fandom: weirdsister college AU, (vysoká škola pre čarodejníkov)
pár: Nicholas "Nick" Hobbes/Ben Stemson (Christian Coulson)
čiže mladý zlý mladý čarodejník/mukel
Obsah: Druhý ročník na Weirdsister
College (prestížnej čarodejníckej univerzite) pre mladého čarodejníka, túžiaceho po moci, Nicka Hobbsa nezačal práve
najlepšie, kvôli otvoreniu brány moci a jeho pomoci temnému čarodejníkovi bol
takmer vylúčený so školy, poradilo sa mu však vyviaznuť s dvojročnou podmienkou...
Nový
čarodejnícky príbeh
niektoré veci si budem prispôsobovať podľa seba, preto nie je nevyhnutná znalosť tohto seriálu...
Veronica
Dewdropová
Strážkyňa
disciplíny, ona dohliada na poriadok, aj na akumulátor, ktorý sa stará o tú
nežiadúcu energiu z kúziel, o jej pohltenie, čo je dosť dôležité,
lebo inak by sa škola mohla ocitnúť vo veľkých problémoch, zároveň aj má
právomoc udeľovať pokuty
Alicia Thunderblast
Riaditeľka
školy, skúsená čarodejnica, ktorá hrá na trombón, nemá rada Hobbesa, lebo stále
spôsobuje problémy...
Meškám len pár minút, to
snáď nemôžete aspoň raz urobiť výnimku?“ naliehal na pani Dewdropovú, ktorá mu vymerala pokutu za
neskorý príchod k prednej bráne a tvárila sa pritom mimoriadne
spokojne.
Meškal
na otvorenie zimného semestra, ktoré
sprevádzali magické úkony istého druhu, dvere sa preto zapečatili tak ako sa to
zvyklo, nepochybne preto, aby nežiadúca energia neunikla von a on prišiel
práve vtedy, keď to uzatváranie bolo dokončené.
„Nie,
pán Hobbes, obávam sa, že to nepôjde... Ak chcete vstúpiť, budete musieť
zaplatiť, tak ako ostatní previnilci...“ odmietala mu ustúpiť z cesty a on
jej musel zaplatiť, aby sa cez ňu dostal.
„Nech
sa páči...“
Niečo
také sa mu predtým ešte nestalo, lebo nemusel do školy merať cestu na bicykli,
po službe v kaviarni, po ktorej upadol takpovediac do kómy. Zaplatil jej
dosť neochotne, peniaze mu práve teraz potom, ako ho rodina prestala podporovať
chýbali a z kaviarne nemal žiadny príjem keďže to bol jeho trest a zároveň
bezplatná služba verejnosti, prosiť o niečo pána profesora takisto
nepovažoval za vhodné aj keď by sa rád stal jeho asistentom, keby to bolo len
trochu možné, no na to, aby mu to navrhol, ešte nedozrel ten správny čas.
Dostal
sa dovnútra, rýchlo sa šiel prezliecť do
obradného odevu a zaradil sa na koniec radu medzi ostatných študentov,
práve keď začali uzatvárať kruh.
Spokojný
s tým, že prebieha tento takpovediac takmer až anonymný rituál.
Riaditeľkin prejav, už zo zvyku nepočúval, radšej nenápadne sledoval všetky tie
drobné náznaky sily, ktoré boli všade okolo neho.
V škole
bolo veľa nevyužitého potenciálu, ak by sa to tak dalo nazvať a bolo príjemné
sa zameriavať radšej na nich, nech na všetkých tých študentov, s ktorými bude
musieť tráviť čas na hodinách.
No
istá osoba, ktorá by ho našla zrejme aj medzi všetkými a vôbec sa tým
netajila, sa k nemu napokon aj tak dostala.
„Tak
už si tu...“ šeptom sa ho spýtala, tá ktorú by možno práve teraz aj rád našiel.
