obdobie: prázdniny pred nástupom do 5. ročníka, špeciál určený na
letné prázdniny...
varovanie: snarry, romantika, Snape_dohliada na Pottera, AU, prázdniny v
pradiarskej uličke a nie na Rokforte, život so Snapovom v bežnom svete...agresívnejší_Harry
obsah: Dumbledore Harrymu koncom
roka oznámi, že vzhľadom na isté okolnosti, budú jeho prázdniny tento rok
prebiehať inak, než zvyčajne. A Harry nie je vôbec nadšený, keď zistí, že
prázdniny bude musieť stráviť so svojím najmenej obľúbeným rokfortským profesorom.
(Pričom pred ostatnými sa musia tváriť, že ide k Dursleyovcom, tak ako
zvyčajne)
Bola zničená taká krehká.
Nevedel, ako dospela do podobného stavu ani čo ho spôsobilo, no tušil, že to
nebolo nič dobré.
„Je ešte niečo čo ťa trápi, nie
je to len tá záležitosť s chlapcami, však? Niečo sa stalo?“
„Možno áno, no ja o tom
nedokážem hovoriť, ja nemôžem, prepáč, Harry... nemôžem...“ opakovala stále
dookola a on ju len držal.
Osobne nevedel, akoby si
s tým mal poradiť, jediné čo mohol urobiť, zabrániť tomu, aby na ňu
tlačili, aby ju vystavovali prílišnému stresu. O čo sa aj viac-menej
úspešne postaral, keď si tých dvoch zavolal do toho menšieho salónika. Prišli
takmer okamžite a obaja mu čelili svojským spôsobom.
„Z mojej strany je všetko
v poriadku, skutočne Harry... ja neurobil som jej nič také, čo by mohlo
spôsobiť... Nemal som v úmysle jej ublížiť... som zvedavý, či to môže
potvrdiť aj on...“ bránil sa Ron. „No aj
ja som si všimol, že už istý čas je čudná, no vieš, myslel som si, že ... už
ani neviem... netušil som, že by to mohlo byť vážne...“
„Myslím, že sa jej niečo stalo
a ani jeden z vás neopustí túto miestnosť, kým sa nedozviem, čo sa to
s ňou deje....“ myslel to vážne a nemienil ustúpiť. Ak jej niekto
ublížil, mal by sa za to odpovedať, ak sa stalo niečo, čo by mal vedieť,
prišiel čas na to, aby dotyčná osoba začala hovoriť a podľa možnosti veľmi
rýchlo, lebo aj jemu začínala dochádzať trpezlivosť.
„Nemal by som ti to hovoriť,
Potter, vlastne to vôbec nie je tvoja vec, no možno prišiel čas, aby sa
o tom hovoriť začalo...“
„Vedel som, to vedel som, že
práve ty...“ Ron po ňom okamžite skočil, no Harry sa postavil medzi nimi
a odtlačil ho nabok.
„Nechaj ho hovoriť, sadni si!“
prikázal mu prísnym hlasom. „Obaja si sadnite...“
Jeho kamarát napokon poslúchol,
no stále ešte bolo nutné naňho dohliadať. A Draco Malfoy takisto zaujal
svoje zvyčajné miesto, čo najďalej od neho a netváril sa až tak samoľúbo
ako zvyčajne.
„Predpokladám, že je taká
zvláštna, ako si to ty nazval, odvtedy ako som ju našiel sedieť u nás na
schodoch...“
„U vás myslíš tým...“
„Áno, Weasley, u nás
v sídle, počas minulých prázdnin tam jednoducho bola, blízko zadných
dverí, blízko zimnej záhrady... tak sme sa spolu vlastne začali prvý raz
normálne rozprávať...“
„Čo tam robila? Ako sa tam
dostala?“ opýtal sa Harry.
Draco pokrčil plecami.
„Neviem, nie som si istý...
vieš, otec... on občas robí všelijaké veci, máva svoje návštevy, ktoré som ja
nikdy neriešil, pre moje aj matkino dobro... Zvyčajne však zmiznú skôr, než sa
čokoľvek bližšie dozvieme, ale ona bola skrátka tam... neviem ako sa tam
dostala, ani prečo tam bola... či ju tam otec nejako vylákal alebo... neviem...
nemôžem ho z ničoho obviniť, lebo ona mi nič nepovedala, len tam tak
sedela...“ nevyzeralo to, že by preňho bolo príjemné o tom hovoriť, možno
sa doteraz snažil popierať to, že jeho otec je schopný takýchto vecí.
„Ten bastard... zabijem ho,
ak...“ opäť začínal vstávať Ron, no Harry mu naznačil, aby sa nehýbal.
„Nie som si tým istý
a nemám dôkazy, nemôžeš ho len tak obviniť, neprešlo by ti to... ver mi,
nie si jediný, kto chcel niečo podobné urobiť...“ pripomenul mu Draco
neľútostne.
