Názov:
Temná strana sily
postavy:
Theia_Autp postava/Anakin Skywalker_lord Vader, padawanka/majster ship, hate
love relationship, angst, zmienky o Padmé/Anakin, het
obsah: „Keď
mi povedali, že on bude mojím majstrom, pocítila som strach, ten zakázaný
strach, o ktorom sa hovorilo, že vedie k temnej strane sily.“
Pre Farah a Awastu.
Štyri
hrnčeky a dokonca aj horúca čokoláda z dovozu v nich. To bolo
privítanie, ktorého sa dočkala, keď sa vrátila do svojej internátnej izby. Ostala
chvíľu zarazene stáť, keď jej pod nohami
prešla Šestka a ona si uvedomila, že dnes zrejme nebude v izbe sama.
„Ahoj,
Theia, moja drahá, No len poď... musíme sa vážne porozprávať, ešte som len
ledva prišla na internát a už som počula, že sa o tebe niečo
zaujímavé hovorí, človek tu chvíľu nie je, a hneď sa dejú veci...“
okamžite sa rozhovorila Agápe, striedavo rozprávali jej obe hlavy, no Theia už
bola na to zvyknutá, už jej to ani nepripadalo zvláštne.
Zaujímavé
bolo skôr to, že Agápe k nim aj Gwaina, čo nemala veľmi vo zvyku, keďže tí
dvaja si neboli veľmi blízki, no potešilo ju to správa, aj napriek tomu, že
mali medzi sebou tú nevybavenú záležitosť, na ktorú Theia už aj zabudla, pod
vplyvom tých predchádzajúcich udalosti, ju skutočne prešiel všetok hnev a považovala
to len za bezvýznamnú epizódu.
„Ahojte,
som rada, že ste späť...“ Theia objala Agápe, ktorá sa k nej dostala ako
prvá. Usmievala sa, obe jej hlavy priam žiarili spokojnosťou. A potom
k nej prišiel aj Gwain.
S ním
si najprv chcela len podať ruky, ale vzdala to, keď zaregistrovala ten jeho
smutný výraz a objala ho, tak akoby sa naposledy vôbec nič nebolo stalo,
tak akoby objala svojho predchádzajúceho majstra, keby mala na to príležitosť.
„Vitaj,
som rada, že si sa už vrátil....“
„Si
rada?“ opýtal sa trochu pochybovačne.
Trochu
tichší a zarazený, s novou jazvou na líci, no jej privítanie, menej
formálne, než by mala vo zvyku ho zrejme trochu posmelilo. No zrejme ho to
úplne nezbavilo schopnosti trochu provokovať.
„Áno,
iste, neber si to tak, vieš, že ja sa nezvyknem dlho hnevať a už vôbec nie
na teba...“
Usmial
sa, nepochybne mu imponovalo to, akým spôsobom s ním hovorila a ona to
robila schválne, aby sa prestal tváriť tak skrúšene, nemienila ho ďalej trápiť,
predpokladala, že už bude rozumný, že pochopil, čo sa mu snažila naznačiť a nebude
ďalej naliehať, no ako priateľa ho nemienila stratiť za žiadnu cenu, to
nemienila dovoliť.
„Stretli
sme sa s Agápe počas misie, vzájomne sme si takpovediac kryli chrbát, tak
ma k vám napokon aj pozvala.... lebo vedela, že ťa to poteší, aj keď som
sa ju chvíľu snažil presvedčiť o opaku...“ trochu ešte provokoval, no
Theia mu to dnes mienila dovoliť, už len preto, že snáď bude mať na tom
podujatí aj Agápe a zrejme aj Gwaina, ak ho o to požiada, tak si
pozvanie vybaví, o tom nepochybovala, vďaka čomu sa bude cítiť omnoho
istejšie.
„Vskutku je to skvelý partner pri zabíjaní droidov...
Keď sa raz rozbehne, poviem ti, Theia, že som s ním bola úplne spokojná...“
chválila ho aj Agápe...
Sadla
si k nim, vzala si svoj hrnček.
„Aj
ty si bola skvelá, normálne si ma zachránila, už som myslel, že... ostanem sám
na toľkých droidov, že si to budem užívať len ja, celý ten cirkus...“
Theia
si sadla k nim, poriadne ich vyspovedala, čo sa týkalo tej misie,
žartovali spolu, bavili sa, smiali a všetko možné.
