varovanie: snarry, romantika, Snape_dohliada na Pottera, AU, prázdniny v
pradiarskej uličke a nie na Rokforte, život so Snapovom v bežnom svete...agresívnejší_Harry
obsah: Dumbledore Harrymu koncom
roka oznámi, že vzhľadom na isté okolnosti, budú jeho prázdniny tento rok
prebiehať inak, než zvyčajne. A Harry nie je vôbec nadšený, keď zistí, že
prázdniny bude musieť stráviť so svojím najmenej obľúbeným rokfortským profesorom.
(Pričom pred ostatnými sa musia tváriť, že ide k Dursleyovcom, tak ako
zvyčajne)
Dumbledore si bezpochyby tiež
všimol, čo sa deje a profesorov stav mu zrejme vôbec nebol ľahostajný, len
napokon vyhlásil: „To je na dnes všetko,
čo potrebujem vedieť, Severus... oddýchni si, ja sa už postarám o tie ďalšie
záležitosti... Dovolím si ťa zveriť do Harryho rúk, lebo dúfam, že práve on sa
dobre postará o to, aby ti nič nechýbalo...“
Snape sa zatváril, akoby
o tom veľmi pochyboval, no zrejme bol už dosť unavený na to, aby mu
protirečil.
No riaditeľ sa obrátil aj k
Harrymu, akoby aj od neho samého očakával istý druh potvrdenia.
„Urobím všetko, čo bude v mojich
silách...“ ubezpečoval ho Potter o tom, že dohliadne na to, aby si
oddýchol a ničím sa nezaťažoval. Vzdal sa tej možnosti, že by mohol ďalej
žiadať, aby mu dovolili, akokoľvek inak do celej veci zasiahnuť.
Nedokázal by práve teraz od neho
odísť a Dumbledore to zrejme svojím spôsobom vedel, nadobudol ten dojem,
že presne vie, čo hovorí, keď na to práve teraz poukazuje a hneval sa
naňho, že vie čo naňho platí, zrejme viac než on sám.
Rozlúčil sa s nimi a chystal
sa odísť, no Harry ho nemienil nechať len tak ľahko vykĺznuť.
Pod zámienkou, že ho odprevadí,
s ním šiel až do Snapovej predsiene.
„Tým to neskončilo, pane... to,
že som nateraz ustúpil, neznamená, že neskôr...“
„To čo bude neskôr, Harry si ani
ja nedovolím odhadovať, poskytol mu Dumbledore jednu z tých svojských
odpovedí, skôr než prešiel ochranami. No potom sa už za ním definitívne zavreli
dvere.
Istým spôsobom bol ovládaný tým
pokušením, že by možno predsa len mohol aspoň nahliadnuť.
„Potter...“ začul ako ho Snape
volá.
Proti tomu skrátka nebolo úniku,
vrátil sa k nemu späť do obývačky.
„Pane, zrejme by bolo najlepšie, ak by som vám
pomohol dostať sa do postele...“ navrhol, keď si uvedomil, ako nepohodlne sa
práve teraz musí profesor cítiť v kresle.
„Vskutku brilantný nápad,
Potter...“ sarkasticky poznamenal Snape, no nič nenamietal proti tomu, aby sa
tam s jeho pomocou dostal.
„Chceli by ste ešte niečo,
čokoľvek, čo...“
„Nie, Potter, len si tu sadnite
a mlčte...“ požiadal ho pomerne dôrazne. „Musím vás mať na očiach pre
prípad, že by ste sa dopustili tej trestuhodnej nedbalosti, že by ste...“
„Nič neurobím, kým ste v takomto
stave, pane... Ostanem s vami...“ ubezpečoval ho o tom, že nemá v úmysle
práve teraz porušiť svoje slovo.
