Pradiarska ulička 34.kapitola

na motívy filmu: "Dom pri jazere"
varovanie: romantika



obsah: po vojne sa Harryho vzťah s Ginny rozpadá, Harry je po vojne traumatizovaný a neschopný vrátiť sa do bežného života, hľadá si nejaké miesto, kde by mohol aspoň na chvíľu uniknúť pred všetkým a zotaviť sa bez toho, aby od neho stále niekto niečo žiadal, preto si vyberie muklovskú agentúru...

Z ponuky si zvolí Pradiarsku uličku, byt Severusa Snapa.

Venované  Abequa, Achája, Mononoke.

Harry dopísal poslednú otázku z teoretickej skúšky z predmetu starostlivosť o drakov. Vskutku sa na všetky otázky veľmi dobre pripravil a bol vďačný aj Hermione za to, že ho zo všetkého veľmi rada preskúšala a pár vecí mu aj pripomenula, keďže plánoval túto skúšku urobiť na prvý raz.

„Ešte raz si to skontrolujte, a položte brká, pomaly končíme...“ oznámil im pomerne zavalitý čarodejník, vedúci kurzu starostlivosti o drakov, pán Hale.

Rýchlo očami prebehol nahusto popísaný pergamen, zroloval ho, napísal na vrch svoje číslo a zapečatil ho.

„O pätnásť minút vás očakávam na hlavnom dvore, kde prebehne praktická časť skúšky... Vyhodnotenie celkových výsledkov vám zašleme počas tohto týždňa...a na základe tohto potvrdenia bude uchádzačom, ktorí splnili podmienky udelená licencia, toho druhu, o ktorú prejavili záujem...“  nechal tie kôpky pomaly levitovať do zadnej miestnosti.

Harry bol so svojimi odpoveďami nadmieru spokojný, mal dosť času na to, aby sa mohol na obe časti skúšky dôkladne pripraviť, omnoho väčšou výzvou preňho bolo vyjsť medzi ľudí a opäť čeliť tým ich pohľadom a zvedavým otázkam, ktorým sa na kurze nevyhol, teraz sa ich organizovalo viac než dosť hlavne preto, že väčšina ľudí si nestihla dokončiť školu a niektorí z nej aj predčasne vypadli, kvôli istým nepríjemným záležitostiam bolo ministerstvo zaťažené aj žalobami o finančnú kompenzáciu, hlavne zo strany obetí a poškodených, ktorí boli neprávom obvinení, kvôli novým zákonom, ktoré sa snažil do praxe dostať Temný pán.

V budove, kde sa kurzy konali stretol väčšinu svojich spolužiakov,  podobne ako on sa snažili opäť zaradiť do bežného života, mali toho za sebou viac než dosť a ten posledný rok na Rokforte, bol pre mnohých takmer životnou lekciou, medzi nimi bol aj Neville, ktorý chodil na vyššie kurzy, týkajúce sa herbológie, prekvapivo práve jemu tie posledné roky, akosi prospeli a Harry s ním často trávil čas medzi hodinami v kurze, šli si aj spolu sadnúť a celkovo sa s ním cítil viac než dobre.

Vskutku to už nebol ten istý, Neville, ktorého takpovediac nikto nebral vážne a Harry sa s ním veľmi rád zhováral o všetkom možnom. Prostredníctvom neho si pomaly zvykal na širší okruh ľudí a bol schopný sa stretávať aj s ďalšími, postupne a pomaly sa zbavoval tej svojej nervozity spojenej aj s prítomnosťou iných osôb.

Neville bol najprv trochu smutný, lebo sa rozišiel s Lunou, akosi im to nevyšlo, no ostali priateľmi a podľa toho, čo mu povedal, to vyzeralo tak, že už má vo výhľade niekoho iného aj keď sa ešte podľa všetkého priamo nevyjadril. O Snapovi spolu dosiaľ ešte nehovorili, Harry mal taký pocit, že by tým mohol všetko pokaziť, tak to zatiaľ nechal tak.

Nebolo to práve najľahšie, lebo nie všetci mali pochopenie pre jeho vzťah s profesorom Snapom a musel si vypočuť rôzne poznámky týkajúce sa tých posledných informácií, ktoré prenikli na verejnosť. No bol to práve on, kto svojho partnera vždy bránil, proti každému, kto mal ten pocit, že by bolo vhodné sa pustiť do jeho ostrej kritiky.

Práve dnes však nemal veľmi čas na rozhovory so známymi, nepochybne preto, lebo očakával, že dnes večer, by sa mal domov vrátiť Severus a on chcel, aby bolo všetko pripravené na jeho návrat.

