznávať,
čítal si o jednotlivých druhoch a zaujímal sa o ich správanie
a všetko ostatné, čo sa týkalo jeho nových schopností.
Teraz v súvislosti
s nimi pociťoval niečo ako úprimnú zvedavosť.
Chcel sa o nich
dozvedieť čo najviac a predpokladal, že bude mať tú možnosť aj
v budúcnosti, keďže to nevyzeralo tak že by sa Aileas od nich
v najbližšej dobe mienil čo od nich čo i len pohnúť.
Popíjal čaj, po malých
dúškoch si vychutnával ten, ku ktorému získal vzťah len nedávno a bola to
tzv. Severusa špeciálna zmes, ktorá naňho pôsobila vskutku blahodárne.
Rozprúdila v ňom
život a príjemne ho osviežila.
Severus pripravoval akési
elixíry, pracoval opäť vo svojej dočasnej dielni, čo sa spájalo s istými
teraz už takmer typickými zvukmi a vôňami. Niekedy nepríjemnými inokedy
sladkými a ťažkými.
Vedel, že jeho priateľ
potrebuje pri tejto činnosti pokoj, preto radšej využíval takýto čas na
prechádzky, prípadne na objavovanie svojich schopností, alebo len tak sedel
vonku so šálkou čaju a užíval si príjemné počasie.
Chatka voňala drevom
a čerstvým ihličím, cítil z nej dobrú energiu, aj napriek tomu čo sa
stalo s Malfoyom, po počiatočných obavách, musel uznať, že Severus zvolil
vskutku príjemné miesto, ktoré im poskytovalo útočisko, hlavne po zmene
ochranných kúziel a aj vďaka tomu, že záležitosť s Malfoyom bola vybavená
v ich prospech. Lucius sa rozhodol urobiť to, čo bolo pre neho dobré
a vrátil sa späť tam, odkiaľ prišiel.
Jeho priepustkou na
slobodu však bola neporušiteľná prísaha, preto sa Harry neobával toho, že by im
mohol spôsobovať ďalšie problémy. A miesto ich pobytu bolo stále dobre
chránené.
Harry sa neobával
ďalšieho narušenia, len si užíval tie pokojné dni, ktoré potreboval na to, aby
sa spamätal z tých posledných udalostí a spamätal sa z tej
poslednej pasce.
Severus zjavne ešte stále
usilovne pracoval.
Harry tentoraz zacítil
sladkastú vôňu, niečoho čo si vskutku netrúfal odhadovať. Severus mal však vo
svojom zápisníku poznámku, že ide o esenciu najvyššej kvality, pričom
použil akúsi jemu neznámu skratku. Harry dúfal, že je to jeden z jeho
pokus a že to nebude preňho, lebo on sám sa tešil zo zníženia dávok, keďže
čerstvý vzduch a ostatné súčasti jeho pobytu v lese spôsobili, že sa
jeho chuť do jedla prirodzene obnovila.
Dni tu plynuli pokojne,
pripadalo mu to, akoby bol v inom svete, vzdialený od svojho strachu aj od
toho rozruchu týkajúceho sa starostí s ministerstvom, Harry, objavujúci svoje
nové schopnosti sa z tých dní voľnosti, pokoja a pohody tešil. Pôsobilo
to naňho priam liečivo a ten otvorený priestor mu umožňoval nájsť pokoj.
Aspoň čiastočne, keďže
neďaleko neho práve pristálo pomerne divoko manévrujúce dračie mláďa.
Aileas, ktorý sa už
zotavil zo svojich zranení, bol pomerne aktívny a dosť divoký.
Dosť rozrušene plieskal
krídlami a opäť sa pokúšal chŕliť oheň, čo bola dosť nebezpečná činnosť,
hlavne v okolí chatky, nebyť istých kúzel, ktoré zabraňovali podpáleniu,
čo bolo od Severusa nepochybne veľmi prezieravé.
Harry ho oslovil
v jeho jazyku, no Aileas tomu nevenoval pozornosť, zatiaľ ešte veľmi
nerozprával a jediný komu venoval pozornosť bol Severus, Harry bol preňho
len osobou, ktorá mu môže niečo prikázať, no viac sa stotožňoval s ním.
