obdobie: prázdniny pred nástupom do 5. ročníka, špeciál určený na
letné prázdniny...
varovanie: snarry, romantika, Snape_dohliada na Pottera, AU, prázdniny v
pradiarskej uličke a nie na Rokforte, život so Snapovom v bežnom svete...agresívnejší_Harry
obsah: Dumbledore Harrymu koncom
roka oznámi, že vzhľadom na isté okolnosti, budú jeho prázdniny tento rok
prebiehať inak, než zvyčajne. A Harry nie je vôbec nadšený, keď zistí, že
prázdniny bude musieť stráviť so svojím najmenej obľúbeným rokfortským profesorom.
(Pričom pred ostatnými sa musia tváriť, že ide k Dursleyovcom, tak ako
zvyčajne)
Pre Mononoke, Henry.Wilde.
Harry prezrel košík so
sladkosťami.
Na prvý pohľad to vyzeralo tak,
že škriatok ho skutočne poslúchol a sú v poriadku, no bol si tým
istý, až keď Fred vstal, vytiahol prútik a skontroloval ich pomocou
akéhosi neverbálneho kúzla.
„V pohode, Harry...“ otvoril
balíček a vzal si jeden pelendrekový prútik. A postupne sa osmelili
aj ostatní. Okrem Hermiony a Draca Malfoya, obaja akoby boli čiastočne z tejto
hostiny vylúčení, či už vedome alebo pod vplyvom pohľadov tých ostatných.
Harry si tiež nevzal nič,
niežeby nedôveroval ich úsudku, no práve teraz nedokázal myslieť na nič iné len
na tú schôdzku, ktorá sa odohrávala v Siriusovej kuchyni. Čím dlhšie bol
mimo nej, tým bol nervóznejší.
„Ja chcel by som vedieť, čo sa
vlastne stalo, nenapísali ste mi o ničom mimoriadnom, no myslím si, že by
ste mi mohli pár vecí vysvetliť, kým budem čeliť tým dole...“ navrhol im, keďže
dosiaľ sa nikto neponáhľal objasniť mu čo i len Dracovu prítomnosť v tomto
dome a tieto ešte všetko ostatné, od čoho bol až dosiaľ ušetrený. So
Snapom o týchto veciach nehovoril a vskutku ani nevedel, akoby mal
začať, aby sa opäť nepohádali. Radšej nesiahal ani na jeho novinový výtlačok a profesor
ho nikdy nenechával len tak ležať, v konečnom dôsledku sa od neho aj tak
očakávalo, že bude vzhľadom na to oficiálne miesto jeho pobytu.
Profesor očividne nepovažoval za
dôležité to, aby mal všetko informácie, tvrdil mu, že toho už aj tak vie viac
než by mal vzhľadom na nedobrovoľné výlety do jeho mysle, s ktorými sa
stále len veľmi ťažko zmieroval.
A jeho priatelia sa na seba
nejaký čas len dívali, akoby presúvali
zodpovednosť z jedného na druhého, no napokon to bola Hermiona,
ktorá ako prvá čelila tejto výzve.
„Je toho dosť, Harry, ani presne
neviem, kde by bolo vhodné začať... No verím, že ak mi pomôžu aj ostatní,
povieme ti všetko, čo vieme...“ pozrela na ostatných akoby u nich hľadala
podporu a napokon sa ozvala aj Ginny: „Nehnevaj sa na nás, Harry, ale
Dumbledore nám zakázal, aby sme ti čokoľvek z toho, čo sa dialo
napísali... zrejme si myslel, že by sa k listom mohol dostať niekto
nepovolaní... a je toho veľa čo ani my nevieme...“
Nahnevalo ho to, riaditeľov
zásah do týchto záležitostí, a nebol to jediný dôvod vďaka ktorému ho hnev
takmer premohol a zastrel jeho úsudok, lebo počul sám seba ako dosť
nepriateľsky odsekol. „A VY STE HO SAMOZREJME POSLÚCHLI... AJ NAPRIEK TOMU, ČO
VŠETKO SO VIDEL A ZAŽIL, MYSLÍM, ŽE MÁM PRÁVO...“ nikto z nich nemal
ani poňatia, aké to bolo stáť oproti nemu, cítiť tú neodvratnosť smrti a nemôcť
nič urobiť, len mu čeliť, nepripravený na to, čo ho môže čakať, keď na sebe
opäť pocíti jeho pohľad.
„Áno, Harry, isteže máš...“
upokojoval ho George. „O tom nikto z nás nepochybuje... boli by sme však
radi, keby si pochopil, že sme na tvojej strane, sme vtom predsa s tebou,
Harry...“
Prikývol, stále ešte čiastočne
ovládaný tým nepokojom, sa len veľmi pomaly posadil a pokúšal sa ovládnuť.
„Povedzme, že Temný pán podnikol
isté kroky, aby ťa dostal, z bezpečia, ak sa to tak dá nazvať...“
pokračovala Hermiona.
A Harry okamžite spozornel.
