Temná strana sily 3. kapitola 2/3

Názov: Temná strana sily

postavy: Theia_Autp postava/Anakin Skywalker_lord Vader, padawanka/majster ship, hate love relationship, angst, zmienky o Padmé/Anakin, het

obsah: „Keď mi povedali, že on bude mojím majstrom, pocítila som strach, ten zakázaný strach, o ktorom sa hovorilo, že vedie k temnej strane sily.“ 

Pre Farah a Awastu.

S jej odpoveďou bol zrejme spokojný viac než by mal, aspoň ona nadobudla ten dojem, že mu tento druh podriadenosti z jej strany dokonale vyhovuje.

„Čo sa týka nášho dnešného stretnutia, využijeme ho na to, aby sme sa lepšie spoznali, a takisto aj na cvičenia týkajúce sa využitia sily, už som videl ako bojuješ, no chcel by som získať aj istý prehľad o tom, ako narábaš so silou samotnou...“  

Prikývla. Nebolo to nič, čoho by sa mala obávať. A nemala ani žiadne námietky proti tomu, aby si chvíľu posedeli v tých kreslách, ktoré boli vyššie, ďalej od hlavných kameňov.

Sedeli oproti sebe, medzi nimi prechádzala sila, akoby skrotená po tej pôvodnej búrke, akoby vyrovnaná potom všetkom, čo bolo súčasťou ich ešte takmer ani neexistujúceho vzťahu.

To zoznamovanie nepochybne znamenalo, že má nejaké otázky k jej záznamom.

A to ako pracuje so silou mienil zistiť počas ich rozhovoru, zvládnuť tieto dve veci zároveň by malo byť pre ňu relatívne jednoduché, vzhľadom na stupeň výcviku, v ktorom sa nachádzala. Pochopila to, keď pocítila, že jeho sila sa sústredí na ňu.

Mala v úmysle mu dokázať, že čo sa týka práce s ňou, nebude potrebovať veľa zásahov a usmernení z jeho strany.  

„Takže ty si z Naboo...“  to akým spôsobom sa jej to spýtal, jej pripomenulo, že aj on je ešte mladý, že nemá pred sebou jedného z tých skúsených majstrov, ale v podstate mladého muža, pre ktorého je to, čo spolu práve prežívajú absolútne novou skúsenosťou. Možno ešte nebol pripravený mať padawanku, možno mu chceli dokázať, že nie je, možno to mala byť preňho tiež vhodná lekcia, no ona sa stala jej súčasťou a nepriala si byť len pokusom, za ktorý by mal niesť následky.

Dávala tomu šancu, možno viac teraz, než predtým, keď len stál oproti nej a vyzeral absolútne sebavedome, práve teraz, keď sa takmer až sklonil na jej úroveň, bola ochotná snažiť sa viac.

„Áno, pochádzam odtiaľ... aj som sa tam narodila... A vy majster, odkiaľ pochádzate vy?“ nevedela to, nepoznala údaje tohto druhu, lebo sa o nich vôbec nezaujímala.

Ukázala mu svoju planétu, pomocou sily vo svojej mysli, ukázala mu aj svoje obľúbené súhvezdie osamelého dievčaťa, to ako rada ho pozorovala, z ich domu počas tých nocí, keď sa márne snažila zaspať. Videl jej matku, ako jej dávala dobrú noc... ako sa s ňou lúčila, keď odchádzala, keď opúšťala planétu spolu s delegáciou, ktorá vtedy odchádzala... Cítila, že jej nový majster má istú väzbu s touto planétou... nevedela presne akú, bol to len inštinkt, nič viac, len dojem, ktorý rýchlo kamsi unikol.

Toľko mu toho ukázala a nebola dosť silná, aby zabránila tomu, aby toho videl, viac no on sa stiahol a po jej otázke dosť dlho mlčal.

Cítila len jeho silu, kdesi na okraji, kdesi blízko... A kdesi v nej sa prebudilo to zdesenie, že tá jeho mladosť a neskúsenosť s takýmito záležitosťami, že tá sympatia, ktorú by k nemu mohla pociťovať, bola náhle blokovaná uvedomením si jeho skutočnej sily, tej sily, ktorú nemal do takej miery ani majster Yoda ani nikto iný z rádu, s kým sa dosiaľ stihla stretnúť.

Už si začínala myslieť, že jej neodpovie, pocítila len drobný nárast sily, z jeho strany.

