fandom: HPff
pár: Myrtla/Tom Riddle, Myrtle Elizabeth Warren.
pár: Myrtla/Tom Riddle, Myrtle Elizabeth Warren.
Obsah: „Vtedy som verila, že on už
viac nebude súčasťou môjho sveta. Ale on sa vrátil a nič viac nedokázalo
zastaviť temnotu...“
Myrtla je v 7 ročníku a Tom sa vráti
z "objaviteľskej cesty" a dostane miesto profesora OBČM...
pokračovanie Poviedky vtedy som mala ten pocit, verzie A, mimo kanón
Cítila
ten jeho pohľad, ten pohľad, ktorého sa predtým vždy obávala. Práve teraz však
nebola ochotná sa podriadiť jeho vplyvu. Snažila sa potlačiť tú časť samej
seba, ktorá by mohla začať veriť, že ho to znepokojuje preto, že mu záleží na
nej... nebola to pravda, nesmela si to vysvetľovať týmto spôsobom. Odmietala to
so všetkých síl.
„Ďakujem
za radu, pán profesor, no nemyslím si, že by mi niečo hrozilo, aspoň nie od tej
osoby, ktorú máte na mysli vy... “ to bolo všetko, čo mu k tomu mienila
povedať. A odvrátila od neho zrak, skôr než mohla pocítiť hlbší tlak či
iné záležitosti týkajúce sa manipulácii, z ktorých bola unavená.
Nebola
Slughornovou bábkou ani tou jeho, ani jeden z nich nemal právo od nej
žiadať podobné veci.
„Nepokúšajte
sa...“ chcel ešte dodať, no potom sa k nim priblížila akási skupinka
študentov, ktorých pohľady na sebe Myrtla priam cítila.
„Dovidenia,
pán profesor...“ využila ich príchod na to, aby unikla z jeho dosahu, bolo
jej jasné, že sa bude hnevať, že za svoje správanie bude musieť zaplatiť, no
cítila priam povinnosť mu to povedať.
Nemohol
nič urobiť, musel ju nechať odísť a jej sa značne uľavilo, že tak ľahko
vyviazla z tejto pasce.
Nechcela
byť už viac slabá a urobiť všetko preto, aby ju mal rád, lebo vedela, že
to sa nestane, že on k niekomu takému ako je ona nič podobné cítiť nebude,
presvedčila sa o tom mnohokrát a on sám jej nedal žiadnu zámienku na
to, aby verila, že tentoraz to bude inak.
Musela
ho donútiť, aby pochopil, že nemôže riadiť jej súkromný život. Predpokladala,
že skôr ide o Hagrida a to, aby bol izolovaný a bez priateľov
ako o ňu samotnú. Na tom nemienila spolupracovať.
Neverila
v jeho vinu, chcela ho skôr podporiť, priala si, aby ich ľudia videli
spolu, aby sa prestali báť toho, že on by mohol... nedávalo to zmysel
a ona tomu odmietala uveriť, dokonca podliehala tomu dojmu, že útočník už
možno ani len nie je na Rokforte.
Profesor
Riddle si to však očividne nemyslel.
Po
ich poslednom rozhovore nadobudla ten dojem, že sa nepriateľstvo medzi nimi
ešte viac prehĺbilo. A teraz sa už do toho zamiešala aj ona, no nemala
v úmysle ustúpiť, nemal právo jej zobrať jediné priateľa, jedinú osobu, ku
ktorej sa po dlhom čase dokázala priblížiť.
***
Stála
pred učebňou obrany proti čiernej mágii, spolu so svojimi spolužiakmi, hľadela
do knihy, čítala si poznámky. Tentoraz nielen ona využívala tých posledných pár
minút.
A robili
to všetci. Túto hodinu brali takmer smrteľne vážne, dokonca aj na chodbe bolo
také ticho, že počula aj to, ako ona sama listovala svojimi poznámkami. Neodvážili
sa už ani zapárať do nej, vrátila každý úder, počas tých dní bola nemilosrdná
ku všetkým a po tej poslednej záležitosti s jej mágiou, k nej
ľudia pristupovali s istým druhom rešpektu.
Vskutku
si vedela predstaviť množstvo iných omnoho príjemnejších možností, než čakať na
túto hodinu.
Musela
samej sebe opäť zdôrazňovať, že to potrebuje, kvôli špecializácii, o ktorú
má záujem, že nemôže urobiť nič horšie, než práve teraz cúvnuť a dovoliť,
aby jej zničil vyhliadky na štúdium obľúbeného odboru.
No
bolo to také lákavé nechať všetko tak a o nič sa nestarať, zabudnúť
naňho a na všetko s ním spojené.
No
sama sebe by neodpustila, keby potom všetkom jednoducho dovolila, aby nad ňou
opäť zvíťazil jej strach.
Nič
jej predsa neurobí, pred študentmi sa k nej bude správať rovnako ako
k tým ostatným a strhávanie bodov, to bolo to posledné čo ju ešte
zaujímalo.
