obdobie: prázdniny pred nástupom do 5. ročníka, špeciál určený na
letné prázdniny...
varovanie: snarry, romantika, Snape_dohliada na Pottera, AU, prázdniny v
pradiarskej uličke a nie na Rokforte, život so Snapovom v bežnom svete...agresívnejší_Harry
obsah: Dumbledore Harrymu koncom
roka oznámi, že vzhľadom na isté okolnosti, budú jeho prázdniny tento rok
prebiehať inak, než zvyčajne. A Harry nie je vôbec nadšený, keď zistí, že
prázdniny bude musieť stráviť so svojím najmenej obľúbeným rokfortským profesorom.
(Pričom pred ostatnými sa musia tváriť, že ide k Dursleyovcom, tak ako
zvyčajne)
Pre Mononoke, Vai, Henry.Wilde
***
A hneď to šiel aj zariadiť.
Harry, Draco a Sirius
ostali so Snapom osamote. Po jeho odchode to medzi nimi začalo byť omnoho
vážnejšie. Mal možnosť sa o tom presvedčiť, keď videl ako Sirius
a Snape na seba hľadia. Akoby už len samotná prítomnosť toho druhého bola
pre nich neprekonateľnou prekážkou. A čoskoro mali možnosť sa o tom
presvedčiť.
„Predpokladám, že ty nemáš už čo
viac povedať, čo sa týka konania tvojho priateľa...“
„Nie, nemám Black, a ty
veľmi dobre vieš, že isté záležitosti mi neumožňujú postaviť sa proti nemu.
Pochyboval som o tvojej inteligencii, Black, no práve teraz si už začínam
myslieť, že si zrejme prišiel o viac než o pár bezcenných
spomienok...“ nič mu nedaroval profesor Snape.
„Ak ešte, raz ak sa odvážiš...“
začal hneď zostra.
„Sirius, pán profesor, rád by
som vám pripomenul, že práve teraz tu ide o Hermionu a o to, aby
sme jej pomohli, vaše spory by ste mohli aspoň tentokrát odložiť bokom, ak by
to bolo možné...“ naliehal Harry, no pre
istotu sa postavil tak, aby svojmu krstnému otcovi zabránil dostať sa do
priameho kontaktu s ním.
Nemal v úmysle dovoliť, aby
medzi nimi došlo k priamej konfrontácii, na ktorú sa zrejme obaja už pár
rokov tešili, no rozhodne nemienil pripustiť, aby sa to stalo práve tu
a teraz.
„Ja, mohol by som s tebou
ešte hovoriť...“ opýtal sa Draco svojho krstného otca, nepochybne aj on mal
veľmi dobrú predstavu o tom, ako to skončí. A Harry bol vskutku rád,
že pochopil vážnosť situácie a pokúša sa mu pomôcť.
Snape pomaly prikývol
s rukou ešte pripravenou, zrejme na to, aby mohol použiť prútik, ak by to
bolo nutné a bolo na ňom vidieť, že by to urobil viac než rád. Harry
čiastočne aj chápal, to čomu obaja čelili, no nemyslel si, že práve toto je
vhodná chvíľa, na podliehanie slabostiam tohto druhu.
„Prišiel som vlastne hlavne
kvôli tomu, aby sme sa my dvaja pozhovárali... podľa možnosti v súkromí, ak
bude Black taký láskavý a umožní nám to...“ uprel na Siriusa jeden z tých
nenávistných pohľadov vyhradených špeciálne preňho. Druhá strana mu to bez
váhania opätovala.
„Nemám voči tomu žiadne
námietky, no nech to netrvá príliš dlho, predpokladám, že máš na práci aj niečo
iné, než podaromnici vysedávať v mojom dome...“
„Tým si buď istý Black
a o tom kto tu podaromnici vysedáva, aby sa dalo ešte polemizovať...“
chvíľu to vyzeralo, akoby sa Sirius mal v úmysle k nemu priblížiť, no
napokon si to radšej rozmyslel a opustil miestnosť. Harry mu každopádne aj
tak blokoval cestu.
Harry bol naňho svojím spôsobom
hrdý, nepochybne ho to stálo viac úsilia, než by sa mohlo na prvý pohľad zdať.