Dosť neochotne
k nemu otočil hlavu a Harry pochopil z jeho slov, len toľko, že
je ospalý a pôjde sa schúliť na svoje obľúbené miesto. Čo aj vzápätí urobil,
bez toho, aby si vôbec všimol osobu, ktorá by s ním relatívne mohla
hovoriť.
Harry si z toho
nerobil ťažkú hlavu, drak bol skrátka Severusov, tak to bolo, aj keď to starší
muž odmietal priznať. On ani nepotreboval tie schopnosti na to, aby ho Aileas rešpektoval.
Obzvlášť teraz, keď sa pomaly dostával do obdobia vzdorovitosti a skúšania
svojej vlastnej sily, čo mal zrejme v povahe aj malý drak jeho formátu.
Severín, však ochotne
vyšiel z dverí, nepochybne pod vplyvom toho, že drak bol opäť v dome,
on radšej volil rýchlejší ústup.
Harry videl ako obratne
skočil na lavičku k nemu a on ho pomerne ochotne pohladil po lesklej
srsti.
„Neboj sa, ide spať, nič
nevyvedie...“ upokojoval ho Harry.
No Severín sa naňho
díval, akoby o tom veľmi pochyboval, keďže jeho chvost už raz nedopadol
práve najlepšie, keď po ňom drak v nestráženej chvíli chňapol.
Severín sa presunul na
Harryho kolená a ochotne tam ostal, dobre chránený pred akýmkoľvek útokom.
Harry ďalej pomaly popíjal
svoj čaj, sledoval okolie a pokračoval v bežných činnostiach.
Zjedol aj pár
čokoládových sušienok, vskutku sladkých a chrumkavých.
Drak zrejme zaspal, lebo
vskutku v dome bol pokoj a neozývali sa odtiaľ žiadne podozrivé
zvuky, okrem tých, ktoré súviselo so Severusovou prácou.
A keď sa ozvalo to
známe buchnutie dverí, jeho partner vyšiel von.
„Hotovo?“ opýtal sa ho
Harry.
„Na dnes áno...“
Severus si sadol
k nemu na svoje zvyčajné miesto a odsunul tanierik, z ktorého
sušienok akosi neubúdalo.
To kúzlo mal Harry rád,
tak si ho doprial aj tu.
„Som blízko niečoho, čo
sa ti bude nepochybne veľmi páčiť...“
„To znie dobre, len mi
pokojne povedz viac...“ Harry bol teraz vskutku zvedavý čo presne má na mysli.
„Nová modifikácia
protivlkolačieho elixíru, ktoré výrazne uľahčí život istým osobám... povedzme,
že sa dostanú do svojich lepších časov, ak to takto dobre pôjde aj naďalej,
táto esencia by mohla minimalizovať bolesť a zasiahnuť aj do iných
oblastí... pokiaľ všetko pôjde tak dobre ako teraz, koncom roka snáď budeme
môcť otestovať prvú vzorku ak samozrejme dovtedy budeme voľný a ak mi to
bude umožnené...“
Harryho to vskutku veľmi
potešilo. Keďže vedel, čo to bude znamenať pre Lupina, tešil sa na to, keď mu
to bude môcť oznámiť, vskutku to bol objav, v ktorý on sám veľmi dúfal
a vedel, že to bude mať vplyv aj na mnohých iných, ktorí sa nedopatrením
stali temnými tvormi.
„Povedal som si ti už
dnes ako veľmi ťa milujem?“ opýtal sa ho šťastný už len preto, že vskutku bral
do úvahy jeho slová týkajúce sa istých bytostí, ktoré čelili veľkým problémom aj
po ukončení vojny.
„Nie, dnes si sa ešte
o tom nezmienil, Potter...“ vyhlásil Snape pomerne prísne.
A on sa musel
usmiať.
„Neboj sa, budem ti často
pripomínať aký úžasný človek si...“
„Áno, iste, to môžem
čakať len a len od vás, pán Potter, všakže...“
„Nuž áno, ale aj to sa
počíta, no nejde len o mňa aj ďalší ľudia ťa uznávajú...“ pripomenul mu
okruh tých blízkych ľudí, ktorí boli ochotní pracovať na jeho prípade.