„Tebe na tom možno nezáleží, ale
ja ...“
„A čo sa stalo potom?“
pokračoval Harry, aj v ňom sa všetko vzpieralo proti tomu, aby, myslel na
to, čo sa s ňou na tom mieste mohlo stať.
„Samozrejme som sa jej pýtal na
to, čo tam robí a či je v poriadku, chcel som, aby mi objasnila svoju
prítomnosť, no ona nič nepovedala, nič také čo by naznačovalo, že vlastne bola
zmätená a istý čas jej trvalo, kým pochopila, že hovorí so mnou... musel
som jej sľúbiť, že o tom nikomu nepoviem, ale keď to už zašlo tak ďaleko
a aj ja si myslím, že potrebuje, aby ... sa to nejakým spôsobom
uzavrelo...“
„Možno ak by si šiel svedčiť,
tak by ho mohla obviniť, mohla by...“
„Ponúkol som jej to, ale
odmietla, nemyslím si, že chce, aby sa to riešilo týmto spôsobom... Kým ona
sama nebude ochotná o tom hovoriť, nikto z nás s tým nič
neurobí... No otec pozná väčšinu tunajších sudcov a vie ako všetko
prekrútiť, nemyslím si, že tým niečo dosiahneme...“
Ticho.
Ťaživé ticho, ich všetkých
ovládalo zrejme až príliš dlho.
Bolo prerušené až príchodom
Ginny.
„Malfoy, prišiel za tebou tvoj
krstný otec...“ oznámila mu pomerne stroho.
Svetlovlasý mladík vstal a spolu
s ním aj Harry. Musí sa presvedčiť o tom, či je profesor Snape skutočne
v poriadku. A možno práve on by im mohol pomôcť s touto záležitosťou.
Bolo nutné o tom informovať niekoho dospelého, tak či tak, považoval za
vhodné sa s niekým poradiť o tom, čo by bolo vhodné urobiť. On a Sirius
by to mali vedieť, práve teraz ich potreboval oboch.
***
Draco mierne pozdvihol obočie,
keď to bol práve on, ktorý sa dostal k Snapovi, ako prvý.
Práve teraz stál za ním a dosť
nedôverčivo si ich oboch obzeral. A rovnako aj Sirius, ktorého takisto
cestou zavolali. No práve teraz na tom nezáležalo, dôležité bolo, aby sa
postarali o Hermionu, aby jej pomohli. Ron šiel s nimi, očividne
nemienil byť z celej tejto záležitosti vynechaný.
„Chcel som hovoriť so svojím
krstným synom...“ pripomenul mu jeho milenec takmer až neľútostne. Nepochybne
aj pod vplyvom toho, že Sirius bol práve teraz s nimi, bolo omnoho ťažšie
s ním hovoriť.
„Pán profesor, prepáčte, ja, stala sa istá
vec, ktorá sa týka mňa aj Draca a bolo by dobré, keby sme ju prebrali s vami...
a so Siriusom...“ začal Harry, chcel to mať čím skôr za sebou.
„Počúvam vás, Potter...“ povedal
stále ešte dosť nepriateľsky naladený, ani na chvíľu nevypadol zo svojej úlohy,
no Harry si to nevšímal, chcel to mať čo najskôr za sebou.
„Hlavne ty tu nikomu nič
neprikazuj, nezabúdaj, že si v mojom dome...“
„Na to sa len tak nedá zabudnúť,
Black, Potter, Draco, začnite už, zdá sa, že pán domu je netrpezlivý...
„Ide o Hermionu a...“
Harry im porozprával všetko a Draco
sa k nemu pridal a porozprával mu tú svoju časť.
„Súd cti...“ navrhol Sirius. „Je
to už dávno, čo sa niečo také konalo, no predpokladám, že tentoraz sú dôvody
viac než jasné... Ja sám ho vyzvem... Postarám sa, aby prišiel o všetko...“
„Ty nemôžeš, Black, nezabúdaj,
že si odsúdený zločinec... A na mňa sa táto stará záležitosť nevzťahuje...“
pripomenul mu profesor Snape.
„To by si nebol ty, keby si na
túto možnosť nepoukázal, Snape, no na nešťastie sa v tomto prípade nemýliš...“
„Ja to urobím...“ ponúkol sa
Draco. „Postavím sa na súde cti proti svojmu otcovi, mal som to urobiť už skôr,
ale ja... nie som plnoletý tak neviem, či vôbec bude moje slovo brané do
úvahy...“
„Nebude, no mohla by to urobiť
rodina pána Weasleyho...“ pozrel na Rona, ktorý odhodlane prikývol.
„Postarám sa o to, rodičia
určite budú súhlasiť, Malfoy už dávno prekračuje všetky hranice...“
Harry netušil, čo je súd cti, no
predpokladal, že je to najlepší spôsob na to, ako ho potrestať. Práve teraz to
však nechcel zdôrazňovať, lebo situácia v miestnosti bola aj tak napätá,
no neskôr sa na to mienil spýtať.
