Kráľovský prokurátor 3. kapitola 3/3

 Andrés/Matteo
vzťah pán/sluha
18 stor. taliansko, taliansky historický slash
Andrés je kráľovským prokurátorom, váženým a bohatým a obávaným mužom, tvrdým a nekompromisným v súdnej sieni... no v osobnom živote je považovaný za osamelého muža, žijúceho vo veľkom dome len so služobníctvom. Nikto netuší, že tento napohľad chladný a rezervovaný muž udržiava tajný pomer so svojím osobným sluhom...

Pre Mononoke a katku. 

Matteo bol spokojný, až keď sa mohol vrátiť do objatia k svojmu pánovi. A ukradol si od neho aj pár bozkov.

Toto vianočné ráno malo až príliš ďaleko od pokoja a rodinnej pohody. A ani on sa nedokázal zbaviť toho nepokoja, ktorý sa v ňom prejavil, od tej poslednej záležitosti ešte omnoho výraznejšie.

„Mám obavy, že tým to neskončilo... Andrés...“ vyslovil to, čo na čo nemohol prestať myslieť, keď toho mladého muža vyprevádzal z domu.

„To je dosť možné, môj drahý, no ty sa tým netráp, vykonal som isté opatrenia a len od neho závisí, aký bude jeho ďalší osud, ak ešte nie je stratený, tak je dosť možné, že dostane v budúcnosti svoju šancu... uvidíme, ako sa postaví zoči-voči svojim previneniam...“ povedal mu to tým svojím podmanivým hlasom, zbaveným akejkoľvek zatrpknutosti.

Pán mu chcel dať šancu, bola to jedna z tých takmer milosrdných skúšok, no zároveň bol pripravený aj na tú alternatívu, že už nikdy viac nebude do ich rodiny patriť. Niekedy bolo až znepokojujúce, ako rýchlo sa dokázal dostať od jednej možnosti k tej druhej.

No to, čo urobil práve teraz aj on považoval za správne a takisto ako on netúžil po narušení tohto druhu, počas tých najkrajších sviatkov v roku.

„No čo sa nás týka, my si budeme len užívať ten príjemný večer, ktorý máme pred sebou... dnes viac než kedykoľvek inokedy, veselé Vianoce, môj drahý, Matteo....“ poprial mu jeho pán. A opäť nastúpila tá jeho sviatočná nálada, ktorá aj jeho aspoň čiastočne odbremenila od toho počiatočného stresu.

Všetko bude tak, ako má byť, nič im viac nenaruší tento sviatočný večer, lebo pán nedovolí, aby sa to stalo. Bolo príjemné o tom rozmýšľať v tomto duchu.

„Veselé Vianoce, Andrés...“ poprial mu aj on, keď pomaly opustil jeho objatie a bol opäť pripravený zastať si svoje miesto, so všetkým, čo k tomu patrilo.

„A teraz sa budeme venovať tomu koníkovi a okrem iného veď vieš, že by sa mal priam zázračne dostať ku stromčeku...“

„Zariadim to, pane...“ prisľúbil mu Matteo a viac než ochotne práve dnes chcel splniť tento pánov príkaz.

Tešil sa aj na to, že pán ho k sebe určite večer opäť pozve, po oficiálnej večeri, budú mať aj svoju súkromnú.

Bola to ich tradícia a dúfal, že príchod jeho rodiny na to nič nezmení, no pochopil by, keby to kvôli nim odložil, len by to v ňom zanechalo ten zvláštny smútok, ktorému čelil predtým, keď nebol súčasťou pánovho sveta.

***

Dom bol opäť plný tej magickej vianočnej atmosféry. Kolied a príjemného vzrušenia a čím viac sa stmievalo, tým viac v ňom samom narastal ten pocit, že všetko je opäť na dobrej ceste a tie pravé Vianoce môžu pokojne začať.

