17. 12. 2015

Vtedy som verila 7. kapitola 3/3








fandom: HPff
pár: Myrtla/Tom Riddle, Myrtle Elizabeth Warren.

Obsah: „Vtedy som verila, že on už viac nebude súčasťou môjho sveta. Ale on sa vrátil a nič viac nedokázalo zastaviť temnotu...“
Myrtla je v 7 ročníku a Tom sa vráti z "objaviteľskej cesty" a dostane miesto profesora OBČM...
pokračovanie Poviedky vtedy som mala ten pocit, verzie A, mimo kanón



http://meropesvet.blogspot.sk/p/advetny-kalendar.html




Cítila ten jeho pohľad, ten pohľad, ktorého sa predtým vždy obávala. Práve teraz však nebola ochotná sa podriadiť jeho vplyvu. Snažila sa potlačiť tú časť samej seba, ktorá by mohla začať veriť, že ho to znepokojuje preto, že mu záleží na nej... nebola to pravda, nesmela si to vysvetľovať týmto spôsobom. Odmietala to so všetkých síl.
„Ďakujem za radu, pán profesor, no nemyslím si, že by mi niečo hrozilo, aspoň nie od tej osoby, ktorú máte na mysli vy... “ to bolo všetko, čo mu k tomu mienila povedať. A odvrátila od neho zrak, skôr než mohla pocítiť hlbší tlak či iné záležitosti týkajúce sa manipulácii, z ktorých bola unavená.
Nebola Slughornovou bábkou ani tou jeho, ani jeden z nich nemal právo od nej žiadať podobné veci.
„Nepokúšajte sa...“ chcel ešte dodať, no potom sa k nim priblížila akási skupinka študentov, ktorých pohľady na sebe Myrtla priam cítila.
„Dovidenia, pán profesor...“ využila ich príchod na to, aby unikla z jeho dosahu, bolo jej jasné, že sa bude hnevať, že za svoje správanie bude musieť zaplatiť, no cítila priam povinnosť mu to povedať.
Nemohol nič urobiť, musel ju nechať odísť a jej sa značne uľavilo, že tak ľahko vyviazla z tejto pasce.
Nechcela byť už viac slabá a urobiť všetko preto, aby ju mal rád, lebo vedela, že to sa nestane, že on k niekomu takému ako je ona nič podobné cítiť nebude, presvedčila sa o tom mnohokrát a on sám jej nedal žiadnu zámienku na to, aby verila, že tentoraz to bude inak.
Musela ho donútiť, aby pochopil, že nemôže riadiť jej súkromný život. Predpokladala, že skôr ide o Hagrida a to, aby bol izolovaný a bez priateľov ako o ňu samotnú. Na tom nemienila spolupracovať.
Neverila v jeho vinu, chcela ho skôr podporiť, priala si, aby ich ľudia videli spolu, aby sa prestali báť toho, že on by mohol... nedávalo to zmysel a ona tomu odmietala uveriť, dokonca podliehala tomu dojmu, že útočník už možno ani len nie je na Rokforte.
Profesor Riddle si to však očividne nemyslel.
Po ich poslednom rozhovore nadobudla ten dojem, že sa nepriateľstvo medzi nimi ešte viac prehĺbilo. A teraz sa už do toho zamiešala aj ona, no nemala v úmysle ustúpiť, nemal právo jej zobrať jediné priateľa, jedinú osobu, ku ktorej sa po dlhom čase dokázala priblížiť.
***
Stála pred učebňou obrany proti čiernej mágii, spolu so svojimi spolužiakmi, hľadela do knihy, čítala si poznámky. Tentoraz nielen ona využívala tých posledných pár minút.
A robili to všetci. Túto hodinu brali takmer smrteľne vážne, dokonca aj na chodbe bolo také ticho, že počula aj to, ako ona sama listovala svojimi poznámkami. Neodvážili sa už ani zapárať do nej, vrátila každý úder, počas tých dní bola nemilosrdná ku všetkým a po tej poslednej záležitosti s jej mágiou, k nej ľudia pristupovali s istým druhom rešpektu.
Vskutku si vedela predstaviť množstvo iných omnoho príjemnejších možností, než čakať na túto hodinu.
Musela samej sebe opäť zdôrazňovať, že to potrebuje, kvôli špecializácii, o ktorú má záujem, že nemôže urobiť nič horšie, než práve teraz cúvnuť a dovoliť, aby jej zničil vyhliadky na štúdium obľúbeného odboru.
No bolo to také lákavé nechať všetko tak a o nič sa nestarať, zabudnúť naňho a na všetko s ním spojené.
No sama sebe by neodpustila, keby potom všetkom jednoducho dovolila, aby nad ňou opäť zvíťazil jej strach.
Nič jej predsa neurobí, pred študentmi sa k nej bude správať rovnako ako k tým ostatným a strhávanie bodov, to bolo to posledné čo ju ešte zaujímalo.
