1. 1. 2016

Temná strana sily 2. kapitola 1/3




Názov: Temná strana sily
postavy: Theia_Autp postava/Anakin Skywalker_lord Vader, padawanka/majster ship, hate love relationship, angst, zmienky o Padmé/Anakin, het
obsah: „Keď mi povedali, že on bude mojím majstrom, pocítila som strach, ten zakázaný strach, o ktorom sa hovorilo, že vedie k temnej strane sily.“ 
 poznámka: chystám aj star wars slash, skrátka ma pochytila Sw mánia.... rubriku, ale ešte nemám urobenú, neskôr to dobehnem...



Pre Farah


Zhlboka dýchala, pomaly vstupovala do hlbšej meditačnej úrovne určenej na odbúravanie negatívnych pocitov, opatrne uvoľňovala silu, tak ako ju to učil jej majster, dostala sa do stavu úplného uvoľnenia, pomaly klesala po jednotlivých stupňoch, stále nižšie, stále hlbšie, cítila len silu, spájala sa len s ňou, jej telo, akoby exitovalo kdesi mimo nej, akoby všetky obavy, bolesti a strasti boli zanechané niekde tam vonku vo svete, pred ktorým bola práve teraz v bezpečí.
Až kým ju zrazu nezastavil strach, ten strach, ktorý sa spojil s jeho tvárou a ona prudko vyletela späť nahor.
Otriaslo to ňou, lebo sa jej zdalo, akoby opäť čelila tej jeho sile, akoby sa dostala do kontaktu s temným slnkom, ktoré by ju mohlo spáliť, nemohla dýchať, takmer ako vtedy, keď jej časť tej hojdačky v zábavnom parku pri sadaní si späť udrela do chrbta.
Zľakla sa tak ako vtedy a možno že ešte aj viac. Celé jej sústredenie bolo rozbité, strach ju naplnil.
Sedela tam s hlavou v dlaniach, dýchala, len veľmi pomaly a prerývane, s vlasmi zapletenými do prísneho drdolu, ktorý sa jej však potom prudkom pohybe uvoľnil.
Vzdala to a splietla si ich radšej do vrkoča, ruky sa jej pritom chveli, jednotlivé ťahy jej takmer až spôsobovali bolesť.
Kde sa tam vzal? Prečo naňho počas svojej meditácie narazila ako na prekážku, prečo spomienka naňho v nej vyvolala znepokojenie také hlboké, že ju to dostalo z toho cvičenia, ktoré jej vždy predtým pomáhalo, prečo bola práve teraz taká šokovaná a znepokojená, nebola ďaleko k tomu, aby ho začala preklínať vo svojom rodnom dialekte.
Dokončila účes, no cítila, ako ju začal tlačiť, ešte raz si ho rozplietla a urobila znovu, takmer jej pritom do očí vystúpili slzy. Cítila ich slaný dotyk na svojich lícach.
Slzy? Po toľkých rokoch vôbec prvé. Emócie, ktoré ju zasypali a žiadali si nie pokoj, ale prudké uvoľnenie.
Bojí sa, lebo prišiel nový deň a ona nevie čo prinesie, bojí sa toho, čo pre ňu bude znamenať jeho vedenie.
Necítila sa kvôli tomu vo svojej koži, práve preto sa pokúšala meditovať, no očividne to dnes pre ňu nebola práve tá najlepšia cesta, potrebovala niečo iné, no nevedela, čo presne... nikdy predtým nebola taká zmätená, taká rozrušená, čo to s ňou urobil?
Ľahla si späť na meditačný koberec, dívala sa na projekciu oblohy, sledovala umieranie hviezdy, jej rozpad, to ako jednotlivé kúsky odleteli kamsi do neznáma, tam kam boli vedené silou.
Dýchala.
No nesnažila sa pocity udržať vo vnútri, nechala ich voľne plynúť v sile, aj keď vedela, že je to nebezpečné, že to vedie k príliš silným emóciám, príliš ďaleko od toho pokojného a chladnokrvného počínania, ku ktorému bola vedená.
Pomaly uvoľnila ruky aj nohy, sledovala aj naďalej projekciu, nemyslela na nič, len nechávala tie emócie aj naďalej voľne plynúť, dnes bola len dievčaťom, ktoré sa snažilo vyrovnať s tými prudkými zmenami, ktoré bolo vytrhnuté z tej istoty, ktoré túžilo vrátiť sa späť.
A nie na toto prvé takzvané voľné popoludnie, počas ktorého by sa mala bližšie oboznámiť so svojím novým majstrom.
Protivilo sa jej pomyslenie na to. Zaplnilo ju prudkým hnevom.
Vyskočila z tej pozície, privolala si do ruky svetelný meč a bojovala s neviditeľným súperom, so sebou samou, zvuk jej zeleného meča, ten dobre známy zvuk boja ju upokojil a prinavrátil jej vyrovnanosť, ktorú tak veľmi potrebovala, opäť získať.
