Názov:
Temná strana sily
postavy:
Theia_Autp postava/Anakin Skywalker_lord Vader, padawanka/majster ship, hate
love relationship, angst, zmienky o Padmé/Anakin, het
obsah: „Keď
mi povedali, že on bude mojím majstrom, pocítila som strach, ten zakázaný
strach, o ktorom sa hovorilo, že vedie k temnej strane sily.“
poznámka: chystám aj star wars slash, skrátka ma pochytila Sw mánia.... rubriku, ale ešte nemám urobenú, neskôr to dobehnem...
Pre Farah
Zhlboka
dýchala, pomaly vstupovala do hlbšej meditačnej úrovne určenej na odbúravanie
negatívnych pocitov, opatrne uvoľňovala silu, tak ako ju to učil jej majster,
dostala sa do stavu úplného uvoľnenia, pomaly klesala po jednotlivých stupňoch,
stále nižšie, stále hlbšie, cítila len silu, spájala sa len s ňou, jej
telo, akoby exitovalo kdesi mimo nej, akoby všetky obavy, bolesti a strasti
boli zanechané niekde tam vonku vo svete, pred ktorým bola práve teraz v bezpečí.
Až
kým ju zrazu nezastavil strach, ten strach, ktorý sa spojil s jeho tvárou
a ona prudko vyletela späť nahor.
Otriaslo
to ňou, lebo sa jej zdalo, akoby opäť čelila tej jeho sile, akoby sa dostala do
kontaktu s temným slnkom, ktoré by ju mohlo spáliť, nemohla dýchať, takmer
ako vtedy, keď jej časť tej hojdačky v zábavnom parku pri sadaní si späť
udrela do chrbta.
Zľakla
sa tak ako vtedy a možno že ešte aj viac. Celé jej sústredenie bolo
rozbité, strach ju naplnil.
Sedela
tam s hlavou v dlaniach, dýchala, len veľmi pomaly a prerývane,
s vlasmi zapletenými do prísneho drdolu, ktorý sa jej však potom prudkom
pohybe uvoľnil.
Vzdala
to a splietla si ich radšej do vrkoča, ruky sa jej pritom chveli,
jednotlivé ťahy jej takmer až spôsobovali bolesť.
Kde
sa tam vzal? Prečo naňho počas svojej meditácie narazila ako na prekážku, prečo
spomienka naňho v nej vyvolala znepokojenie také hlboké, že ju to dostalo
z toho cvičenia, ktoré jej vždy predtým pomáhalo, prečo bola práve teraz
taká šokovaná a znepokojená, nebola ďaleko k tomu, aby ho začala
preklínať vo svojom rodnom dialekte.
Dokončila
účes, no cítila, ako ju začal tlačiť, ešte raz si ho rozplietla a urobila znovu,
takmer jej pritom do očí vystúpili slzy. Cítila ich slaný dotyk na svojich
lícach.
Slzy?
Po toľkých rokoch vôbec prvé. Emócie, ktoré ju zasypali a žiadali si nie
pokoj, ale prudké uvoľnenie.
Bojí
sa, lebo prišiel nový deň a ona nevie čo prinesie, bojí sa toho, čo pre ňu
bude znamenať jeho vedenie.
Necítila
sa kvôli tomu vo svojej koži, práve preto sa pokúšala meditovať, no očividne to
dnes pre ňu nebola práve tá najlepšia cesta, potrebovala niečo iné, no
nevedela, čo presne... nikdy predtým nebola taká zmätená, taká rozrušená, čo to
s ňou urobil?
Ľahla
si späť na meditačný koberec, dívala sa na projekciu oblohy, sledovala
umieranie hviezdy, jej rozpad, to ako jednotlivé kúsky odleteli kamsi do
neznáma, tam kam boli vedené silou.
Dýchala.
No
nesnažila sa pocity udržať vo vnútri, nechala ich voľne plynúť v sile, aj
keď vedela, že je to nebezpečné, že to vedie k príliš silným emóciám,
príliš ďaleko od toho pokojného a chladnokrvného počínania, ku ktorému
bola vedená.
Pomaly
uvoľnila ruky aj nohy, sledovala aj naďalej projekciu, nemyslela na nič, len
nechávala tie emócie aj naďalej voľne plynúť, dnes bola len dievčaťom, ktoré sa
snažilo vyrovnať s tými prudkými zmenami, ktoré bolo vytrhnuté z tej istoty,
ktoré túžilo vrátiť sa späť.
A nie
na toto prvé takzvané voľné popoludnie, počas ktorého by sa mala bližšie
oboznámiť so svojím novým majstrom.
Protivilo
sa jej pomyslenie na to. Zaplnilo ju prudkým hnevom.
Vyskočila
z tej pozície, privolala si do ruky svetelný meč a bojovala s neviditeľným
súperom, so sebou samou, zvuk jej zeleného meča, ten dobre známy zvuk boja ju
upokojil a prinavrátil jej vyrovnanosť, ktorú tak veľmi potrebovala, opäť
získať.
