27. 2. 2016

Temná strana sily 12. kapitola 3/3


Názov: Temná strana sily
postavy: Theia_Autp postava/Anakin Skywalker_lord Vader, padawanka/majster ship, hate love relationship, angst, zmienky o Padmé/Anakin, het
obsah: „Keď mi povedali, že on bude mojím majstrom, pocítila som strach, ten zakázaný strach, o ktorom sa hovorilo, že vedie k temnej strane sily.“ 
poznámka: nuž ... 





Ocitli sa v akejsi aleji tvorenej tými vskutku veľmi vzácnymi stromami. Boli to Sľubovníky červenolisté. Jeden z tých ťažko dostupných druhov. Ich vôňa, pre niektorých nepríjemná a ťažká, no pre ňu takmer až opojná. Zostrovala jej zmysly, oslabovala strach.  
Pripomínala jej leto na Naboo. Jedno z tých, kedy boli rady takýchto stromov pevnou súčasťou jej sveta. Jeden z tých dní, kedy sa strácala medzi nimi, keď objavovala silu prúdiacu nimi.
Prekvapilo ju, že sa nachádzajú práve tu, že si niekto dal tú prácu, aby ich práve v tomto podnebí vypestoval.
Hudba hrala aj tu, no len tlmene a nevtieravo sa spájala so všetkými ostatnými vnemami. Spolu s tlmeným svetlom pôsobila pomerne upokojujúco.
Bola sama so svojím majstrom, ktorý sa tu už očividne veľmi dobre vyznal,  pretože bez váhania práve toto miesto,  v nej samej prebúdzalo pre ňu tak netypický pokoj.
Sila v nich bola pomalá, jemná, dotknúť sa ich, bolo takmer ako návrat domov.
Bola rada, že jej ukázal práve toto miesto, cítila sa tu lepšie, než vo vnútri, kde stále ešte prežívala to napätie a omnoho viac pociťovala ten jeho smútok, ktorým bol obklopený, tu boli stromy silnejšie.
Pomaly prechádzali po úzkom chodníčku, ktorý ich takmer nútil k tomu, aby boli bližšie pri sebe. Ďaleko od všetkých, ďaleko od toho všadeprítomného hluku a spoločenských povinností.
Kontakt s jeho telom bol však práve teraz jedno z tých zložitých vecí, prebúdzajúci v nej dotyk úplne iného napätia.
Už sa toho neobávala, on by jej neublížil, verila tomu, že to čo sa stalo vtedy, je už dávno preč, že nič z toho ju už nemôže ohroziť, žiadne nedorozumenie podobného druhu medzi nimi viac nemalo miesta.
„Tvoj bývalý majster sa o tebe zmienil po schôdzi rady... osobne si ma zavolal, aby sa so mnou pozhováral.“
„Čo vám povedal?“ snažila sa zakryť obavy spojené s tým, že by mohol prezradiť to, o čom spolu hovorili, že by Skywalkerovi mohol naznačiť, že by sa k nemu rada vrátila.
Vtedy to tak cítila, ale teraz, keď bola s ním čelila úplne inému druhu pocitov.
No on to zrejme neurobil, Káin to mu zrejme rozumel a nechcel nič medzi komplikovať, lebo v jeho pohľade práve teraz nebola ani stopa po temnote. Len akýsi zvláštny druh pochopenia.
„Myslím, že mu začínam rozumieť, že až teraz som pochopil veľa vecí... no v podstate mi nepovedal nič zvláštne, len to, že je na teba veľmi hrdý, že si veľmi želá, aby si bez problémov dokončila výcvik... A veľmi ho tešia, naše spoločné úspechy. Nebolo ani tak dôležité to, čo povedal, ako to čo mi prezradila sila...Povedzme, že mi pripomenul isté veci, ktoré by som mal vziať do úvahy... Nechal som ťa v neistote, mal som ti tú záležitosť objasniť, po tej poslednej misií medzi nami vládne akási zvláštna nálada...“