„A čo vy, Potter? Máte snáď
v úmysle sa k nám pridať?“ opýtal sa ho profesor tentoraz len
s jemným náznakom irónie v hlase.
„Nie, pane... ja už tiež
pôjdem...“
„Už bolo na čase...“ Snape ho
vyprevádzal s varovným pohľadom v očiach, chápal, že zrejme zašiel
priďaleko, no čiastočne dúfal, že Sirius tomu, ako za ním hneď bežal nebude
venovať pozornosť, určite ho v dostatočnej miere rozptýlili záležitosti
týkajúce sa minulosti a on pochopil, že o ďalšom podobnom rozhovore o
Snapovi bude môcť len snívať.
Harry pomerne ochotne nasledoval
Siriusa. Nemal veľmi na výber a predpokladal, že neskôr si Snape opäť
nájde čas aj preňho.
Dôležité bolo to, že jeho
milenec bol v poriadku, očividne mu nič nechýbalo, a predsa len sa im
podarilo aspoň niečo dosiahnuť.
Siriusa zastihol ešte
v obývačke. Stále čiastočne podliehajúceho tomu dobre známemu hnevu, no
keď ho dobehol, okamžite sa snažil jeho pozornosť odviesť tým správnym smerom:
„Sirius, čo je to vlastne ten súd cti?“
„Súd cti, Harry, je súčasťou
rodinného práva, jeho starej no ešte stále platnej obdoby, navrhovateľ vyzve
osobu, ktorá sa previnila voči dobrým mravom, do tzv. kruhu cti, kruhu utkaného
zo starej rodovej mágie, v ktorom bude musieť preukázať svoju vinu či
nevinu... je to silný kruh pravdy a odplaty... ktorý vyzvaného buď očistí
alebo sa stane jeho trestom...“ hovoril o tom takmer až z neobvyklou
úctou, akoby to bola záležitosť, ktorej vskutku prikladal mimoriadnu
dôležitosť.
„A čo ak odmietne prijať výzvu,
ako ho prinútite, aby vôbec prišiel...“ zatiaľ ešte nevedel čo by si mal
predstaviť pod tým kruhom a pod odplatou očakával niečo ako čarodejnícky
súboj, no zjavne to nebolo celkom tak.
„Je to kúzlo pôvodnej mágie, Harry, nájde ťa
vždy a všade... Je to zároveň aj záväzná zmluva, zmluva krvi medzi
rodinami, nie je možné jej odolať, pokiaľ sa niekto z nich rozhodne túto
výzvu uplatniť... je to povinnosť rovná tej ako predstúpiť pred čarodejnícky
súd... Najlepšie to pochopíš, keď budeš priamym účastníkom, zatiaľ je to len
teória, to skrátka musíš vidieť, aby si pochopil, čo presne znamená tento druh
trestu, je k tomu potrebné splniť pár podmienok a mať aj istý
finančný obnos do pokladnice ministerstva, no ja to všetko rád obetujem,
v prospech toho jediného súdu, ktorému dnes ešte môžeme veriť...“
Aj on veril v silu pôvodnej
mágie, hlavne potom, ako mal možnosť vďaka nej spoznať svojho profesora omnoho
bližšie než mal pôvodne v úmysle.
***
Hermiona však nebola až natoľko
presvedčená o súde tohto druhu. Počul o tom, že istý čas proti tomu
začala aj protestovať, akoby sa tej myšlienke dosť bránila. No nemal možnosť
s ňou o tom hovoriť.
Nezasahoval do toho, len bol pri
nej, keď ho potrebovala, no akceptoval aj to, keď túžila byť sama alebo
s Dracom. Netlačil na ňu ani čo sa týkalo toho, on sám predsa veril, že aj
niekto zo Slizolinu môže byť preňho dôležitou osobou, postupne sa zmieroval aj
s tým, že práve ten v ich
očiach nevhodný chlapec je možno dôležitou osobou pre ňu, pre pokoj jej
duše.
Ron bol čo sa týkalo toho vo
svojich výrokoch obozretnejší, z jeho strany to nebolo až také jednoduché,
no aj on sa snažil tlmiť svoje prejavy nespokojnosti, čo však znamenalo to, že
viac času trávil mimo ich spoločnosti a skôr mal svoj vlastný program, ako
tomu práve teraz zvykol hovorievať on.
