fandom: HPff
pár: Myrtla/Tom Riddle, Myrtle Elizabeth Warren.
pár: Myrtla/Tom Riddle, Myrtle Elizabeth Warren.
Obsah: „Vtedy som verila, že on už
viac nebude súčasťou môjho sveta. Ale on sa vrátil a nič viac nedokázalo
zastaviť temnotu...“
Myrtla je v 7 ročníku a Tom sa vráti
z "objaviteľskej cesty" a dostane miesto profesora OBČM...
pokračovanie Poviedky vtedy som mala ten pocit, verzie A, mimo kanón
Vybehla
von.
Hneď ako sa tá dvojhodinovka konečne skončila.
Všetko
nechala za sebou, privítala ten dotyk chladu, ktorý tak veľmi potrebovala, bolo
to horšie než očakávala.
V očiach
ju pálili slzy, priala si všetko, čo najskôr vytesniť zo svojej mysle, nechať
voľný priechod svojim emóciám, ktoré ju zaplavovali ako prudká vlna. Jej vôľa
až nateraz prevládla nad všetkým, jej istota, že to bude v poriadku,
nechcela skutočne nič viac, len veriť tomu, že sa opäť nestane terčom tých
bolestivých záležitostí.
Nepatrí
sem, čo tu chce... To čítala v tých očiach, ktoré si ju zamračene
premeriavali po každom strhnutí bodov. Jej spolužiaci s ňou nemali
zľutovanie, utiekla pred tými ich rečami, ktoré akoby ani len nemali konca.
Prišla
o takmer dvadsať, ak by mala byť presná, to sa jej ešte nestalo, až
v takomto množstve a už vôbec nie počas teoretickej hodiny.
Neďaleko
zakázaného lesa, takmer na hraniciach, jej mágia vybuchla, prenechala voľný
priechod tomu vplyvu, ktorý ňou vždy dokázal otriasť a cítila ako sa to
napätie od nej pomaly vzďaľuje.
Chvela
sa, ruky si pritiahla bližšie k sebe a pozorovala prúd mágie
prechádzajúci priamo do zeme.
Sledovala
to prudké vlnenie trávy, akoby sa práve v nej pohyboval neviditeľný had.
Snažila
sa dýchať, nemyslieť, necítiť.
To,
že profesor Riddle k nej bol prísny, že jej strhol body nebolo až také
hrozné ako ten ich smiech, ako to, že si uťahovali z nej. Bola to jej chyba, že sa nedokázala poriadne
vyjadriť, no myslela si, že to vie, bola presvedčená o tom, že by to mala
zvládnuť. Uvažovanie o mágii nepovažovala za zlé, práve naopak, bol to
veľmi zaujímavý spôsob ako viesť hodinu, ako im otvoriť priestor na to, aby sa
vyjadrili k istým otázkam, ktoré na iných predmetoch zrejme nebudú môcť
prebrať až do takej miery.
Hnevať
sa naňho bolo zbytočné a nebezpečné, všetok svoj hnev preto preniesla na
nich.
Bude
sa musieť pomstiť, všetkým, ktorý sa smiali, bez výnimky.
Zaumienila
si neľútostne.
Rozochvenou
rukou siahla do svojej tašky, vybrala nádobku, ktorú so sebou nosila pre každý
prípad.
Kedysi
jej ju daroval Slughorn, no vtedy ešte nevedela, čo všetko jej môže ponúknuť
a akoby ju mala správne používať, teraz jej to však už bolo jasné, aké
bude mať pre ňu využitie, nabrala časť tej deštruktívnej mágie, syrovej
a vo svojej podstate nekontrolovateľnej a pridala ich do jedného
z menej príjemných hlavolamov, nazývaného pavúk. Rozdelila ho na časti
a pod vplyvom umenia, ktorému rozumela rozhodila siete.
Pre
každého z nich pripraví pascu,
pascu, ktorá ich odnaučí smiať sa z nej.... aj za cenu toho, že by mala
byť opäť potrestaná a spájaná s čiernou mágiou, bude ich
prenasledovať, až kým ich všetkých nedostane až kým tisíckrát neoľutujú to, že
sa rozhodli jej vysmievať. Nech to trvá hoci aj celý rok, no nikto viac si ju
už doberať nebude, prisahala samej sebe, že to nedovolí, a toto
prekročenie tejto pomyslenej hranice nemienila tolerovať.
Na
to, ako k tomu prispel on zabudne, čo iné asi tak mohla od neho čakať,
bolo viac než očividné, že to bude pre ňu ťažké. Ten predmet nebol jej obľúbený
ani predtým a vždy mala isté ťažkosti spojené s jeho absolvovaním.
To, že to tento rok bude doslova kruté by mohlo zlomiť tú malú Myrtlu, nie ju.
Stála
tam pevne odhodlaná pokračovať za každú cenu a tešila sa na to svoje
prekvapenie, na to ako pavúk každého nájde a dostane do svojich sietí.
Vrátila
sa späť do školy, deň pokračoval tak ako zvyčajne a ona pred nikým
neplakala, nesťažovala sa.
Len
čakala, na padnutie prvej siete, ktoré by malo skôr či neskôr prísť.
***
Na
druhý deň ráno boli všetci akísi tichí a hlavne osoby, ktoré mali včera až
príliš veľa rečí len smutne hľadeli do tanierov.
Nechutilo
im a Myrtla sa tomu vôbec nečudovala.
Stretnutie
s ich vlastným svedomím bolo nepochybne pre nich nepríjemným zážitkom. No
nikto z nich sa neodvážil o tom hovoriť, zosmiešniť sa tým, že by
prejavil svoj strach pred ostatnými, hanbili sa, to bol dôsledok tohto
hlavolamu, pracovala na ňom niekoľko rokov, no zrejme práve teraz nastal čas na
jeho použitie.
Jeden
z chlapcov z jej ročníka, istý Owen sa dokonca zastavil pri nej:
„Myrtla, prepáč, včera som to prehnal, ja... už sa to viac nestane...“
Bol
pomerne pekný, aspoň práve teraz dosť medzi dievčatami aj obľúbený. Myrtla
zachytila pár neveriackych a čiastočne aj varovných pohľadov zo strany
dievčat. Všetky však dokonale ignorovala.
A zrejme
aj tušil, že jej to jej práca, cítila to z jeho pohľadu, akoby snáď
v ňom bola istá zmes strachu a úcty.
Dovtedy
si ju nikdy ani len nevšimol aspoň nie do takej miery, aby sa s ňou osobne
aj rozprával, no zrejme mu jeho svedomie dalo zabrať viac než tým ostatným.
Premerala
si ho pomerne hrdo a napokon dosť chladne prijala jeho ospravedlnenie.