Druhou rukou sa dotkla tváre, zotrela si slzy,
ktoré k nej akoby nepatrili a ešte raz urobila pár cvičení z mečom,
tú dobre známu sériu, ktorú trénovala od útleho detstva a nesnažila sa
potlačiť to, že práve teraz by potrebovala Káina, že by sa chcela pripravovať
na hodiny s ním. Chcela ešte chvíľu veriť, že ak sa otočí a urobí ďalší
výpad tak tam bude on a tým svojím špecifickým spôsobom okomentuje jej
prípravu, skrátka ho bude počuť, tak ako vždy, jeho hlas, nie práve najkrajší a vôbec
nie príjemný, no práve teraz to bol hlas, ktorý jej chýbal a za ktorým si
priala plakať...
Myslela
na to jediné objatie, keď mu ešte ako zranenému pomáhala, keď ostala s ním,
kým to len bolo možné... na to, aké to bolo, ten zožierajúci pocit bezmocnosti,
keď pochopila, že ho už neuvidí, že pre jej vlastné dobro nebude môcť byť s ním
v kontakte, lebo jej už nemôže dať to, čo je pre ňu ako pre členku rádu
prospešné.
To
ju tak hnevalo, neskutočne zúrila, tak ako nikdy predtým a všetka tá zlosť
práve teraz vyšla na povrch.
Jej
ďalší výpad, jej ďalšia otočka bola rýchla a nemilosrdná a keby tam
skutočne bol iný nepriateľ než ona sama, zrejme by patrila k tým, ktorí
neberú zajatcov.
O polhodinu neskôr už sedela vysporiadaná
sama so sebou a v relatívnej duševnej pohode pri raňajkách, ktoré si
priniesla do izby a počúvala svoje
odkazy, Agápe jej nechala na monitore jeden z tých svojich
povestných vtipov, kvôli ktorému sa na chvíľu jej svet rozjasnil smiechom.
A správu
dostala aj od Gwaina, práve videla jeho postavu, ktorá nahradila projekciu
hviezdnej oblohy.
„Prepáč,
nechcel som ti spôsobiť problémy s novým majstrom, no dosť ma to prekvapilo,
že práve on, drž sa, Theia a dávaj si naňho pozor, všeličo sa o ňom povráva
a nie práve najlepšie veci... ak mám pravdu povedať, hovorí sa, že rada mu
už nedôveruje... Neskôr to ešte preberieme, pokiaľ ti teda nezakázal, aby sme
sa stretávali, čo by ma skutočne mrzelo a asi by som sa s tým nezmieril...Musím
už ísť, len som si prišiel na internát po veci, no volá ma k sebe náš
majster, tak sa za ním zastavím... Tak sa zatiaľ maj, ty to určite zvládneš,
nech ťa sila sprevádza Flemingová a nezabudni, veď ty vieš...
Áno
vedela to, že sa naňho môže obrátiť, že aj naďalej bude jej kamarátom, na tom
čo spolu prežili nemôže nikto nič zmeniť. Upokojovalo ju to a nepriala si
nič viac len toto potvrdenie z jeho strany.
No
aj mu trochu závidela, aj ona by chcela ísť za majstrom, chcela by sa ho spýtať
na tak veľa vecí, zdalo sa jej, že toho vie tak málo, že ešte nie je pripravená
na oddelenie, no zároveň sa nechce pripútať k tomu ďalšiemu, neverí mu, on
ju predsa už od začiatku nesprávne odhadol, vôbec nie je taká, len chcela, len
si priala, aby Gwain... medzi nimi to vždy bolo takéto, voči iným mladým mužom
nebola ani zďaleka tak priaznivo naklonená ako voči nemu ... to bola jediná
výnimka, ktorú samej sebe dovolila... neznamenalo to, že sa takto bude zabávať
s každým, kto jej náhodou skríži cestu.
Potom
prešla na rozvrh, dnes bol prázdny, žiadna aktualizácia od nového majstra...
Vyzeralo
to tak, že dnes spolu hodinu nemajú, mal by to počas takýchto dní oznámiť do deviatej,
pre prípad, že by mala nejaký iný program, čo bolo počas voľných popoludní záviselo
len a len na nej.
Uľavilo
sa jej, že dnes sa tomu zrejme vyhne, no pre istotu si to overila na
rozvrhovom.
Kde
jej oznámili, že jej majster zrejme niekam odišiel a dokonca aj bez nej...
akoby snáď práve ona mala z nejakých dôvodov ostávať doma, keď on šiel na
misiu, čo nebolo tak celkom štandardné a aj na rozvrhovom sa tomu
čudovali.
Nuž
toľko k tomu, že je jeho padawanka, práve jej ukázal akú váhu majú tie
slová, ktoré vyslovil zrejme len preto, aby sa úplne neznepáčil rade.
predchádzajúca kapitola nasledujúca časť
predchádzajúca kapitola nasledujúca časť