Bola
vedená takmer až nepríjemnou zotrvačnosťou a tlakom ostatných študentov,
ktorí si pomerne rýchlo vybrali tie najlepšie miesta, ešte skôr než sa ona
vôbec stihla poriadne poobzerať.
No
nedopadla až tak zle, tretí rad, nebol práve najhoršou voľbou. Ušlo sa jej
miesto celkom na kraji.
Zložila
si na lavicu všetko potrebné a dívala sa dopredu k učiteľskému stolu.
Trieda
stíchla, keď pristúpil viac dopredu a ostal stáť v blízkosti predných
radov.
„Prvé hodiny, tak ako máme v pláne
venujeme opakovaniu učiva, ktoré by ste mali ovládať na to, aby ste sa
pripravili na MLOKY... okrem teoretickej prípravy nás však čaká aj praktická
časť, ktorá je dôležitou súčasťou takmer až podstatou tohto predmetu, pretože
patrím k tým ktorý veria, že v praktickej oblasti budete potrebovať
toho viac než len to, čo je nutné zvládnuť na skúšky... Zatiaľ od vás chcem to,
aby ste si prezreli tri dôležité okruhy, ktorým sa budeme venovať dnes...
Opíšte si tieto základné okruhy a potom sa o nich bližšie pozhovárame
formou diskusie...“
Na
tabuli sa po jeho slovách objavili poznámky napísané jeho typickým rukopisom.
Tri
okruhy mágie a podotázky, týkajúce súhrnu učiva z nižších ročníkov.
To ešte vôbec nevyzeralo až tak desivo.
„Toto
rozdelenie mágie a jej kategórie ja osobne považujem za najpresnejšie, čo
bolo v tejto oblasti vydané...“ povedal, keď položili perá a opäť mu
venovali všetku svoju pozornosť, vskutku to napísal tak, že nebolo nutné toho
priveľa opisovať, vystihol takpovediac podstatu.
„Čiernu
mágiu samozrejme nemôžeme vynechávať z okruhov, tak ako to robia niektorí
autori, jednak by to bola priam trestuhodná nezodpovednosť predstierať, že táto
kategória neexistuje a rovnako aj veľká naivita, len tak opomenúť jej
vplyv aj na mágiu bielu, starú mágiu a takisto aj na jej aplikáciu
v živote, pretože predpokladám, že práve to je pre nás všetkých hlavné,
aby sme poznali rozsah svojich síl a vedeli, proti čomu stojíte, ak sa
dostane do kontaktu s temnými stvoreniami v čarodejníckom svete,
ktorých pramálo zaujímajú akékoľvek kategórie...“ to boli jeho úvodné slová, po
ktorých nasledovala diskusia o mágii ako takej o jej kategóriách,
o tom či sa vôbec dá mágia členiť na nejaké kategórie a čo všetko si
študenti predstavujú pod jej jednotlivými druhmi.
Začínali
záležitosťami týkajúcimi sa mlokov, no postupne sa prepracovávali aj
k zložitejším otázkam týkajúcich sa skôr praxe.
Profesor
Riddle zapájal do diskusie každého, nenechával to na nich, dalo by sa povedať,
že nedovolil, aby tam ostalo žiadne tiché miesto, čo bolo dosť stresujúce,
obzvlášť keď vyvolal aj ju.
„Stará
mágia, slečna Warrenová, zaujíma nás to, čo si nám poviete o jej vplyve na
bielu mágiu a čiernu mágiu v súčasnosti?“
Bola
si istá, že to vie, no keď sa jeho pohľadu upieral na ňu a spolu
s ním aj pohľady tých ostatných. Nedokázala prekonať trému.
„Stará
mágia, áno, má vplyv, ale... má teda... domnievam sa, že má vplyv na mágiu súčasnosti,
ale... “ o niečom podobnom hovorili aj na magických hlavolamoch, no akosi
sa jej nedarilo to poriadne sformulovať.
Profesor
Riddle nebol s jej odpoveďou vôbec spokojný.
„Musím
vás upozorniť, že od študentov siedmeho ročníka už na mojich hodinách očakávam
isté vystupovanie, prislúchajúce úrovni ich vedomostí, ... Odoberám Bystrohlavu
dva body, pán Hopkins, pomôžte slečne Warrenovej, zdá sa, že to potrebuje...“
vyvolal ďalšieho študenta, diskusia sa stupňovala a postupne sa okolo neho
utváral akýsi okruh aktívnejších ľudí, no čím viac hodina postupovala, tým viac
bola otrasená z toho, čo všetko sa jej ušlo, vskutku sa o to pokúšala,
keď sa opäť dostal až k nej a ona čelila tejto novej výzve,
zraniteľná a vydaná jemu na milosť a nemilosť, no po jeho ďalšej poznámke
sprevádzanej ďalšou stratou bodov, o ktorú ani tak veľmi nešlo, no stalo
sa niečo horšie, prišla vlna smiechu, ktorá ňou nepríjemne otriasla.
predchádzajúca časť nasledujúca kapitola