Trvalo takmer celý týždeň, kým
bola pripravená uznať to, že sa potrebuje pohnúť ďalej a vyriešiť túto
záležitosť, na to, aby mohla pokojne žiť. Ona sama im však povedala, že si
nepamätá čo presne sa ňou dialo v Malfoy manor. A nevedela aj či bude
schopná sa postaviť prípadnej dosť nepríjemnej pravde.
Draco svojho otca nebránil, nie
priamo, no Harry si všimol, že mu nie je všetko jedno, šlo o jeho rodinu,
nech bola akákoľvek, muselo to preňho byť mimoriadne nepríjemné, čeliť niečomu
takému.
Aj Harry si takmer prial, aby to
nebolo tak, aby Hermiona skutočne nebola napadnutá takým spôsobom.
V čarodejníckom svete sa
o záležitostiach tohto druhu veľmi nehovorilo, čo pochopil pár dní potom,
ako to celé prepuklo naplno, všetko prebiehalo takpovediac až v príliš
diskrétnom tichu.
No napokon sa všetko pohlo
a začali sa prípravy.
Zabrali takmer dva týždne, počas
ktorých bolo všetko podriadené tomu obradu a on sám sa skôr držal bokom. Veľmi
nekontaktoval ani len Snapa, predpokladal, že aj on má dosť starostí bez toho,
aby sa musel zaujímať ešte aj oňho. Tie dva týždne bol len tichým
pozorovateľom.
Nie preto, že by bol urazený, no
nechcel prekážať, nechcel nikoho o nič žiadať, Hermiona bola práve teraz
tou osobou, o ktorú sa bolo nutné postarať čo najlepšie. A to, že
bolo teraz všetko sústredné hlavne na to, aby ona cítila ich podporu a aby
sa jej podarilo nabrať dostatok síl.
Prvý prázdninový mesiac mal
úspešne za sebou. Aj keď tie posledné dva týždne sa vliekli a boli
v znamení toho nepríjemného očakávania.
Riaditeľ sa dokonca zotavil
natoľko, že pôsobil v tejto záležitosti ako poradca, on osobne nemohol nič
viac urobiť, keďže tlak ministerstva na jeho osobu a na Harryho začínal
opäť pozvoľne narastať.
Opäť bol klamárom, ktorý len
zveličuje, opäť bol tou osobou, čiastočne bol on sám označený za takmer až
vraha, ako mal možnosť si prečítal v náznakoch v jednom
z článkov, ktoré sa k nemu aj napriek úprimným snahám ostatných
dostali, lebo chcel byť pripravený na to, čomu bude musieť čeliť.
Čo sa stane, ak skutočne dôjde
k tomu najhoršiemu a nikto z nich mu nebude veriť, že on sa
vrátil aj napriek tomu, že nielen to dievča tá Helen, ale aj mnohí iní znášali
dôsledky spojené s jeho návratom k moci.
***
„Zajtra to začne...“ povedal pán
Weasley, počas jednej z tých spoločných večerí, čím na seba okamžite
upútal pozornosť všetkých členov fénixovho rádu a takisto aj detí, všetky
rozhovory okamžite ustali.
„Zajtra o desiatej na
ministerstve, v súdnej sieni číslo osem...“ bola to vskutku veľmi dobrá
správa.
Hlavne pre Harryho, ktorý už
tušil, že si čoskoro bude môcť začať baliť veci, lebo po súde by sa mal vrátiť
späť k Snapovi.
A ukončiť prázdniny uňho,
už len preto, bolo to nutné kvôli magickej ochrane, ktorá nebola taká, ako tú,
ktorú mu nedobrovoľne poskytovali Dursleyovci, a bolo nutné, aby ešte istý
čas strávil uňho, nielen kvôli lekciám, ale aj kvôli tomu, aby sa na ňu mohol
spoliehať aj naďalej.
poznámka, tak mi napadlo, že Harryho čaká ešte oslava narodenín, nuž keby som zabudla, tak mi to pripomeňte...
poznámka, tak mi napadlo, že Harryho čaká ešte oslava narodenín, nuž keby som zabudla, tak mi to pripomeňte...