Prikývla, stále ešte vedená opatrnosťou. Nechcela prejaviť svoje city voči nemu ani voči svojmu majstrovi, tieto dve rozdielne veci, akoby práve teraz boli postavené na akési imaginárne váhy v jej mysli. Bolo to zvláštne, že práve teraz, keď bola s ním, nevedela si predstaviť, že by tu pre ňu nebol, podobný pocit mala, aj keď stála pred svojím majstrom, rovnaký no predsa s odtieňmi niečoho iného, niečoho hlbšieho, čo by mala potlačiť čo najhlbšie pre jeho aj pre svoje vlastné dobro. No púšťať sa do rozhovoru tohto druhu tiež nebolo veľmi bezpečné. Temná strana sily, akoby na tom bolo niečo lákavé, priveľmi na to, aby sa stalo súčasťou toho, o čom by mala premýšľať.
„To je v poriadku, možno to tak bolo najlepšie... Ja viem, že ste to nemysleli zle, viem, že ste nemali v úmysle... Chceli ste zachrániť tie svety, ktoré by inak...“ priala si veriť mu, upevňovať ich vzájomné puto. Nebola naivná, aby si myslela, že všetko sa dá robiť len správne, že všetko sa dá dosiahnuť len po dobrom.
Mala možnosť o tom rozmýšľať, sama si to so sebou prebrať a ona sama vedela, že sú isté situácie, kedy sa hranice posúvajú, nehovorí sa o nich, no ani jej misie s predchádzajúcim majstrom neboli vždy úplne podľa predpisov.
Niekedy dokonca uvažovala aj o tej poslednej, či by sa niečo zmenilo, keby porušili kódex, keby boli tvrdší a rýchlejší. S odstupom času sa prikláňala k tomu, že by to zrejme bolo tak. Niežeby mala v úmysle uplatňovať tvrdé praktiky, no nemohla tvrdiť, že to mu vôbec nerozumie. No bolo také ľahké odísť, dostať sa k nim, na tú časť sily, ktorú... nie je možné prijať bez následkov. Niežeby ospravedlňovala mučenie, ktorého sa dopustil, niežeby si priala, aby niečo podobné urobil znovu. No cítila, že si to neužíval, že z toho nemal žiadne potešenie, keď si to opätovne opäť pripomenula vo svojej mysli, čo ju len utvrdilo v tom, že to bolo preňho jedno z tých krajných riešení.
Pocítila ako ju chytil za ruku, ako sa jej opäť dotkol týmto spôsobom, ktorý bol pre ňu akceptovateľný.
„Vedel som, že práve ty mi budeš rozumieť, Theia, že ty pochopíš, čo všetko bolo ohrozené, koľko životov mohlo byť premárnených... kvôli tej nebezpečnej hre... kvôli tomu, že isté osoby, nie sú ochotné upustiť od... no pripúšťam, že prostriedky tohto druhu sú neprimerané a nemali by sa používať len tak, ak by bola iná možnosť, ak by bolo viac času, tiež by som zvolil menej drastické riešenie...No nie všetci by mali pochopenie voči takémuto výkladu, niektorí by si to mohli vysvetľovať inak, preto je nutné sa vyjadrovať o tejto záležitosti so všetkou opatrnosťou... mohli by si myslieť, že ti tým pletiem hlavu, maličká...“
„Ja si to nemyslím, majster...“
Dúfala, že je to tak, že je k nej úprimný. Dívala sa do jeho očí, sledovala silu prechádzajúcu ich spojením prehĺbením prejavom jej dôvery. Tú silu, ktorá nezadržateľne prešla jej telom, keď bola pritiahnutá do jeho objatia. Cítila.
Tú takmer až extázu spojenú s jeho bozkom. Pre ňu prvým skutočným. Ich pery sa dotkli, s nezadržateľnou istotou sa učila odpovedať na jeho bozk.