„Ahoj,
Ethel...“
„To
je dosť, že sa so mnou zas rozprávaš, už som si myslela, že sa ma bojíš...“
„Nebojím
sa, len som nemal čas a videla si predsa, čo sa stalo....“
„Áno,
iste... videla som, ale hlavne teba a toho Bena, ako ste spolu... skoro
stále... niekam mizli, vy sa odvtedy priatelíte, všakže?“
„Nie,
ale vieš, že práve teraz som nútený robiť určité ústupky...“ snažil sa na seba
upozorňovať čo najmenej, no nebolo to jednoduché vzhľadom na to, že ich
rozhovor sa pomaly vyvíjal viac proti nemu.
„Akoby
nie, to by si nebol ty, keby si na to neupozorňoval, ale so mnou teda, tento
rok radšej nepočítaj, ani sa ku mne nepribližuj, Hobbes...“ v jej hlase
postrehol výhražný tón a presunula sa ďalej, prekvapivo k Millie a Cas,
akoby snáď s nimi tvorila nerozlučnú trojicu.
Netrápilo
ho to.
O jeden
problém menej, a to že sa urazila, to bola len jej vec, on s tým nemal
ani len najmenší problém.
Zotrval
na konci radu, a keď celá tá ceremónia vyvrcholila spoločným privítaním
nového školského roku pomocou tradičného vytvorenia reťaze súdržnosti, zbytočná
strata času a zbytočné plytvanie silou, nehovoriac o tom, že to
nemalo žiadny iný efekt, len to so sebou prinášalo falošný pocit
spolupatričnosti, ktorý on voči nikomu v tejto sále práve teraz
nepociťoval, šiel si sadnúť rovno pred riaditeľkinu kanceláriu, keďže trvala na
tom, aby sa počas prvého dňa u nej hlásil, kvôli upresneniu ďalších
podmienok.
„Tak poďte, pán Hobbes...“ vyzvala ho, keď sa
vrátila do svojej kancelárie, spolu so šálkou čaju, ktorú nepochybne
potrebovala, práve preto, aby zvládla jeho návštevu.
„Sadnite
si...“
„Ďakujem,
pani riaditeľka...“
Sadol
si oproti nej, pokojný, tichý a vyrovnaný sám so sebou, nemienil sa nechať
ničím zaskočiť.
„Predpokladám,
že je vám jasné to všetko, čo musíte dodržiavať na pôjde tejto školy, vrátane
obmedzenia čarovania a iných závažných nariadení týkajúcich sa vašej
osoby...“
Snažil
sa nepretočiť očami a netváriť sa otrávene, keď ešte raz pohľadom prebehol
ten dlhý zoznam.
„Som
so všetkým oboznámený a naučil som sa to odpredu aj odzadu... ak je nutné
tak vám to aj odcitujem...“
„Nie,
to nie je nutné, len si to prezrite a podpíšte sa...“
Urobil
to a zanechal na konci svoj záväzný podpis.
„Toto
je váš študijný plán, upravený vzhľadom na verejno-prospešné práce...“
Pozrel
si ho a s ním aj svoj rozvrh. Ten bol vskutku zaujímavý, keďže tam
našiel predmety, na ktoré sa predtým nehlásil.
„Pani
riaditeľka, ale tieto cvičenia aj tie, ktoré sú tu... zvolil som si namiesto
toho niečo iné... to už nebolo miesto alebo...“
„Cvičenia
pre čarodejnice, sú pre vás povinné, keďže ide o záslužnú činnosť na pomoc
obci... A ja sama si nemyslím, že hodiny pána profesora Starfindera sú
tento rok pre vás vhodné, omnoho viac času by ste mali venovať štúdiu tradičnej
mágie, ktorej rozmery vám ešte unikajú... je nutné zaplniť isté medzery, vo
vašom vzdelávaní...“
„Máte
snáď nejaké námietky, pán Hobbes....“
„Nie,
pani riaditeľka aj takto je to v poriadku...“ chcel s ňou o tom diskutovať, no
keď si prečítal meno vyučujúceho, usúdil, že bude najlepšie sa s tým zmieriť.