„Dostali sme typ, že zaútočia na
náš dom a že sa budú snažiť dostať aj Rona... prípadne niekoho ďalšieho z jeho
rodiny, kohokoľvek na kom ti záleží...“
„A to ste mi nemohli povedať...
nemohli ste mi povedať, že on... dostal niekoho, ak dostal...“
„Nie, Potter, nedostal a to
preto, lebo som všetkých varoval, čím som si vyslúžil pobyt tu...“ skočil mu do
reči Draco, zrejme preto, aby opäť nezačal kričať. „Vďaka tomu je zo mňa osoba
takpovediac nežiadúca, už sa viac nesmiem vrátiť do školy, uviazol som tu a moje
krytie bolo odhalené... všetko sú to nepríjemné záležitosti, aj ty to predsa
dokážeš pochopiť...“
„Tvoje krytie?“ zopakoval Harry
pochybovačne.
„Povedzme, že som pracoval medzi
deťmi smrťožrútov, bol som jedným zo zdrojov informácií, Severus ma na to veľmi
dobre pripravil, na to, že isté osoby čelili vážnemu ohrozeniu, bolo moje
pôsobenie medzi nimi odhalené... teraz som mŕtvy, Potter, mŕtvy, ako mi to bolo
dosť priamo naznačené... mojím otcom a jemu podobným...“
„Ako si tie informácie získal?“
prerušil ho tentoraz Harry.
„Aj členovia z úzkeho kruhu
si občas nedávajú doma pozor a niektoré veci, čriepky tých skutočností, sa
dostanú aj ku mne... povedzme, že isté osoby, ktoré sa k nemu vrátili
teraz, Temný pán ešte podrobuje skúškam a nanešťastie Severus je jedným z týchto
osôb, ako som mal možnosť tiež zistiť... bolo mu odpustené, no sú isté
pochybnosti, ktoré vzniesol môj otec, nuž čo sa dá robiť, medzi nimi to už nie
je také ako predtým... Snape ešte nie je zapájaný do všetkých vecí, ešte stále
ho vynechávajú...“
Harry pocítil ďalšiu vlnu hnevu,
tentoraz namierenú priamo na staršieho Malfoya, no nemal možnosť to vyjadriť
priamo, lebo Ron prudko odsekol: „To, že Snape pracuje pre nás si myslíš len
ty, je dosť možné, že oblbol aj teba, možno ťa on sám vydal Temnému pánovi...
čo ak mu pošepkal tvoje meno...“
Draco zbledol.
„To by neurobil...“
„Nebuď si tým taký istý, nikto
nevie, na ktorej strane Snape stojí, no mňa nikto nepresvedčí o tom, že
nepatrí k tomu vášmu pánovi... ten
kto bol raz smrťožrútom, ním aj ostane, to predsa vedia všetci... a tí,
ktorí sa pokúsili od neho odísť, dopadli horšie než jeho obete....“
Draco sa len uškrnul.
„Isteže áno, Weasley, a čo si
čakal, že ich snáď na rozlúčku bude objímať...“
Harry nemal chuť riskovať to, že
sa opäť pustia do hádky, radšej to včas zarazil ďalšou otázkou: „Prečo vlastne
robíš také veci? Myslel som si, že ty si...“
„Vyvoleným temnej strany...“
dokončil Malfoy pomerne samoľúbo. „Ak dovolíš, Potter, ponechám si svoje dôvody
len a len pre seba, tí, ktorým som sa mal zodpovedať vedia všetko, čo by
vedieť mali...“
Harry nebol s touto odpoveďou
spokojný a zrejme by to mu aj povedal, keby sa Hermiona nerozhodla začať s témou,
ktorá pre zmenu potrápila jeho.
„A ako je to vlastne s tebou
Harry? Si u Dursleyovcov alebo nie... Povedali nám, že nejaký čas ťa
nemohli nájsť...“
„Som stále u nich, ale boli
na dovolenke a musel som ísť s nimi preto ste nás nenašli na tom
mieste, kde sme mali byť...“ povedal im oficiálnu verziu, ktorá mu bola
nanútená, no necítil sa kvôli tomu až natoľko previnilo hlavne preto, lebo
Dumbledore trval na tom, že sa to nikto nesmie dozvedieť. A Malfoyovi nedôveroval
natoľko, aby to pred ním povedal, či už bol Snape na ich strane alebo nie, bolo
omnoho lepšie, že Temný pán nevedel o tom, že Harry už istý čas žije uňho
a ani Snape zrejme nemal záujem o to, aby sa to v najbližšej dobe
dozvedel niekto nepovolaný.
Bolo toho ešte bezpochyby dosť
čo by mali prebrať, no pán Weasley vstúpil dovnútra, preto všetci pochopiteľne
zmĺkli.
„Harry, poslali ma po teba...“
Vstal, ešte nie celkom spokojný
s tým, že si nestihli úplne všetko vyjasniť, Fred a George šli dolu
spolu s ním.
Búrlivá diskusia, ktorá zrejme až dosiaľ
prebiehala v kuchyni, náhle ustala, keď vošli dovnútra.
Harry zaujal miesto vedľa
profesora Snapa, vôbec o tom nerozmýšľal, no jeho voľba bola pre ostatných
zrejme prekvapením, keďže pri stole bolo dostatok voľných miest, jedno aj vedľa
Siriusa, ktoré však Harry akosi stihol prehliadnuť.
predchádzajúca časť nasledujúca kapitola