Nemal dnes nič iné v pláne, len počkať na príchod svojho partnera a privítať ho doma so všetkým, čo k tomu patrí. Nevedel si predstaviť lepší spôsob ako stráviť príjemný večer, než opäť mať pri sebe svojho partnera. No Neville sa chcel prísť pozrieť na jeho praktickú skúšku, proti čomu nemal Harry vôbec žiadne námietky a bol rád, že naňho počkal.

„Ako to dopadlo?“

„Myslím, že dobre, väčšinu otázok som zvládol...“

„To je skvelé, Harry, tak teraz už len tá prax...“

Harry prikývol a spoločne sa presunuli na miesto, kde sa mala konať praktická skúška.

Okrem účastníkov tam boli aj ďalšie osoby, ktoré ich prišli podporiť, no stáli v bezpečí za zábranami a aj Harry odporučil Nevillovi, aby sa odtiaľ ani len nepohol.

„Tak sa drž, Harry, ty to zvládneš...“

„Ďakujem, Neville...“ 

Pomaly pristúpil viac dopredu.

Draci už boli pre nich pripravený, a mal možnosť sledovať svojich pomerne bledých kolegov z kurzu, už mu ani tak nezáležalo na tom, ktorého z nich si vyžrebuje.

Tentoraz to bol Čínsky ohnivák.

Pomerne príjemný drak, narazil na nie veľmi temperamentného jedinca, ktorý sa veľmi túžil čo najskôr vrátiť späť do svojej domoviny a Harry vskutku dobre zvládal všetko, čo od nich na kurze vyžadovali, jeho manipulácia s drakom prebehla pomerne pokojne a dalo by sa povedať, že sa spolu aj dobre pozhovárali.

 „Výborne, Potter, vaše hodnotenie z praktickej časti uzatváram ako vynikajúce... teoretickú čas, ako som povedal, dostanete v priebehu týždňa...“ zaznačil si to do papierov a pristúpil k ďalším uchádzačom. V jeho prípade to bola skôr formalita, keďže okrem bežných postupov využíval aj svoje schopnosti, nebolo to zakázané, lebo práve to bolo dôležité, aby skúšajúci vedel, že ich ovláda a vie čo je nutné urobiť, aby bolo o draka dobre postarané po všetkých stránkach.

Harry sa vrátil k Nevillovi, ktorý povedal len:

„Teda, Harry, to vyzeralo nebezpečne, ako sa k tebe nakláňal a tak...“

Z jeho pohľadu to tak zrejme muselo vyzerať, lebo dračia reč už bola raz taká a aj on si uvedomoval, že znie dosť drsne už aj z jeho úst nieto ešte od pravého draka. A ani jeho pohyby na prvý pohľad nepôsobili vôbec prívetivo, boli prudké, no nie také aké mal možnosť sledovať počas svojho pobytu na chate, kedy mal možnosť spoznať aj agresívnejšie jedince, aj keď zrejme nič sa nevyrovnalo tej jeho prvej skúsenosti s chvostorožcom, vďaka ktorej k drakom pristupoval s istou dávkou rešpektu, ktorá bola nutnou súčasťou jeho vzťahu k nim či už šlo o mláďa alebo o dospelého jedinca.

„Nuž, myslím si, že to bolo dobré, aspoň hodnotenie tomu zodpovedalo....“ vyhlásil pomerne skromne, keďže si uvedomoval, že za úspech v tejto oblasti vďačí hlavne svojim novým schopnostiam.

***

„Vitaj doma, Severus...“ pošepol svojmu priateľovi a pevne ho vyobjímal ešte skôr než prekročil prah ich spoločného bytu.

„Aj ja ťa rád vidím, Harry...“

Snape ho držal pri sebe a opätoval jeho objatie, hoci jeho postoj bol na začiatku ešte stále trochu napätý, no ani on nič nenamietal proti bozkom a záležitostiam s tým spojeným.

„No ukážte mi, Potter, čo tu máte nové, aby so sa vedel zorientovať...“ vyzval ho Severus.

Harry ho vzal za ruku a ukázal mu Merlinov rád prvej triedy, zavesený na mieste, ktoré Snape už predtým označil ako najvhodnejšie. Vskutku mala táto drobnosť na jeho partnera veľmi príjemný účinok, lebo sa takmer až usmieval, keď si ho obzeral.

„Niečo také by ste mohli dokázať, len vy pán Potter, nikomu inému by sa to zrejme nepodarilo...“ okomentoval jeho darček Snape.