Hodiny pre čarodejnice už nejako pretrpí a Tradičnú mágiu takisto.
Učí ju profesor Shakeshaft a k nemu
sa potreboval priblížiť, viac než inokedy, keďže teraz takpovediac patril do
jeho života a nemalo sa to tak skoro zmeniť.
Starfinderov
kurz môže dobehnúť aj na budúci rok, potom už snáď nebude v nemilosti, keď
sa aj on o ňom bude vyjadrovať v dobrom.
Riaditeľka
mu na to povedala len: „Tak to bude všetko, pán Hobbes, môžete sa vrátiť na
vyučovanie, no pamätajte, že ste v podmienke a čo sa mňa týka,
očakávam od vás, že dodržíte všetko na čom sme sa dohodli...“
„Áno,
pani riaditeľke, buďte si istá, že sa budem snažiť vás tentoraz nesklamať...“
sľúbil to jej, ale zároveň aj sebe.
Stálo
to za to, štúdium mágie na tejto škole považoval stále za svoju prioritu a momentálne
aj za jedinú záchranu pred uväznením v temnote.
***
Zložil
svoj obradný odev do batohu, čo mu pripomenulo to, že si teraz nebude môcť ísť
oddýchnuť do svojej izby, lebo svoju izbu tu už nemá, vyšiel von a šiel sa
naraňajkovať, bez Ethel, bolo v jeho živote akési zvláštne ticho, ktoré
predtým dosť oceňoval a skutočne mal všetky dôvody na to, aby sa jej
vyhýbal, ale to tiché spojené so všetkými tými obmedzeniami, vedel, že si len
veľmi ťažko bude zvykať na to, že jeho svet bude práve teraz takýto.
***
Popoludní, keď už mal za
sebou prvé prednášky a semináre a pomerne ochotne obsluhoval kávovar.
Nebolo vôbec ťažké sa to
naučiť, nebola to až taká veda, dokonca aj bez mágie, to zvládal pomerne dobre.
A keď mal v ruke horúci nápoj, nikto sa nezmohol na žiadne
provokácie, očividne možnosť, že by sa mohol v jeho rukách zmeniť na zbraň
na nich dosť zapôsobil, aj napriek tomu, že nesmel čarovať, uchýlil sa k iným
spôsobom, ako podnecovať aspoň fantáziu tých ostatných dôverčivých duší.
Dnes tu ani nebolo až
toľko ľudí a pred večernou hodinou ešte musel stihnúť odpracovať svoje
hodiny aj tu, aby sa nikto nemohol sťažovať na to, že neplní svoju dohodu. Zastavila
sa tu aj Benova matka, no bola pomerne milá a chápavá, akoby snáď z toho,
ako jej podal ruku, dokázala vycítiť to, čím prešiel, čítal to v jej pohľade,
nestál o ľútosť ani o nič podobné, ale prijal tú akceptáciu z jej
strany. Čím bol príjemne prekvapený.
„V škole bolo všetko v poriadku?“
opýtal sa ho Ben.
„Dalo sa to zniesť... som
čierny mág, osoba nežiadúceho druhu, ale dá sa to zvládnuť...“ vyhlásil pomerne
obozretne.
„Čierny mág, tak to znie
vskutku vážne... A nestane sa niekto mágom až potom ako vykoná isté
zaslúžilé činy, aspoň Millie to zvykne hovorievať...“
„Áno, iste, ja som isté
činy vykonal na to, aby ma čiernym mágom nazývať mohli...“ nechcel ho strašiť,
Ben bol okrem profesora Shakeshafta jedinou ďalšou osobou, ktorá s ním hovorila
ako s normálnym človekom a svojím spôsobom bolo upokojujúce zhovárať
sa s ním a nič od toho neočakávať.
Chcel sa mu pomstiť,
skutočne mal v úmysle mu znepríjemniť život, no bolo to čoraz ťažšie pod
vplyvom tej jeho nevinnosti, ktorej sa ani on nedokázal ubrániť.