Tá jej akoby sa ovíjala stále v tom pokojnom duchu, okolo nej, okolo tých okrajov temnoty, ešte len skúmala, ešte sa len pohybovala kdesi na rozmedzí toho, čo znamená dostať sa do kontaktu so silou, ktorá obklopuje niekoho iného.

         „Pochádzam z Tatooinu...“

Tattoine.

Púštna planéta, na ktorej stále fungujú pochybné obchody rôzneho druhu a prekvitá otroctvo.

Videla ju pred sebou v jeho pohľade, videla jeho samého ako chlapca, opravovať veci, pomáhať matke. Ten chlapec svoju matku miloval a urobil by čokoľvek, aby naňho bola hrdá.

Toľko jej toho ukázal, no ďalej ju nepustil. Musela sa stiahnuť. On toho videl omnoho viac, niektoré veci jej ani len neukázal, no ona vedela, že ich spoznal, že načerpal toho viac než jej vôbec ukázal.

Nepýtala sa na jeho otca, lebo ani on sa nepýtal na toho jej. Iba zľahka nechávala svoju silu prúdiť okolo tej jeho, sústredila všetku svoju pozornosť na to, aby mu nedala najavo, aký je oproti nej mocný, ako málo by stačilo na to, aby bola tá jej zatlačená úplne do pozadia.

No pochopila, že musel mať ťažký život, že musel bojovať o všetko čo získal, vrátane svojho postavenia a zrejme sa to ešte ani teraz tak úplne neskončilo.

„Tvoje vnímanie sily je v poriadku, miestami až priveľmi emotívne...“ neodpustil si voči nej menšiu kritiky, no to už bolo úlohou majstrov, aj keď nie práve najpríjemnejšou.

„Pokúšala som sa to odstrániť, ale dosiaľ sa mi to ešte nepodarilo...“

„Možno je to tak najlepšie, môžeš čerpať silu aj priamo z nich...“

„Ale mne hovorili, že sa im treba vyhýbať, že je nutné zachovať pokoj...“

„Ani ty, ani ja zrejme nebudeme čerpať z pokoja, čo mi celkom vyhovuje ...“ povedal jej to, na čo sa ona dosiaľ snažila radšej ani len nemyslieť.

Jemný úsmev prešiel jej tvárou, on tomu rozumel, bol vôbec prvou osobou, ktorá tomu dokázala porozumieť.

A ani on na ňu práve teraz nehľadel veľmi prísne, ale skôr s istým druhom nefalšovaného záujmu.

„Myslím, že dnes si toto cvičenie zvládla pomerne uspokojivo, na svojej úrovni si vedieš veľmi dobre...“ Skywalker jej povedal ešte pár vecí, na ktorých by mohla popracovať, nič neobvyklé, len chyby, ktoré ona sama tiež musela uznať.

A ešte chvíľu pokračovali v podobnom duchu, pričom na tieto záležitosti upozorňoval, presne v tých okamihoch, kedy nastávali. Celé to cvičenie ubehlo v pomerne príjemnej atmosfére a jej strach pomaly poľavoval.

„Čo sa týka druhej časti našej hodiny, navrhujem, aby sme ju strávili vonku, mohli by sme si ísť zalietať, rád by som videl aj to do akej miery dosiaľ zvládaš pilotovanie... Cítiš sa na to, Theia...“

„Áno, majster, som pripravená...“

To znelo veľmi dobre. Theia sa tešila na to, že mu ukáže, ako vie lietať, celkovo mala s hodiny s ním dosť dobrý dojem.

A ešte chvíľu pokračovali podobným spôsobom, pričom na tieto záležitosti upozorňoval, presne v tých okamihoch, kedy nastávali. Celé to cvičenie ubehlo v pomerne príjemnej atmosfére a jej strach pomaly poľavoval.

„Čo sa týka druhej časti našej hodiny, navrhujem, aby sme ju strávili vonku, mohli by sme si ísť zalietať, rád by som videl aj to do akej miery dosiaľ zvládaš pilotovanie... Cítiš sa na to, Theia...“

„Áno, majster, som pripravená...“

To znelo veľmi dobre. Theia sa tešila na to, že  bude mať pri lietaní spoločníka, ktorý by ju toho mohol veľa naučiť, celkovo mala s hodiny s ním dosť dobrý dojem.

To, že by sa mohol stať jej majstrom so všetkým, čo k tomu patrí, sa postupne stávalo omnoho reálnejšou možnosťou.

predchádzajúca časť nasledujúca časť