fandom: HPff
pár: Myrtla/Tom Riddle, Myrtle Elizabeth Warren.
pár: Myrtla/Tom Riddle, Myrtle Elizabeth Warren.
Obsah: „Vtedy som verila, že on už
viac nebude súčasťou môjho sveta. Ale on sa vrátil a nič viac nedokázalo
zastaviť temnotu...“
Myrtla je v 7 ročníku a Tom sa vráti
z "objaviteľskej cesty" a dostane miesto profesora OBČM...
pokračovanie Poviedky vtedy som mala ten pocit, verzie A, mimo kanón
„Ako myslíte, slečna Warrenová, tak si zatiaľ sadnite, vysvetlím vám,
v čom bude spočívať váš dnešný trest...“
Poslúchla.
„Áno,
pane, ďakujem...“
Prijala
ponúknuté miesto, takmer s úľavou, pokúšala sa prestať myslieť na to, aké
by to bolo, keby sa odvážila pravdivo mu odpovedať na jeho otázku. Keby to
aspoň na chvíľu mohlo byť také ako kedysi.
Zahnala
tie myšlienky tak hlboko ako to len bolo možné a snažila sa mu čeliť bez
toho výbuchu pocitov, ktorý zjavne naňho neurobil dojem.
„Pane,
len by chcela, aby ste pochopili... Hagrid to tak nemyslel, len je to všetko
preňho ťažké...“ Myrtla netušila, kde
zobrala odvahu na to, aby mu niečo také povedala. No nedokázala sa zbaviť pocitu,
že to musí urobiť.
„Pokúsim
sa brať to do úvahy, slečna Warrenová...“
odpovedal jej profesor dosť stroho a potom už hovoril len
o jej treste: „Dnes mi pomôžete pri
testovaní arény, ktorú som vytvoril
na praktické hodiny... Nachádza sa na kraji Zakázaného lesa a ešte nie je
celkom zabezpečená, preto musíme z bezpečnostných dôvodov počkať na
školníka... Vašou úlohou bude pozorne si prezrieť štruktúru hlavolamu, ktorú
som vytvoril a upozorniť ma na prípadné chyby... Profesorka magických
hlavolamov mi o vás povedala že, čo sa týka tohto odboru, môžem sa na váš
úsudok spoľahnúť... Už ho som prešiel aj s ňou, ale počas druhej kontroly
mi bude stačiť aj vaša asitetencia...“
„Arény?
Myslíte tým hlavolam s...“ celá jej pozornosť sa okamžite presunula na niečo
také desivé, čím bola vskutku jedna z týchto magických stavieb, už sa
o tom učili a vskutku to bola jedna z tých zložitých magických
stavieb, ktorá nepochybne preverí všetky ich sily, po labyrinte to bola druhá
takáto magická stavba svojho druhu, no na rozdiel od neho sa dala lepšie
kontrolovať.... Keďže diváci mohli sledovať postup osoby, ktorá sa nachádzala
v aréne a bol to takpovediac prísne kontrolovaný priestor.
„Áno,
iste hlavolam, v ktorom sa budú nachádzať rôzne prekážky... to je
praktická časť, ktorú vyžadujem na svojich hodinách slečna Warrenová... od
každého, bez výnimky...“ jeho pohľad bol tvrdý nekompromisný, bála sa ho viac
než kedykoľvek predtým, keď to vyslovil tak panovačne a neľútostne až sa
z toho opäť rozochvela.
„Rozumiem,
pán profesor...“ zamumlala už omnoho tichším hlasom, lebo sa jej nepáčila
predstava, že bude v aréne spolu s ním prípadne aj sama.
„Ešte
celkom nedozrela, viete zrejme čo to znamená, preto vám nemusím zdôrazňovať, že
sú isté bezpečnostné opatrenia, na ktoré nesmiete v žiadnom prípade
zabudnúť... pre istotu vám zopakujem hlavné body...“ pripomenul jej všetko, čo by mala vedieť
a ona ho veľmi pozorne počúvala.“
„A
nezabudnite na to, že sa ničoho nesmiete dotýkať, pokiaľ to ja osobne
neschválim... Je vám všetko jasné alebo potrebujete, aby som niečo zopakoval?“
opýtal sa jej profesor, keď prešiel všetky hlavné body.
„Nie,
ďakujem, pane, všetkému som porozumela...“ vyhlásila Myrtla, stále ešte dosť
znepokojene.
A bola
napokon rada, že sa ozvalo zaklopanie a po dosť strohej výzve so strany
profesora, dovnútra vstúpil hájnik.
„Prepáčte
pán profesor, môj učeň, mi povedal, že ste sa u mňa zastavili, samozrejme
všetko je pripravené, tak ako ste chceli...“
„Výborne,
no upozornite vášho učňa, že nestrpím
takéto správanie voči mojej osobe, budem z toho musieť vyvodiť dôsledky,
ak sa to ešte raz stane...“ profesor Riddle mu dal jasne najavo, čo sa od neho
očakáva.
„Áno, pane, buďte si istý, že to urobím...“
sľúbil mu hájnik viac než ochotne.
***
V sprievode hájnika a jeho psa sa
pomaly približovali k tomu miestu, kde vyrástla tá magická aréna.
„Je
tu pán, profesor, všetko je tak, ako ste chceli... Ak dovolíte, ja by som teraz
pokračoval vo svojej obchôdzke, kedy by som sa asi tak mal vrátiť...“
„Áno,
iste, len choďte, približne o hodinu a pol sa tu opäť zastavte...“ prikázal mu profesor Riddle.
Rozdelili?
Hájnik nepôjde s nimi?
Cítila
ako jej v panike niečo takmer zovrelo hrdlo a istý čas ani len
nemohla hovoriť.
Bude
tu s ním sama.
Sama
v zakázanom lese.
Áno,
len na okraji, ale aj tak.
Nevedela
si predstaviť žiadny trest, ktorý by bol horší ako toto.
No
nemala veľmi na výber a nikto sa jej ani nepýtal na názor. Jednoducho sa
rozdelili a Myrtla s profesorom Riddlom pokračovali ďalej po tom
úzkom chodníku. S obavami sa obzrela za hájnikom, ktorý spolu so psom
pokračoval zrejme svojou bežnou trasou.
„Slečna
Warrenová, nezaostávajte...“ napomenul ju profesor Obrany.
„Ja...
prepáčte...“ zamumlala zahanbene, dobehla ho a potom už radšej sústredila
všetku svoju pozornosť na arénu, ku ktorej sa približovali.
Čiastočne
samozrejme bola zvedavá aj na to, ako asi vyzerá stavba tohto druhu v týchto
podmienkach. Svojím spôsobom to bol jej odbor, nechcela nič zanedbať.
Najprv
vyzerala ako nejaký tmavý a dosť neforemný kopec.
No
keď profesor Riddle vytiahol prútik a príslušným zaklínadlom ju otvoril, v jej
vnútri sa rozlialo svetlo prechádzajúce tisíckami drobných vzorov, ktoré akoby
boli vyrezané do stien arény a tvorili akúsi takmer až živú mozaiku.
„Ale
to je... to predsa...“ spoznala to svoje kúzlo, ktoré kedysi darovala Tomovi,
jeho modifikovaná zväčšená veria bola teraz votkaná do hlavolamu, ako jeho
pevná súčasť a ochrana pred vonkajšími vplyvmi.
„Áno,
je to to kúzlo, o ktorom už bola reč...“
potvrdil jej to profesor Riddle.