Miloval tie dni, keď mohol byť súčasťou toho všetkého, keď mohol svojho pána dvojnásobne potešiť, svojou prítomnosťou, svojou hudbou, keď ho mohol milovať a keď cítil, že je ním milovaný, lebo to bolo práve teraz prítomné v jeho pohľade, všetka ta láska, ktorej bol schopný.

Jeho husle zneli omnoho krajšie než počas tých minulých rokov, pani Inéz ho dokonca pochválila a pán naňho hľadel s hrdosťou, ktorú on sám považoval za najvyššie možné uznanie. To všetko sa stalo po večeri, no ani počas nej sa nevyskytlo nič mimoriadne, Vianoce, akoby boli opäť všade, akoby sálali z každého jedného kúta miestnosti, tá dobrá energia, pozvoľna začínala byť aj súčasťou neho a také práve teraz boli aj tie jeho piesne.

Vianočná večera prebiehala v pokojnom duchu, pán, jeho dcéra a malý Louis, boli akoby priam neoddeliteľnou súčasťou tejto oficiálnej časti večere.

Stôl bol vyzdobený  priam nádherne, všetko prebiehalo tak, akoby malo a on obsluhoval pri pánovom stole, spokojný s tým, že môže byť počas takýchto chvíľ v jeho blízkosti.

Pomaly sa presunul k pani Inéz, ktorá sedela na opačnom konci stola ako jej otec, mlčala a skôr len pomaly jedla. Pán jedol len veľmi málo, keďže to najlepšie mali ešte len pred sebou.

A čoskoro sa presunuli do obývačky ku stromčeku.

Prišli na rad darčeky, niečo si pod stromčekom našla ani pani Inéz, bol to vskutku šperk, mimoriadne jemný, pán ho vlastnoručne vyberal u svojho známeho zlatníka a mal ho kúpený už v predstihu, keby pani Inéz neprišla, nechal by jej ho doručiť, o darčeky sa vždy postaral už vopred a malý pán Louis dostal svojho koníka. Usmieval sa, akoby to bol ten najväčší poklad a aj jeho mama bola spokojná s tým, ako mu jeho starý otec čítal príbehy a venoval sa mu, vskutku tak, akoby sa mal venovať svojmu milovanému vnukovi.

 „Otec...“ oslovila prokurátora, keď už malého odviedla spať pestúnka.

Pomaly k nej zdvihol zrak. Nič nepovedal, len pomaly a takmer dvorne prikývol, čím jej dal priestor na to, aby pokračovala v tom, čo začala bez toho, aby sa on do toho miešal.

„Chcela by som vám poďakovať za to, že ste ma takto prijali, že ste... mi pomohli... dúfam, že som nenarušila vaše zvyklosti, veľmi by ma mrzelo, keby som vás svojou prítomnosťou zarmútila...“

„Predstavoval som si to inak, to nepopieram, ale som rád, že si prišla Inéz, ty aj môj vnuk ste tu doma...“ v jeho slovách bola však stále tá čiastočná odmeranosť, akoby sa zhováral s osobou, ktorá do jeho života síce patrí, no nechce sa k nej priveľmi pripútať.

„Vždy sa na mňa môžeš obrátiť a tento dom bude pre teba otvorený, nech by sa stalo v tvojom živote čokoľvek... pre teba aj pre môjho vnuka...“

„Ďakujem, otec...“ vyhlásila ešte stále dosť nesmelo, po zvyšok večera toho veľa nenahovorila.

Odišla spať pomerne skoro, zrejme to aj pre ňu bol magický, no aj tak dosť náročný deň, už len preto, že to vyzeralo tak, akoby sa bála čo i len zmienky o svojom drahom manželovi.

Pán tiež vstal a šiel do svojej izby, Matteo sa postaral o všetko potrebné a pomaly prešiel tajnou časťou k nemu.

Rodina sa už pomaly chystala spať, no ich večer ešte len práve teraz začínal. 

predchádzajúca časť nasledujúca kapitola