A aj
ona im porozprávala, čo sa medzitým dialo v chráme Jediov, aj keď nie
všetko, lebo sa pristihla pritom, že isté informácie upravuje, niežeby svojím
priateľom nedôverovala, no bolo lepšie si nechať pre seba to, čo by možno boli
povinný povedať niekomu inému, keby sa dostali do rozporu so svojimi
povinnosťami.
„...Teda
Obi-Wan Kenobi ťa bude istý čas učiť, to je výborné, škoda, že nemôžeš ostať s ním
na stálo...“
Theia
pripúšťala, že by ju to potešilo.
Agápe
sa však mračila, presnejšie jedna hlava sa mračila a druhá sa tvárila dosť
podozrievavo.
„Hej,
ty žiarlivec, len ju nechaj, rada jej pridelila Skywalkera, neodpisuj ho len
preto, že ti nie je sympatický... Mala si ho vidieť, Theia čo ten o ňom nahovoril,
takmer akoby spomínal nejakého sitského
lorda... a nie nášho najlepšieho bojovníka...“
„Najlepší
možno je, ale niečo mi na ňom nesedí...“ tvrdohlavo trval na svojom.
„Som
rád, keď ho nevidím...“
„Presne
ako váš bývalý majster... obaja ste sa mračili už len pri vyslovení mena
Skywalker, no dajte mu šancu... aspoň ho spoznajte skôr než...“
„A
ty ho poznáš?“
„Ja
nie, ale moja majsterka sa o ňom vyjadruje veľmi pekne a dosiaľ som s ním
nemala žiadny problém, dokonca sa mi páči, ak mám pravdu povedať...
„To
je pochopiteľné, tomu veľmi dobre rozumiem...“ uškŕňal sa Gwain.
„Agápe...“
varovala ju Theia.
„Veď
nič, ja nič, ale uznaj, že je to tak ako
vravím a teraz ešte k tomu ťa pridelili k nemu, chápem, že tuto Gwainovi prekáža, že máš byť
s ním, alebo snáď je aj niečo iné, kvôli čomu by sme sa mali znepokojovať...“
„Nie,
nič iné...“ vyhlásila Theia možno až príliš rýchlo.
Nepovedala
im o tej záležitosti s Skywalkerom a senátorkou, len im
prezradila, že bude mať pár hodín s generálom Kenobim, kvôli tomu, že
Skywalker si potrebuje niečo dôležité zariadiť a inak by zrejme dosť
meškala s výcvikom.
Gwain
sa tváril dosť skepticky, no Agápe, ktorá si toho od neho na túto tému zrejme
vypočula viac než dosť, len uvítala, to keď im začala rozprávať o tej spoločenskej
udalosti a o tom, že bude asistentkou senátorky, teda pokiaľ sa
odhodlá k tomu, prijať jej pozvanie, čo si už však opäť nechala radšej pre
seba.
***
Príjemne
strávené popoludnie s priateľmi jej pomohlo v rozhodovaní, viac než
by čakala, aj keď dokopy im toho veľa nepovedala cítila sa už omnoho istejšie.
Zrejme preto bola teraz zrazu tu, na mieste, ktoré v nej prebudilo strach,
no zároveň aj túžbu mu čeliť.
Oblečená
opäť v jedných z tých šiat, ktoré mala pôvodne v úmysle si
obliecť predtým, boli dokonca ešte krajšie než tie predošlé.
Verila
tomu, že strachu treba čeliť, dúfať vo výhru a poučiť sa aj z prehry.
Práve teraz sa cítila silnejšia vďaka podpore svojich priateľov, ešte nevedela
ako sa rozhodne v súvislosti so Skywalkerom, no vedela aspoň to, že chce
úspešne zavŕšiť ten nešťastný predmet a k tomu potrebovala pomoc,
bolo by nerozumné ďalej odmietať.
„Vitajte,
pani Theia, vitajte...“ pozdravil ju protokolárny droid 3PO a uviedol ju
do senátorkinho apartmánu.
Venovala
mu jemný úsmev.
„Pani moja prišla za vami, padawanka pána Anakina, slečna Theia
Flemingová...“
Vyslovil
to, tie slová by mali byť titulom, mali by byť niečím, čím sa bude chváliť a bude
to rada počuť, no nestalo sa tak, cítila sa kvôli zvláštne... padawanka pána
Anakina... Zopakovala to v myšlienkach, no stále jej to ešte nesedelo...
chýbalo jej tam to druhé meno, to meno, ktoré by počula v súvilosti so
sebou omnoho radšej, no nedalo sa nič robiť, formálne bola padawankou
Skywalkera, tak zneli fakty, nie práve najpríjemnejšie, no bolo to niečo s čím
zrejme bude musieť počítať, keďže to nevyzeralo tak, že Obi-Wan by mal v úmysle
ponechať si ju natrvalo.