 Druhou rukou sa dotkla tváre, zotrela si slzy, ktoré k nej akoby nepatrili a ešte raz urobila pár cvičení z mečom, tú dobre známu sériu, ktorú trénovala od útleho detstva a nesnažila sa potlačiť to, že práve teraz by potrebovala Káina, že by sa chcela pripravovať na hodiny s ním. Chcela ešte chvíľu veriť, že ak sa otočí a urobí ďalší výpad tak tam bude on a tým svojím špecifickým spôsobom okomentuje jej prípravu, skrátka ho bude počuť, tak ako vždy, jeho hlas, nie práve najkrajší a vôbec nie príjemný, no práve teraz to bol hlas, ktorý jej chýbal a za ktorým si priala plakať...
Myslela na to jediné objatie, keď mu ešte ako zranenému pomáhala, keď ostala s ním, kým to len bolo možné... na to, aké to bolo, ten zožierajúci pocit bezmocnosti, keď pochopila, že ho už neuvidí, že pre jej vlastné dobro nebude môcť byť s ním v kontakte, lebo jej už nemôže dať to, čo je pre ňu ako pre členku rádu prospešné.
To ju tak hnevalo, neskutočne zúrila, tak ako nikdy predtým a všetka tá zlosť práve teraz vyšla na povrch.
Jej ďalší výpad, jej ďalšia otočka bola rýchla a nemilosrdná a keby tam skutočne bol iný nepriateľ než ona sama, zrejme by patrila k tým, ktorí neberú zajatcov.
 O polhodinu neskôr už sedela vysporiadaná sama so sebou a v relatívnej duševnej pohode pri raňajkách, ktoré si priniesla do izby a počúvala svoje  odkazy, Agápe jej nechala na monitore jeden z tých svojich povestných vtipov, kvôli ktorému sa na chvíľu jej svet rozjasnil smiechom.
A správu dostala aj od Gwaina, práve videla jeho postavu, ktorá nahradila projekciu hviezdnej oblohy.
„Prepáč, nechcel som ti spôsobiť problémy s novým majstrom, no dosť ma to prekvapilo, že práve on, drž sa, Theia a dávaj si naňho pozor, všeličo sa o ňom povráva a nie práve najlepšie veci... ak mám pravdu povedať, hovorí sa, že rada mu už nedôveruje... Neskôr to ešte preberieme, pokiaľ ti teda nezakázal, aby sme sa stretávali, čo by ma skutočne mrzelo a asi by som sa s tým nezmieril...Musím už ísť, len som si prišiel na internát po veci, no volá ma k sebe náš majster, tak sa za ním zastavím... Tak sa zatiaľ maj, ty to určite zvládneš, nech ťa sila sprevádza Flemingová a nezabudni, veď ty vieš...
Áno vedela to, že sa naňho môže obrátiť, že aj naďalej bude jej kamarátom, na tom čo spolu prežili nemôže nikto nič zmeniť. Upokojovalo ju to a nepriala si nič viac len toto potvrdenie z jeho strany.
No aj mu trochu závidela, aj ona by chcela ísť za majstrom, chcela by sa ho spýtať na tak veľa vecí, zdalo sa jej, že toho vie tak málo, že ešte nie je pripravená na oddelenie, no zároveň sa nechce pripútať k tomu ďalšiemu, neverí mu, on ju predsa už od začiatku nesprávne odhadol, vôbec nie je taká, len chcela, len si priala, aby Gwain... medzi nimi to vždy bolo takéto, voči iným mladým mužom nebola ani zďaleka tak priaznivo naklonená ako voči nemu ... to bola jediná výnimka, ktorú samej sebe dovolila... neznamenalo to, že sa takto bude zabávať s každým, kto jej náhodou skríži cestu.
Potom prešla na rozvrh, dnes bol prázdny, žiadna aktualizácia od nového majstra...
Vyzeralo to tak, že dnes spolu hodinu nemajú, mal by to počas takýchto dní oznámiť do deviatej, pre prípad, že by mala nejaký iný program, čo bolo počas voľných popoludní záviselo len a len na nej.
Uľavilo sa jej, že dnes sa tomu zrejme vyhne, no pre istotu si to overila na rozvrhovom.
Kde jej oznámili, že jej majster zrejme niekam odišiel a dokonca aj bez nej... akoby snáď práve ona mala z nejakých dôvodov ostávať doma, keď on šiel na misiu, čo nebolo tak celkom štandardné a aj na rozvrhovom sa tomu čudovali.
Nuž toľko k tomu, že je jeho padawanka, práve jej ukázal akú váhu majú tie slová, ktoré vyslovil zrejme len preto, aby sa úplne neznepáčil rade. 



predchádzajúca kapitola  nasledujúca časť