„Isteže áno, ale som
presvedčený o tom, že skôr veria tebe, než mne, Harry...“ oslovil ho opäť
jeho menom.
A Harry mu ho chcel
aj objať, čo mu profesor pomerne rád umožnil, lebo si už začínal zvykať na
tento druh pozornosti.
***
„Nechce
sa mi od teba ísť...“ zamumlal Harry znepokojene, keď bolo už všetko pripravené
na jeho bezpečný odchod.
Zdalo
sa mu, akoby ten spoločne strávený čas uplynul až príliš rýchlo a hoci sa
neobával toho dňa, keď nadišiel, opäť bol plný nervozity a obáv.
Severusa
objímal pevne, až ho z toho boleli ruky, no bolo preňho nesmierne ťažké ho
len tak pustiť a zmieriť sa s tým, že nadišiel čas jeho oficiálneho
odchodu, keďže už viac nebolo možné zakrývať jeho neprítomnosť.
„Bude
to v poriadku, Potter... všetko bude v poriadku...“ šepkal mu Snape
upokojujúcim hlasom, hladil ho po chrbte a v jeho hlase zaznievalo
niečo podobné úprimnému údivu, že práve tento mladý muž je zmietaný takýmito
silnými pocitmi kvôli nemu.
„Čoskoro
vás budem opäť otravovať, nenechávam vás len tak ľahko na pokoji, pán
Potter...“ dodal ešte nepochybne pod vplyvom toho, že sa vskutku začal poriadne
triasť.
„Harry...“
na chvíľu ho pustil a zadíval sa mu do očí.
„Prepáč,
Severus, ja neviem to akosi kontrolovať, myslel som si, že budem
v poriadku, ale...“
Ešte
raz ho objal a stále sa chvel, aj keď vedel, že je to len krátkodobá
rozlúčka, akosi sa už priveľmi obával toho, čo všetko by mohli priniesť tie
najbližšie dni, aj keď to vyzeralo tak, že im už nehrozia žiadne ďalšie
ťažkosti, nedokázal sa ubrániť tomu pocitu, ktorý ho celého úplne ovládol.
Snape
istý čas mlčal.
„Možno
viem, čo by ti pomohlo...“ povedal mu
napokon a tváril sa pritom, akoby šlo o nejakú vskutku mimoriadnu
záležitosť.
„To
by si skutočne pre mňa urobil... niečo také je možné, aby si...“ bol rozrušený,
no tentoraz z úplne iného dôvodu.
„Áno,
iste Potter, pre vás áno... ak to aj vy budete chcieť...“
„Chcem
to, samozrejme, Severus, že áno...“ súhlasil Harry viac než nadšený tou
možnosťou a nepochybne aj príležitosťou, ktorá by sa nemusela tak skoro
zopakovať.
Bolo
to niečo nové o čom dosiaľ ešte nepočul, ale už len predstava toho, že by
to Severus preňho mohol urobiť bola preňho viac než príjemná. Vyvolalo to v ňom
všetky tie pocity, ktoré prevýšili jeho strach a obavy, to všetko náhle
zmizlo a on myslel len na to, že muž ako on sa to chystá preňho urobiť,
nepochybne aj napriek svojím zásadám, lebo tá prísaha, ktorú chcel vysloviť
bola dosť blízko toho, čo sa dalo považovať za dlhodobý záväzok dvoch ľudí,
ktorí sa rozhodli žiť spolu aj keď to bola skôr súkromná a vskutku skôr
magická záležitosť.
„Porozumel
si všetkému, Harry?“ opýtal sa ho ešte raz pre istotu.
Jeho
mladý priateľ prikývol a dodal ešte : „Áno rozumiem tomu veľmi dobre a úplne
súhlasím vo všetkými podmienkami.“
Snape
mierne nadvihol obočie.
„Tak
to som vskutku zvedavý, či budete spokojný aj neskôr, drahý pán Potter a nehovorte,
že som vás nevaroval...“
Harry
sa usmial.
Už
ani nemohol byť šťastnejší než teraz.
A všetko
ostatné, akoby ustúpilo kamsi do úzadia a dôležitý boli práve teraz len
oni dvaja.
Severus
a Harry.