12. 12. 2015

Letné prázdniny 13. kapitola 3/3




obdobie:  prázdniny pred nástupom do 5. ročníka, špeciál určený na letné prázdniny...

varovanie: snarry, romantika, Snape_dohliada na Pottera, AU, prázdniny v pradiarskej uličke a nie na Rokforte, život so Snapovom v bežnom svete...agresívnejší_Harry
obsah:  Dumbledore Harrymu koncom roka oznámi, že vzhľadom na isté okolnosti, budú jeho prázdniny tento rok prebiehať inak, než zvyčajne. A Harry nie je vôbec nadšený, keď zistí, že prázdniny bude musieť stráviť so svojím najmenej obľúbeným rokfortským profesorom. (Pričom pred ostatnými sa musia tváriť, že ide k Dursleyovcom, tak ako zvyčajne)

http://meropesvet.blogspot.sk/p/advetny-kalendar.html





Pre Mononoke, Henry.Wilde.

Harry prezrel košík so sladkosťami.
Na prvý pohľad to vyzeralo tak, že škriatok ho skutočne poslúchol a sú v poriadku, no bol si tým istý, až keď Fred vstal, vytiahol prútik a skontroloval ich pomocou akéhosi neverbálneho kúzla.
„V pohode, Harry...“ otvoril balíček a vzal si jeden pelendrekový prútik. A postupne sa osmelili aj ostatní. Okrem Hermiony a Draca Malfoya, obaja akoby boli čiastočne z tejto hostiny vylúčení, či už vedome alebo pod vplyvom pohľadov tých ostatných.
Harry si tiež nevzal nič, niežeby nedôveroval ich úsudku, no práve teraz nedokázal myslieť na nič iné len na tú schôdzku, ktorá sa odohrávala v Siriusovej kuchyni. Čím dlhšie bol mimo nej, tým bol nervóznejší.
„Ja chcel by som vedieť, čo sa vlastne stalo, nenapísali ste mi o ničom mimoriadnom, no myslím si, že by ste mi mohli pár vecí vysvetliť, kým budem čeliť tým dole...“ navrhol im, keďže dosiaľ sa nikto neponáhľal objasniť mu čo i len Dracovu prítomnosť v tomto dome a tieto ešte všetko ostatné, od čoho bol až dosiaľ ušetrený. So Snapom o týchto veciach nehovoril a vskutku ani nevedel, akoby mal začať, aby sa opäť nepohádali. Radšej nesiahal ani na jeho novinový výtlačok a profesor ho nikdy nenechával len tak ležať, v konečnom dôsledku sa od neho aj tak očakávalo, že bude vzhľadom na to oficiálne miesto jeho pobytu.
Profesor očividne nepovažoval za dôležité to, aby mal všetko informácie, tvrdil mu, že toho už aj tak vie viac než by mal vzhľadom na nedobrovoľné výlety do jeho mysle, s ktorými sa stále len veľmi ťažko zmieroval.
A jeho priatelia sa na seba nejaký čas len dívali, akoby presúvali  zodpovednosť z jedného na druhého, no napokon to bola Hermiona, ktorá ako prvá čelila tejto výzve.
„Je toho dosť, Harry, ani presne neviem, kde by bolo vhodné začať... No verím, že ak mi pomôžu aj ostatní, povieme ti všetko, čo vieme...“ pozrela na ostatných akoby u nich hľadala podporu a napokon sa ozvala aj Ginny: „Nehnevaj sa na nás, Harry, ale Dumbledore nám zakázal, aby sme ti čokoľvek z toho, čo sa dialo napísali... zrejme si myslel, že by sa k listom mohol dostať niekto nepovolaní... a je toho veľa čo ani my nevieme...“
Nahnevalo ho to, riaditeľov zásah do týchto záležitostí, a nebol to jediný dôvod vďaka ktorému ho hnev takmer premohol a zastrel jeho úsudok, lebo počul sám seba ako dosť nepriateľsky odsekol. „A VY STE HO SAMOZREJME POSLÚCHLI... AJ NAPRIEK TOMU, ČO VŠETKO SO VIDEL A ZAŽIL, MYSLÍM, ŽE MÁM PRÁVO...“ nikto z nich nemal ani poňatia, aké to bolo stáť oproti nemu, cítiť tú neodvratnosť smrti a nemôcť nič urobiť, len mu čeliť, nepripravený na to, čo ho môže čakať, keď na sebe opäť pocíti jeho pohľad.
„Áno, Harry, isteže máš...“ upokojoval ho George. „O tom nikto z nás nepochybuje... boli by sme však radi, keby si pochopil, že sme na tvojej strane, sme vtom predsa s tebou, Harry...“
Prikývol, stále ešte čiastočne ovládaný tým nepokojom, sa len veľmi pomaly posadil a pokúšal sa ovládnuť.
„Povedzme, že Temný pán podnikol isté kroky, aby ťa dostal, z bezpečia, ak sa to tak dá nazvať...“ pokračovala Hermiona.
A Harry okamžite spozornel.
„Dostali sme typ, že zaútočia na náš dom a že sa budú snažiť dostať aj Rona... prípadne niekoho ďalšieho z jeho rodiny, kohokoľvek na kom ti záleží...“
