16. 2. 2016

Letné prázdniny 17. kapitola 3/3





 

obdobie:  prázdniny pred nástupom do 5. ročníka, špeciál určený na letné prázdniny...


varovanie: snarry, romantika, Snape_dohliada na Pottera, AU, prázdniny v pradiarskej uličke a nie na Rokforte, život so Snapovom v bežnom svete...agresívnejší_Harry
obsah:  Dumbledore Harrymu koncom roka oznámi, že vzhľadom na isté okolnosti, budú jeho prázdniny tento rok prebiehať inak, než zvyčajne. A Harry nie je vôbec nadšený, keď zistí, že prázdniny bude musieť stráviť so svojím najmenej obľúbeným rokfortským profesorom. (Pričom pred ostatnými sa musia tváriť, že ide k Dursleyovcom, tak ako zvyčajne)




 Pre Mononoke, Vai, Henry.Wilde

***
A hneď to šiel aj zariadiť.
Harry, Draco a Sirius ostali so Snapom osamote. Po jeho odchode to medzi nimi začalo byť omnoho vážnejšie. Mal možnosť sa o tom presvedčiť, keď videl ako Sirius a Snape na seba hľadia. Akoby už len samotná prítomnosť toho druhého bola pre nich neprekonateľnou prekážkou. A čoskoro mali možnosť sa o tom presvedčiť.
„Predpokladám, že ty nemáš už čo viac povedať, čo sa týka konania tvojho priateľa...“
„Nie, nemám Black, a ty veľmi dobre vieš, že isté záležitosti mi neumožňujú postaviť sa proti nemu. Pochyboval som o tvojej inteligencii, Black, no práve teraz si už začínam myslieť, že si zrejme prišiel o viac než o pár bezcenných spomienok...“ nič mu nedaroval profesor Snape.
„Ak ešte, raz ak sa odvážiš...“ začal hneď zostra.
„Sirius, pán profesor, rád by som vám pripomenul, že práve teraz tu ide o Hermionu a o to, aby sme jej pomohli, vaše spory by ste mohli aspoň tentokrát odložiť bokom, ak by to bolo možné...“  naliehal Harry, no pre istotu sa postavil tak, aby svojmu krstnému otcovi zabránil dostať sa do priameho kontaktu s ním.
Nemal v úmysle dovoliť, aby medzi nimi došlo k priamej konfrontácii, na ktorú sa zrejme obaja už pár rokov tešili, no rozhodne nemienil pripustiť, aby sa to stalo práve tu a teraz.
„Ja, mohol by som s tebou ešte hovoriť...“ opýtal sa Draco svojho krstného otca, nepochybne aj on mal veľmi dobrú predstavu o tom, ako to skončí. A Harry bol vskutku rád, že pochopil vážnosť situácie a pokúša sa mu pomôcť.
Snape pomaly prikývol s rukou ešte pripravenou, zrejme na to, aby mohol použiť prútik, ak by to bolo nutné a bolo na ňom vidieť, že by to urobil viac než rád. Harry čiastočne aj chápal, to čomu obaja čelili, no nemyslel si, že práve toto je vhodná chvíľa, na podliehanie slabostiam tohto druhu.
„Prišiel som vlastne hlavne kvôli tomu, aby sme sa my dvaja pozhovárali... podľa možnosti v súkromí, ak bude Black taký láskavý a umožní nám to...“  uprel na Siriusa jeden z tých nenávistných pohľadov vyhradených špeciálne preňho. Druhá strana mu to bez váhania opätovala.
„Nemám voči tomu žiadne námietky, no nech to netrvá príliš dlho, predpokladám, že máš na práci aj niečo iné, než podaromnici vysedávať v mojom dome...“
„Tým si buď istý Black a o tom kto tu podaromnici vysedáva, aby sa dalo ešte polemizovať...“ chvíľu to vyzeralo, akoby sa Sirius mal v úmysle k nemu priblížiť, no napokon si to radšej rozmyslel a opustil miestnosť. Harry mu každopádne aj tak blokoval cestu.  