Bola vedená takmer až nepríjemnou zotrvačnosťou a tlakom ostatných študentov, ktorí si pomerne rýchlo vybrali tie najlepšie miesta, ešte skôr než sa ona vôbec stihla poriadne poobzerať.
No nedopadla až tak zle, tretí rad, nebol práve najhoršou voľbou. Ušlo sa jej miesto celkom na kraji.
Zložila si na lavicu všetko potrebné a dívala sa dopredu k učiteľskému stolu.
Trieda stíchla, keď pristúpil viac dopredu a ostal stáť v blízkosti predných radov.
 „Prvé hodiny, tak ako máme v pláne venujeme opakovaniu učiva, ktoré by ste mali ovládať na to, aby ste sa pripravili na MLOKY... okrem teoretickej prípravy nás však čaká aj praktická časť, ktorá je dôležitou súčasťou takmer až podstatou tohto predmetu, pretože patrím k tým ktorý veria, že v praktickej oblasti budete potrebovať toho viac než len to, čo je nutné zvládnuť na skúšky... Zatiaľ od vás chcem to, aby ste si prezreli tri dôležité okruhy, ktorým sa budeme venovať dnes... Opíšte si tieto základné okruhy a potom sa o nich bližšie pozhovárame formou diskusie...“
Na tabuli sa po jeho slovách objavili poznámky napísané jeho typickým rukopisom.
Tri okruhy mágie a podotázky, týkajúce súhrnu učiva z nižších ročníkov. To ešte vôbec nevyzeralo až tak desivo.
„Toto rozdelenie mágie a jej kategórie ja osobne považujem za najpresnejšie, čo bolo v tejto oblasti vydané...“ povedal, keď položili perá a opäť mu venovali všetku svoju pozornosť, vskutku to napísal tak, že nebolo nutné toho priveľa opisovať, vystihol takpovediac podstatu.
„Čiernu mágiu samozrejme nemôžeme vynechávať z okruhov, tak ako to robia niektorí autori, jednak by to bola priam trestuhodná nezodpovednosť predstierať, že táto kategória neexistuje a rovnako aj veľká naivita, len tak opomenúť jej vplyv aj na mágiu bielu, starú mágiu a takisto aj na jej aplikáciu v živote, pretože predpokladám, že práve to je pre nás všetkých hlavné, aby sme poznali rozsah svojich síl a vedeli, proti čomu stojíte, ak sa dostane do kontaktu s temnými stvoreniami v čarodejníckom svete, ktorých pramálo zaujímajú akékoľvek kategórie...“ to boli jeho úvodné slová, po ktorých nasledovala diskusia o mágii ako takej o jej kategóriách, o tom či sa vôbec dá mágia členiť na nejaké kategórie a čo všetko si študenti predstavujú pod jej jednotlivými druhmi.
Začínali záležitosťami týkajúcimi sa mlokov, no postupne sa prepracovávali aj k zložitejším otázkam týkajúcich sa skôr praxe.
Profesor Riddle zapájal do diskusie každého, nenechával to na nich, dalo by sa povedať, že nedovolil, aby tam ostalo žiadne tiché miesto, čo bolo dosť stresujúce, obzvlášť keď vyvolal aj ju.
„Stará mágia, slečna Warrenová, zaujíma nás to, čo si nám poviete o jej vplyve na bielu mágiu a čiernu mágiu v súčasnosti?“
Bola si istá, že to vie, no keď sa jeho pohľadu upieral na ňu a spolu s ním aj pohľady tých ostatných. Nedokázala prekonať trému.
„Stará mágia, áno, má vplyv, ale... má teda... domnievam sa, že má vplyv na mágiu súčasnosti, ale... “ o niečom podobnom hovorili aj na magických hlavolamoch, no akosi sa jej nedarilo to poriadne sformulovať.
Profesor Riddle nebol s jej odpoveďou vôbec spokojný.
„Musím vás upozorniť, že od študentov siedmeho ročníka už na mojich hodinách očakávam isté vystupovanie, prislúchajúce úrovni ich vedomostí, ... Odoberám Bystrohlavu dva body, pán Hopkins, pomôžte slečne Warrenovej, zdá sa, že to potrebuje...“ vyvolal ďalšieho študenta, diskusia sa stupňovala a postupne sa okolo neho utváral akýsi okruh aktívnejších ľudí, no čím viac hodina postupovala, tým viac bola otrasená z toho, čo všetko sa jej ušlo, vskutku sa o to pokúšala, keď sa opäť dostal až k nej a ona čelila tejto novej výzve, zraniteľná a vydaná jemu na milosť a nemilosť, no po jeho ďalšej poznámke sprevádzanej ďalšou stratou bodov, o ktorú ani tak veľmi nešlo, no stalo sa niečo horšie, prišla vlna smiechu, ktorá ňou nepríjemne otriasla.

predchádzajúca časť nasledujúca kapitola