„A to ste mi nemohli povedať... nemohli ste mi povedať, že on... dostal niekoho, ak dostal...“
„Nie, Potter, nedostal a to preto, lebo som všetkých varoval, čím som si vyslúžil pobyt tu...“ skočil mu do reči Draco, zrejme preto, aby opäť nezačal kričať. „Vďaka tomu je zo mňa osoba takpovediac nežiadúca, už sa viac nesmiem vrátiť do školy, uviazol som tu a moje krytie bolo odhalené... všetko sú to nepríjemné záležitosti, aj ty to predsa dokážeš pochopiť...“
„Tvoje krytie?“ zopakoval Harry pochybovačne.
„Povedzme, že som pracoval medzi deťmi smrťožrútov, bol som jedným zo zdrojov informácií, Severus ma na to veľmi dobre pripravil, na to, že isté osoby čelili vážnemu ohrozeniu, bolo moje pôsobenie medzi nimi odhalené... teraz som mŕtvy, Potter, mŕtvy, ako mi to bolo dosť priamo naznačené... mojím otcom a jemu podobným...“
„Ako si tie informácie získal?“ prerušil ho tentoraz Harry.
„Aj členovia z úzkeho kruhu si občas nedávajú doma pozor a niektoré veci, čriepky tých skutočností, sa dostanú aj ku mne... povedzme, že isté osoby, ktoré sa k nemu vrátili teraz, Temný pán ešte podrobuje skúškam a nanešťastie Severus je jedným z týchto osôb, ako som mal možnosť tiež zistiť... bolo mu odpustené, no sú isté pochybnosti, ktoré vzniesol môj otec, nuž čo sa dá robiť, medzi nimi to už nie je také ako predtým... Snape ešte nie je zapájaný do všetkých vecí, ešte stále ho vynechávajú...“
Harry pocítil ďalšiu vlnu hnevu, tentoraz namierenú priamo na staršieho Malfoya, no nemal možnosť to vyjadriť priamo, lebo Ron prudko odsekol: „To, že Snape pracuje pre nás si myslíš len ty, je dosť možné, že oblbol aj teba, možno ťa on sám vydal Temnému pánovi... čo ak mu pošepkal tvoje meno...“
Draco zbledol.
„To by neurobil...“
„Nebuď si tým taký istý, nikto nevie, na ktorej strane Snape stojí, no mňa nikto nepresvedčí o tom, že nepatrí k tomu vášmu pánovi... ten kto bol raz smrťožrútom, ním aj ostane, to predsa vedia všetci... a tí, ktorí sa pokúsili od neho odísť, dopadli horšie než jeho obete....“
Draco sa len uškrnul.
„Isteže áno, Weasley, a čo si čakal, že ich snáď na rozlúčku bude objímať...“
Harry nemal chuť riskovať to, že sa opäť pustia do hádky, radšej to včas zarazil ďalšou otázkou: „Prečo vlastne robíš také veci? Myslel som si, že ty si...“
„Vyvoleným temnej strany...“ dokončil Malfoy pomerne samoľúbo. „Ak dovolíš, Potter, ponechám si svoje dôvody len a len pre seba, tí, ktorým som sa mal zodpovedať vedia všetko, čo by vedieť mali...“
Harry nebol s touto odpoveďou spokojný a zrejme by to mu aj povedal, keby sa Hermiona nerozhodla začať s témou, ktorá pre zmenu potrápila jeho.
„A ako je to vlastne s tebou Harry? Si u Dursleyovcov alebo nie... Povedali nám, že nejaký čas ťa nemohli nájsť...“
„Som stále u nich, ale boli na dovolenke a musel som ísť s nimi preto ste nás nenašli na tom mieste, kde sme mali byť...“ povedal im oficiálnu verziu, ktorá mu bola nanútená, no necítil sa kvôli tomu až natoľko previnilo hlavne preto, lebo Dumbledore trval na tom, že sa to nikto nesmie dozvedieť. A Malfoyovi nedôveroval natoľko, aby to pred ním povedal, či už bol Snape na ich strane alebo nie, bolo omnoho lepšie, že Temný pán nevedel o tom, že Harry už istý čas žije uňho a ani Snape zrejme nemal záujem o to, aby sa to v najbližšej dobe dozvedel niekto nepovolaný.
Bolo toho ešte bezpochyby dosť čo by mali prebrať, no pán Weasley vstúpil dovnútra, preto všetci pochopiteľne zmĺkli.
„Harry, poslali ma po teba...“
Vstal, ešte nie celkom spokojný s tým, že si nestihli úplne všetko vyjasniť, Fred a George šli dolu spolu s ním.
 Búrlivá diskusia, ktorá zrejme až dosiaľ prebiehala v kuchyni, náhle ustala, keď vošli dovnútra.
Harry zaujal miesto vedľa profesora Snapa, vôbec o tom nerozmýšľal, no jeho voľba bola pre ostatných zrejme prekvapením, keďže pri stole bolo dostatok voľných miest, jedno aj vedľa Siriusa, ktoré však Harry akosi stihol prehliadnuť.

predchádzajúca časť nasledujúca kapitola