Harry bol naňho svojím spôsobom hrdý, nepochybne ho to stálo viac úsilia, než by sa mohlo na prvý pohľad zdať.
„A čo vy, Potter? Máte snáď v úmysle sa k nám pridať?“ opýtal sa ho profesor tentoraz len s jemným náznakom irónie v hlase.
„Nie, pane... ja už tiež pôjdem...“  
„Už bolo na čase...“ Snape ho vyprevádzal s varovným pohľadom v očiach, chápal, že zrejme zašiel priďaleko, no čiastočne dúfal, že Sirius tomu, ako za ním hneď bežal nebude venovať pozornosť, určite ho v dostatočnej miere rozptýlili záležitosti týkajúce sa minulosti a on pochopil, že o ďalšom podobnom rozhovore o Snapovi bude môcť len snívať. 
Harry pomerne ochotne nasledoval Siriusa. Nemal veľmi na výber a predpokladal, že neskôr si Snape opäť nájde čas aj preňho.
Dôležité bolo to, že jeho milenec bol v poriadku, očividne mu nič nechýbalo, a predsa len sa im podarilo aspoň niečo dosiahnuť.
Siriusa zastihol ešte v obývačke. Stále čiastočne podliehajúceho tomu dobre známemu hnevu, no keď ho dobehol, okamžite sa snažil jeho pozornosť odviesť tým správnym smerom: „Sirius, čo je to vlastne ten súd cti?“
„Súd cti, Harry, je súčasťou rodinného práva, jeho starej no ešte stále platnej obdoby, navrhovateľ vyzve osobu, ktorá sa previnila voči dobrým mravom, do tzv. kruhu cti, kruhu utkaného zo starej rodovej mágie, v ktorom bude musieť preukázať svoju vinu či nevinu... je to silný kruh pravdy a odplaty... ktorý vyzvaného buď očistí alebo sa stane jeho trestom...“ hovoril o tom takmer až z neobvyklou úctou, akoby to bola záležitosť, ktorej vskutku prikladal mimoriadnu dôležitosť.
„A čo ak odmietne prijať výzvu, ako ho prinútite, aby vôbec prišiel...“ zatiaľ ešte nevedel čo by si mal predstaviť pod tým kruhom a pod odplatou očakával niečo ako čarodejnícky súboj, no zjavne to nebolo celkom tak.
 „Je to kúzlo pôvodnej mágie, Harry, nájde ťa vždy a všade... Je to zároveň aj záväzná zmluva, zmluva krvi medzi rodinami, nie je možné jej odolať, pokiaľ sa niekto z nich rozhodne túto výzvu uplatniť... je to povinnosť rovná tej ako predstúpiť pred čarodejnícky súd... Najlepšie to pochopíš, keď budeš priamym účastníkom, zatiaľ je to len teória, to skrátka musíš vidieť, aby si pochopil, čo presne znamená tento druh trestu, je k tomu potrebné splniť pár podmienok a mať aj istý finančný obnos do pokladnice ministerstva, no ja to všetko rád obetujem, v prospech toho jediného súdu, ktorému dnes ešte môžeme veriť...“
Aj on veril v silu pôvodnej mágie, hlavne potom, ako mal možnosť vďaka nej spoznať svojho profesora omnoho bližšie než mal pôvodne v úmysle.
***
Hermiona však nebola až natoľko presvedčená o súde tohto druhu. Počul o tom, že istý čas proti tomu začala aj protestovať, akoby sa tej myšlienke dosť bránila. No nemal možnosť s ňou o tom hovoriť.
Nezasahoval do toho, len bol pri nej, keď ho potrebovala, no akceptoval aj to, keď túžila byť sama alebo s Dracom. Netlačil na ňu ani čo sa týkalo toho, on sám predsa veril, že aj niekto zo Slizolinu môže byť preňho dôležitou osobou, postupne sa zmieroval aj s tým, že práve ten v ich očiach nevhodný chlapec je možno dôležitou osobou pre ňu, pre pokoj jej duše.