„Ďakujem,
3PO... môžeš nás nechať...“
„Áno,
pani, ako si želáte...“ zamieril späť
dozadu zrejme do jednej z izieb, Theia pristúpila bližšie k senátorke.
Aj
Padmé Amidala bola oblečená pomerne jednoduchšie, práve teraz jej to pripadalo
skôr akoby mala pred sebou dobrú priateľku, bola opäť obklopená tými príjemnými
pocitmi, pri pohľade na ňu, akoby všetky tie obavy a strach, boli
vzdialené, nemohla sa jej báť, niečo na nej jej bolo sympatické, nemala v sebe
nič, čo by ju mohlo znepokojovať, okrem spojenia s osobou, na ktorú sa
práve teraz hnevala asi najviac, no zatiaľ to nebol ten druh spojenia, ktorého
by sa mohla prípadne aj obávať.
Cítila
to aj keď sedeli oproti sebe, niečím si boli blízke, no nedokázala presne určiť
zdroj tej blízkosti.
„Mrzí ma to, čo sa stalo naposledy, keď si ma
navštívila, nemala som v úmysle zanechať v tebe ten dojem, že nie si
u mňa vítaná...“
„To
je v poriadku, senátorka, nebola to vaša vina, to ja by som sa vám chcela
ospravedlniť za to, že mi tak dlho trvalo reagovať na vaše opätovné pozvanie...“
„Práve
preto bude zrejme najlepšie, ak prejdeme k veciam, ktoré by sme mali
prebrať... pokojne si sadni... všetko ti objasním, po poradí tak ako to má byť
a kedykoľvek ma preruš, ak budeš mať nejaké doplňujúce otázky.... Tvoja
úloha bude spočívať hlavne v tom.... A môžeš ma volať Padmé kým sme
tu, niektoré veci si predsa musíme uľahčiť...“
„Áno...
sená... Padmé... pokúsim sa o to...“
„Tak
prejdeme teda, k tomu hlavnému, čo by si mala najprv vedieť...“ pokračovala senátorka už omnoho uvoľnenejšie
než predtým.
Pod
vplyvom úprimnosti v jej pohľade, skutočného záujmu, z jej strany zabudla
na nepokoj a obavy spojené s touto návštevou, dávala dobrý pozor na
to, aby jej nič dôležité neuniklo.
***
Prišla
do Kenobiho triedy opäť o niečo skôr než mala vo zvyku, no chcela si byť
istá, že sa tam dostane včas, hoci aj za cenu, že bude musieť istý čas čakať,
prešla do prednej časti, trieda tohto majstra bola čiastočne aj meditačnou
záhradou, vnútornou kombináciou záhrady a bojového poľa, ak sa to tak dalo
nazvať, nazývaná zelenou triedou.
No
práve z tejto meditačnej časti zaznievali akési hlasy a zachytila aj
nárast sily, ktorý v nej vyvolal ten istý už dobre známy strach.
Zastala
neďaleko jedného zo stromov a snažila sa udržať svoju vlastnú silu pod
kontrolou. Ostať nepoznaná skrytá... slabé výboje prichádzajúce z bojovej časti,
z nejakého rozbitého predmetu, by mohli zakryť jej silu, ak by sa o to
snažila a ak ani oni práve teraz nedávali pozor, mala dosť veľkú možnosť
to takto zvládnuť.
Nemala
v úmysle načúvať, no nedokázala sa ani len hnúť, keď počula ten jeho
hlas...
