Názov:
Temná strana sily
postavy:
Theia_Autp postava/Anakin Skywalker_lord Vader, padawanka/majster ship, hate
love relationship, angst, zmienky o Padmé/Anakin, het
obsah: „Keď
mi povedali, že on bude mojím majstrom, pocítila som strach, ten zakázaný
strach, o ktorom sa hovorilo, že vedie k temnej strane sily.“
Bol
to skôr pocit, než skutočná prítomnosť sily. Jej srdce preskočilo pár úderov,
keď ho tam videla stáť. Tú dobre známu vysokú postavu, zazrela neďaleko jedného
z hlavných hangárov. Na chvíľu mala pocit, akoby bolo všetko také ako
predtým. Akoby to bol on, kto prišiel skontrolovať jej postup.
Jej
majster Káin.
Ten,
ktorého poznala už odmalička, ten ktorý ju napriek vtedajším pochybnostiam
prijal.
Nemohla
sa zmýliť. Nemohla poprieť že by netúžila po tej možnosti, ktorá zrazu
zatienila všetko ostatné.
Všetko
v nej, akoby náhle ožilo jednou z tých nekompromisných radostí.
Vedela, že by za ním nemala ísť, že to nie je pre ňu dobré, no nedokázala
prijať tú možnosť, že by mohla okolo neho len tak prejsť, akoby nikdy pre ňu
nič neznamenal.
Nedokázala
by to. Tento boj nemohla vyhrať. Zanechala váhanie a poslúchla srdce.
Nech
bol dôvod akýkoľvek, bol späť a ona predtým ani len nemala možnosť sa s ním
rozlúčiť.
„Majster...“
oslovila ho rozochvene.
Toľko
spomienok zrazu prešlo jej mysľou, toľko okamihov, toľko snov o tom, ako bude na
ňu hrdý, že spolu prežijú ešte dosť dobrodružstiev, kým bude pripravená sa osamostatniť.
A že aj potom spolu budú vždy v kontakte, že časť toho, čo si
vybudovali, bude môcť byť tým úprimným priateľstvom, proti ktorému rád nič
nenamietal.
„Theia...“
Objala
ho, pevne, nekompromisne, cítila tú istotu plynúcu z jeho dotyku,
z toho dotyku, ktorý dosiaľ ničím nedokázala nahradiť. Dostala sa do
kontaktu s relatívne rozštiepenou a nerovnomerne prúdiacou silou,
akoby jej niečo bránilo naplno sa prejaviť.
„Vy
ste sa vrátili?“ priala si, aby to bolo tak, aj napriek tomu, že Skywalker jej
do určitej miery vyhovoval, uvedomovala si nebezpečenstvo spojené s ním.
„Obávam
sa, že nie, bol som pozvaný na špeciálnu žiadosť, no na mojom stave sa nič
nezmenilo...“
„Aj
tak som rada, že ste tu, majster... ani si neviete predstaviť, ako veľmi...“
„Nie
som už majster...“ zachytila smútok v jeho hlase, nepochybne ani preňho
nebolo jednoduché vyrovnať sa z odchodom tohto druhu.
„Ale
pre mňa vždy budete...“ ani na chvíľu o tom nepochybovala.
„Aj
ja ťa rád vidím, moja milá, ale nemali by sme, nemal by som...“ povedal to tým
svojím zdanlivo chladným spôsobom, no ona vedela, že je za tým viac, bola jeho dieťaťom,
cítila to tak... dokázala ho milovať týmto druhom neškodnej lásky a verila
tomu, že jej to bude stačiť, že nikdy nebude potrebovať nič viac.
„Povedzte,
že ostanete, aspoň nejaký čas... aspoň chvíľu... ja nebudem vám robiť
problémy... neurobím nič, čo by vám mohlo uškodiť...“ vedela, že má len malú
šancu na to, aby bolo niečo také možné, no musela mu to povedať, potrebovala,
aby to vedel, aby si bol istý, že nezabudla na všetko, čo spolu mali možnosť
zažiť.
Cítila
ako aj on uzavrel ich objatie, jeho ruky na svojom chrbte, nevnímala ako niečo
rušivé, pociťovala jednu z tých nekonečných radostí aj napriek tomu, že sa
nič nezmenilo, že cítila hlboký dosah jeho zranení, nielen na silu, ale aj na
jeho telo, bola rada, že ho môže opäť vidieť, nemohla si pomôcť.
Držal
ju dlhšie, než mali zvyčajne vo zvyku, no jej to vôbec neprekážalo.
„Obávam
sa, že to nebude možné, Theia...“ pomaly
a opatrne ju od seba odsunul, dívala sa do jeho očí, hľadala za tým
počiatočným chladom, tú starostlivo ukrývanú citlivosť.
„No
verím tomu, že neskôr ešte budeme mať príležitosť, ak nám to bude dopriate
spolu pobudnúť dlhšie... nech ťa sila sprevádza...“
„Aj
vás, majster...“
Odišiel
a ona by mala pokračovať k svojmu vznášadlo, no ešte tam nejaký čas
stála a dívala sa za tou dobre známou odchádzajúcou postavou. A priala
si, aby mal pravdu, aby skutočne prišiel ten čas, keď sa budú môcť obaja
zastaviť na dlhší čas,
že raz nadíde ten deň.
poznámka: nuž čaká nás súkromný večierok u Palpatína, nuž bude tam aj Anakin... :D
Tešíte sa?