Ron bol čo sa týkalo toho vo svojich výrokoch obozretnejší, z jeho strany to nebolo až také jednoduché, no aj on sa snažil tlmiť svoje prejavy nespokojnosti, čo však znamenalo to, že viac času trávil mimo ich spoločnosti a skôr mal svoj vlastný program, ako tomu práve teraz zvykol hovorievať on.
Trvalo takmer celý týždeň, kým bola pripravená uznať to, že sa potrebuje pohnúť ďalej a vyriešiť túto záležitosť, na to, aby mohla pokojne žiť. Ona sama im však povedala, že si nepamätá čo presne sa ňou dialo v Malfoy manor. A nevedela aj či bude schopná sa postaviť prípadnej dosť nepríjemnej pravde.
Draco svojho otca nebránil, nie priamo, no Harry si všimol, že mu nie je všetko jedno, šlo o jeho rodinu, nech bola akákoľvek, muselo to preňho byť mimoriadne nepríjemné, čeliť niečomu takému.
Aj Harry si takmer prial, aby to nebolo tak, aby Hermiona skutočne nebola napadnutá takým spôsobom.
V čarodejníckom svete sa o záležitostiach tohto druhu veľmi nehovorilo, čo pochopil pár dní potom, ako to celé prepuklo naplno, všetko prebiehalo takpovediac až v príliš diskrétnom tichu.
No napokon sa všetko pohlo a začali sa prípravy.
Zabrali takmer dva týždne, počas ktorých bolo všetko podriadené tomu obradu a on sám sa skôr držal bokom. Veľmi nekontaktoval ani len Snapa, predpokladal, že aj on má dosť starostí bez toho, aby sa musel zaujímať ešte aj oňho. Tie dva týždne bol len tichým pozorovateľom.
Nie preto, že by bol urazený, no nechcel prekážať, nechcel nikoho o nič žiadať, Hermiona bola práve teraz tou osobou, o ktorú sa bolo nutné postarať čo najlepšie. A to, že bolo teraz všetko sústredné hlavne na to, aby ona cítila ich podporu a aby sa jej podarilo nabrať dostatok síl.
Prvý prázdninový mesiac mal úspešne za sebou. Aj keď tie posledné dva týždne sa vliekli a boli v znamení toho nepríjemného očakávania.
Riaditeľ sa dokonca zotavil natoľko, že pôsobil v tejto záležitosti ako poradca, on osobne nemohol nič viac urobiť, keďže tlak ministerstva na jeho osobu a na Harryho začínal opäť pozvoľne narastať.
Opäť bol klamárom, ktorý len zveličuje, opäť bol tou osobou, čiastočne bol on sám označený za takmer až vraha, ako mal možnosť si prečítal v náznakoch v jednom z článkov, ktoré sa k nemu aj napriek úprimným snahám ostatných dostali, lebo chcel byť pripravený na to, čomu bude musieť čeliť.
Čo sa stane, ak skutočne dôjde k tomu najhoršiemu a nikto z nich mu nebude veriť, že on sa vrátil aj napriek tomu, že nielen to dievča tá Helen, ale aj mnohí iní znášali dôsledky spojené s jeho návratom k moci.
***
„Zajtra to začne...“ povedal pán Weasley, počas jednej z tých spoločných večerí, čím na seba okamžite upútal pozornosť všetkých členov fénixovho rádu a takisto aj detí, všetky rozhovory okamžite ustali.
„Zajtra o desiatej na ministerstve, v súdnej sieni číslo osem...“ bola to vskutku veľmi dobrá správa.
Hlavne pre Harryho, ktorý už tušil, že si čoskoro bude môcť začať baliť veci, lebo po súde by sa mal vrátiť späť k Snapovi.
A ukončiť prázdniny uňho, už len preto, bolo to nutné kvôli magickej ochrane, ktorá nebola taká, ako tú, ktorú mu nedobrovoľne poskytovali Dursleyovci, a bolo nutné, aby ešte istý čas strávil uňho, nielen kvôli lekciám, ale aj kvôli tomu, aby sa na ňu mohol spoliehať aj naďalej. 

poznámka, tak mi napadlo, že Harryho čaká ešte oslava narodenín, nuž keby som zabudla, tak mi to pripomeňte...