„Nie, Potter neopustíte tento
byt, kým vám to ja osobne neschválim, je vám to jasné... ja som stále
zodpovedný za vašu ochranu a ak nechcete, aby som vás musel ísť hľadať,
budete sa musieť zmieriť s tým, že ostanete tu tak dlho, ako to bude nutné,
dám si tú námahu, no potom to budete vy, kto za to zaplatí...“
Harry si sadol na kraj postele,
spokojný s tým, že profesor si robí starosti o jeho bezpečnosť.
„Rozumiem, pane...“ vyhlásil
spokojnejšie, než by mal. Lebo sa opäť zbavil tých svojich podozrení, opäť boli
niekde ďaleko a pre daný okamih neexistovali.
No netrvalo dlho a jeho mlčanie
prinieslo želaný efekt, Snape zrejme pod vplyvom svojich zranení a elixírov,
čoskoro zaspal.
Harry pri ňom istý čas len
sedel, no napokon sa ešte vrátil do obývačky. Stále tam boli ešte nejaké veci,
o ktoré by sa mal postarať.
Riaditeľ upratal neporiadok,
odložil masku aj Snapov habit. Harry sa ich nedokázal ani len dotknúť.
Na stole ostali ešte Snapove
poznámky k elixírom. Popreškrtané tým jeho dôverne známym písmom.
Harry ich chcel len zvinúť a odložiť,
aby sa nepoškodili. Našiel pár zmienok o tom, ako prísady skombinovať, aby
sa pacient po nich udržal na nohách dlhšie než zvyčajne, ten druhý recept bol
na akýsi elixír, ktorý mu umožnil potlačiť tie najhoršie vplyvy na viac než
osem hodín.
Pod tým však boli varovania a zvýraznené
možné nežiadúce účinky, hnev, celková podráždenosť, pomalšia a bolestivejšia
rekonvalescencia a mnohé ďalšie. Harry uvažoval nad tým, či si Snape už
podobný elixír niekedy musel vziať, či už niekedy čelil tlaku podobného druhu.
***
„Riaditeľ ma požiadal, aby som
vám poprial všetko najlepšie k vašim dnešným narodeninám...“ povedal mu
Snape, počas toho druhého dňa, keď za ním opäť prišiel po raňajkách, ktoré už
absolvoval s Dobbym.
„Ďakujem, pán profesor...“ Harry
takpovediac proti svojej vôli začal uvažovať, kedy má asi narodeniny on.
„Mne neďakujte, Potter, bola to
hlavne jeho iniciatíva. A ubezpečil vás o tom, že aj keď sa vzhľadom na
okolnosti bude vaša oslava prebiehať takpovediac v obmedzenom režime, no
predpokladám, že si vaši priatelia nájdu spôsob, ako vám zablahoželať...“
Bol už omnoho pokojnejší, keďže
ostatní členovia rádu sa vrátili do svojich domovov relatívne v poriadku
a živí. No nešlo o žiadne život ohrozujúce zranenia.
Sily Temného pána sa nateraz
stiahli, aj keď Harry nadobudol ten dojem, že Snape a riaditeľ spolu ešte
o niečom hovorili pred Dumbledorovým odchodom. Niečo čo preberala za
zavretými dverami a bez neho. Počas jeho druhej návštevy, ktorá prebehla
nasledujúci deň.
Profesor bol stále veľmi bledý
a keďže ešte zotrvával v posteli, aj napriek neskorému popoludniu,
bolo viac než očividné, že potrebuje na zotavenie viac času. Nemal v úmysle
ho práve teraz nahnevať akýmikoľvek poznámkami, ktoré by ho mohli nahnevať.
Nepochybne preto, nakoniec
položil tú otázku, ktorú považoval napokon za omnoho bezpečnejšie ako všetky
ostatné.
„Pán profesor, ja rád by som
vedel, ak vám to nebude prekážať, kedy máte narodeniny vy?“
Ticho.
Jedno z tých najdlhších v Harryho
živote.
„Deviateho januára, Potter...
niežeby na tom záležalo...“
„Mne na tom záleží...“
Vyslovil to, skutočne to urobil
a nemienil to vziať späť.