„Stále
nesúhlasím s tým, aby ste moju padawanku učili vy majster, viem urobil som
chybu, ale pre nás oboch to bude ponižujúce, ak niekto bude prikladať
dôležitosť tomuto vášmu rozhodnutiu... Neželám si, aby sa niekto plietol do
vecí, ktoré sú len medzi ňou a mnou, tento váš zákaz kontaktovať ju,
považujem za neprijateľný...“
„To
je jediné, čo ťa trápi, Anakin? Ja ťa nespoznávam, čo to s tebou je? Ešte
stále si zrejme nepochopil, čo to obnáša mať padawana, zrejme som ti to
naposledy dostatočne nevysvetlil... Možno je nutné sa k istým veciam
vrátiť ešte raz a opakovať ti ich hoci aj do omrzenia, uvedom si, čo
všetko môžeš stratiť, konečne pochop, že sa ti snažím len pomôcť... nie som
tvoj nepriateľ, nerozumiem tomu, prečo ho vo mne vidíš...“
„Pochopil som to, čo ste mi naposledy vysvetľovali, a práve preto by som chcel, aby... to vy tomu nerozumiete, majster... nevidím vo vás nepriateľa, to len ten tlak, ktorý... stále narastá, vždy, keď vstúpim do rady dívajú sa na mňa, akoby očakávali a potom... Akoby som pre rád nič neurobil, akoby som tam nepatril...povedali mi, že som sledovaný, že mi nedôverujú... A teraz už aj vy, tvrdíte, že mi na mojej padawanke nezáleží, že mi záleží len na tom, aby sa o nás nešírili reči, no nie je to tak, robím to hlavne pre jej dobro, čím dlhšie bude trvať ten váš ako tomu vy hovoríte čas, tým ťažšie pre ňu bude vrátiť sa ku mne... a sú tu aj tie ostatné veci. povedali mi do očí, že možno... to všetko, čo som doteraz urobil nebude mať v ich očiach žiadnu váhu... A vy ste sa ma nezastali, nepovedali ste nič... ste môj priateľ ako hovoríte, ale napokon som vždy proti nim sám...“
„Anakin,
to čo povedal majster Windu, nebolo priamo namierené proti tebe, on sa len
pokúšal... A musíš uznať, že práve teraz sa mi potvrdilo, že nie si
dostatočne vyrovnaný na to, aby si mal takú veľkú zodpovednosť, nie si
pripravený, neskôr možno budeš, ale teraz... Rozhodol som sa ti dať čas, no zdá
sa, že ty nemyslíš na nič iné len na to, ako si opäť skomplikovať život, aj ona
potrebuje čas, ak ju nechceš stratiť, ak si skutočne želáš, aby bola časom
dôvera medzi vami obnovená, musíš istý čas počkať, kým...“
„Počkať
na čo, majster? Kým si zvykne na vás... O to vám ide, chcete ma dostať z hry,
skôr než začala, možno som sa mýlil, keď som si myslel, že ste ju tam poslali,
ale tieto vaše zásahy, skrátka nemôžem akceptovať, senátorka Amidala vás do
tejto záležitosti nemala zapliesť... došlo k nedorozumeniu, ktoré by som
svojej padawanke už dávno vysvetlil, keby ste vy nenaliehali, že...“
„Si
si sebou až príliš istý, môj padawan, no ona sa ťa teraz bojí, ten strach jej
zatemňuje úsudok, prebudil si ho v nej ty, už od začiatku bol prítomný, je
to strach, ktorý by ju mohol zaviesť až k temnej strane, ak ju stratíš, ak
si nedáš pozrieť bude ohrozené niečo viac než tvoja reputácia, hlavne na to by
si mal myslieť, môj bývalý padawan, lebo veci sa ti vymykajú z rúk a odo
mňa chceš, aby som to sledoval...“
„Ak
chcete majster, tak tu ostaňte a pokojne sledujte môj spôsob výučby, no
ona je moja padawanka, mne ju pridelili a ja sa už postarám o to, aby
som ju ako vravíte nestratil... ručím vám za to, že bude všetko v poriadku...
je to len nedorozumenie, ktoré sa podľa možnosti už dnes vysvetlí...“
„Dobre,
Anakin, ak na tom trváš, dám ti príležitosť, no pamätaj si, že ak medzi vami
ešte raz dôjde k niečomu neprimeranému, nebudem to riešiť ja, ale začne sa
tým zaoberať rada a ja si skutočne Theiu Flemingovú nechám, ak ma
nepresvedčíš o tom, že dokážeš viesť výcvik tejto padawanky bez toho, aby
si robil trestuhodné chyby tohto druhu... Toto je moje posledné varovanie, ak
si teraz urobíš veci po svojom, viac nepočítaj s tým, že budem v tejto
záležitosti intervenovať v tvoj prospech...“
„Som
si toho vedomý majster a prijímam toto riziko...“ vyhlásil Anakin chladne.
Nie.
Nie
je pripravená mať hodinu s ním. Nedokáže to. Ten strach sa opäť snažil ju
pohltiť, opäť sa dožadoval jej celej.
Prial
si, aby utekala čo najďalej od neho, no nemohla to urobiť, nemohla podľahnúť
tomu strachu, ešte si priala s ním bojovať.
„Theia...“
Počula
ako Skywalker vyslovil jej meno.
Zachvela
sa.
„Poď
sem k nám...“ zaznela žiadosť z jeho strany.