A vskutku ani on neprišiel s prázdnymi rukami, lebo na zem sa okamžite dostal Aileas, ktorý sa vskutku veľmi rýchlo snažil zorientovať v novej domácnosti a Severín ho zo svojho miesta na gauči dosť ostražito pozoroval. Vďaka praktickej skúške a jej úspešnému absolvovaniu už mohol mať doma draka oficiálne aspoň dočasne, no predpokladal, že keď prídu ostatné dokumenty Aileas bude môcť oficiálne žiť u nich.

Čo však neznamenalo, že ho natrvalo plánujú vytrhnúť z jeho prirodzeného prostredia, lebo na chatu sa plánovali vrátiť, vždy v tom období, keď obaja zatúžia po súkromí a priam blahodárnom tichu.

„Inak je tu všetko také, ako predtým, nerobil som žiadne výrazné zmeny, no pripravil som pre nás oboch aj večeru... stačí len, keď zaujmeš svoje miesto...“  tak veľmi sa tešil na to, že bude môcť povedať tie slová a teraz, keď sa to stalo, nemohol sa ubrániť nadšeniu spojeného s tým, že pred nimi sú už len tie lepšie časy, možno pokojnejšie, možno menej bojov, no o to viac toho bežného života, ktorý on sám takmer ani nemal možnosť spoznať.

„Ale je tu istá záležitosť,  ktorej som ti nechcel hovoriť prostredníctvom iných ľudí...“ začal hneď s tou vecou, ktorá  v ňom vzbudila dosť veľké obavy a dosť dlho ju radšej odsúval stranou, len aby na to nemusel myslieť.

Snape mierne nadvihol obočie.

„Čo také sa stalo, pán Potter, že ste mi to nemohli napísať...“

A Harry mu podal tie formuláre a dokumenty, ktoré boli tiež na stole v jeho pracovni.

Snape si ich pozorne preštudoval, kým sa Harry využíval akúkoľvek možnosť na to, aby sa svojho partnera mohol dotknúť a byť v jeho blízkosti.

„Zdá sa, že toto sú tie dôsledky spojené s našim sľubom a s jeho registráciou... ide však len o povinnú návštevu, nemyslím si, že by to mohol byť problém...“

„Áno, ale ani neviem, chcel by som skrátka vedieť, či si uvažoval nad tým, že by si mohol mať deti... myslel si niekedy na to...“

Snape po tejto jeho otázke dosť dlho mlčal a keď napokon prehovoril, Harry takmer ani nedýchal, lebo on sám si stále ešte nebol istý, tým či by niečo také chcel alebo nie, nehovoril, že nikdy, ale so slovom teraz ešte nebol úplne stotožnený.

„Mal možnosť si zistiť, že môj vzťah k deťom nie je práve najlepší... Nemal som čas sa veľmi nad touto možnosťou pozastavovať a nebolo ani len bezpečné sa púšťa do úvah podobného druhu...“

„Ale snažil si sa a aj keď si to nedával najavo, v podstate si toho pre mňa urobil viac než väčšina ľudí... A teraz, keď môžeš tak, vedel by si predstaviť, že by sme mali pri sebe nejaké dieťa? “  pýtal sa ho to aj preto, lebo vedel, že budú postavení pred takúto možnosť.

„Budem o tom musieť pouvažovať, Harry, práve teraz si nie som istý odpoveďou na túto tvoju otázku... keďže s podobnou možnosťou som nepočítal... a veľmi ma prekvapuje, že nás o tú povinnú návštevu žiadajú, aj napriek tomu, že je to v zákone nepredpokladám, že práve mne by bol niekto ochotný zveriť dieťa... na mne však v tomto prípade až tak veľmi nezáleží, ty sám máš ešte dosť času, neskôr, keď budeš pripravený na tú možnosť...“

„Ale teraz ešte nie som, nie tak, aby som dokázal niečo také zvládnuť, ale v budúcnosti možno... no rozmýšľal som, že by sme mohli aspoň nejaké s tých detí istým spôsobom podporiť...“

„Áno, prikláňam sa k tomu, že toto riešenie by bolo vskutku možné a aj veľmi rozumné vzhľadom na to, čo všetko máme za sebou...“ 

poznámka 2: tentoraz už zrejme pomaly smerujeme do cieľa, ale i tak to ešte nie je isté... no každopádne na budúci rok, prípadne ked táto poviedka skončí plánujem začať s Portrétom Severusa Snapa, čo bude tiež vskutku zaujímavá záležitosť... 

33. kapitola

35. kapitola