Názov:
Temná strana sily
postavy:
Theia_Autp postava/Anakin Skywalker_lord Vader, padawanka/majster ship, hate
love relationship, angst, zmienky o Padmé/Anakin, het
obsah: „Keď
mi povedali, že on bude mojím majstrom, pocítila som strach, ten zakázaný
strach, o ktorom sa hovorilo, že vedie k temnej strane sily.“
poznámka: nuž ...
Ocitli sa v akejsi aleji
tvorenej tými vskutku veľmi vzácnymi stromami. Boli to Sľubovníky červenolisté. Jeden z tých ťažko dostupných druhov.
Ich vôňa, pre niektorých nepríjemná a ťažká, no pre ňu takmer až opojná.
Zostrovala jej zmysly, oslabovala strach.
Pripomínala jej leto na
Naboo. Jedno z tých, kedy boli rady takýchto stromov pevnou súčasťou jej
sveta. Jeden z tých dní, kedy sa strácala medzi nimi, keď objavovala silu
prúdiacu nimi.
Prekvapilo ju, že sa
nachádzajú práve tu, že si niekto dal tú prácu, aby ich práve v tomto
podnebí vypestoval.
Hudba hrala aj tu, no len
tlmene a nevtieravo sa spájala so všetkými ostatnými vnemami. Spolu
s tlmeným svetlom pôsobila pomerne upokojujúco.
Bola sama so svojím
majstrom, ktorý sa tu už očividne veľmi dobre vyznal, pretože bez váhania práve toto miesto, v nej samej prebúdzalo pre ňu tak
netypický pokoj.
Sila v nich bola
pomalá, jemná, dotknúť sa ich, bolo takmer ako návrat domov.
Bola rada, že jej ukázal
práve toto miesto, cítila sa tu lepšie, než vo vnútri, kde stále ešte prežívala
to napätie a omnoho viac pociťovala ten jeho smútok, ktorým bol obklopený,
tu boli stromy silnejšie.
Pomaly prechádzali po
úzkom chodníčku, ktorý ich takmer nútil k tomu, aby boli bližšie pri sebe.
Ďaleko od všetkých, ďaleko od toho všadeprítomného hluku a spoločenských povinností.
Kontakt s jeho telom
bol však práve teraz jedno z tých zložitých vecí, prebúdzajúci v nej dotyk
úplne iného napätia.
Už sa toho neobávala, on
by jej neublížil, verila tomu, že to čo sa stalo vtedy, je už dávno preč, že
nič z toho ju už nemôže ohroziť, žiadne nedorozumenie podobného druhu
medzi nimi viac nemalo miesta.
„Tvoj bývalý majster sa o tebe
zmienil po schôdzi rady... osobne si ma zavolal, aby sa so mnou pozhováral.“
„Čo vám povedal?“ snažila
sa zakryť obavy spojené s tým, že by mohol prezradiť to, o čom spolu
hovorili, že by Skywalkerovi mohol naznačiť, že by sa k nemu rada vrátila.
Vtedy to tak cítila, ale
teraz, keď bola s ním čelila úplne inému druhu pocitov.
No on to zrejme neurobil,
Káin to mu zrejme rozumel a nechcel nič medzi komplikovať, lebo v jeho
pohľade práve teraz nebola ani stopa po temnote. Len akýsi zvláštny druh
pochopenia.
„Myslím, že mu začínam
rozumieť, že až teraz som pochopil veľa vecí... no v podstate mi nepovedal
nič zvláštne, len to, že je na teba veľmi hrdý, že si veľmi želá, aby si bez
problémov dokončila výcvik... A veľmi ho tešia, naše spoločné úspechy. Nebolo
ani tak dôležité to, čo povedal, ako to čo mi prezradila sila...Povedzme, že mi
pripomenul isté veci, ktoré by som mal vziať do úvahy... Nechal som ťa v neistote,
mal som ti tú záležitosť objasniť, po tej poslednej misií medzi nami vládne
akási zvláštna nálada...“
Prikývla, stále ešte
vedená opatrnosťou. Nechcela prejaviť svoje city voči nemu ani voči svojmu
majstrovi, tieto dve rozdielne veci, akoby práve teraz boli postavené na akési
imaginárne váhy v jej mysli. Bolo to zvláštne, že práve teraz, keď bola s ním,
nevedela si predstaviť, že by tu pre ňu nebol, podobný pocit mala, aj keď stála
pred svojím majstrom, rovnaký no predsa s odtieňmi niečoho iného, niečoho
hlbšieho, čo by mala potlačiť čo najhlbšie pre jeho aj pre svoje vlastné dobro.
No púšťať sa do rozhovoru tohto druhu tiež nebolo veľmi bezpečné. Temná strana
sily, akoby na tom bolo niečo lákavé, priveľmi na to, aby sa stalo súčasťou
toho, o čom by mala premýšľať.
„To je v poriadku,
možno to tak bolo najlepšie... Ja viem, že ste to nemysleli zle, viem, že ste
nemali v úmysle... Chceli ste zachrániť tie svety, ktoré by inak...“ priala
si veriť mu, upevňovať ich vzájomné puto. Nebola naivná, aby si myslela, že všetko
sa dá robiť len správne, že všetko sa dá dosiahnuť len po dobrom.
Mala možnosť o tom rozmýšľať,
sama si to so sebou prebrať a ona sama vedela, že sú isté situácie, kedy
sa hranice posúvajú, nehovorí sa o nich, no ani jej misie s predchádzajúcim
majstrom neboli vždy úplne podľa predpisov.
Niekedy dokonca uvažovala
aj o tej poslednej, či by sa niečo zmenilo, keby porušili kódex, keby boli
tvrdší a rýchlejší. S odstupom času sa prikláňala k tomu, že by
to zrejme bolo tak. Niežeby mala v úmysle uplatňovať tvrdé praktiky, no
nemohla tvrdiť, že to mu vôbec nerozumie. No bolo také ľahké odísť, dostať sa k nim,
na tú časť sily, ktorú... nie je možné prijať bez následkov. Niežeby ospravedlňovala
mučenie, ktorého sa dopustil, niežeby si priala, aby niečo podobné urobil
znovu. No cítila, že si to neužíval, že z toho nemal žiadne potešenie, keď
si to opätovne opäť pripomenula vo svojej mysli, čo ju len utvrdilo v tom,
že to bolo preňho jedno z tých krajných riešení.
Pocítila ako ju chytil za
ruku, ako sa jej opäť dotkol týmto spôsobom, ktorý bol pre ňu akceptovateľný.
„Vedel som, že práve ty
mi budeš rozumieť, Theia, že ty pochopíš, čo všetko bolo ohrozené, koľko
životov mohlo byť premárnených... kvôli tej nebezpečnej hre... kvôli tomu, že
isté osoby, nie sú ochotné upustiť od... no pripúšťam, že prostriedky tohto
druhu sú neprimerané a nemali by sa používať len tak, ak by bola iná
možnosť, ak by bolo viac času, tiež by som zvolil menej drastické riešenie...No
nie všetci by mali pochopenie voči takémuto výkladu, niektorí by si to mohli
vysvetľovať inak, preto je nutné sa vyjadrovať o tejto záležitosti so
všetkou opatrnosťou... mohli by si myslieť, že ti tým pletiem hlavu, maličká...“
„Ja si to nemyslím,
majster...“
Dúfala, že je to tak, že
je k nej úprimný. Dívala sa do jeho očí, sledovala silu prechádzajúcu ich
spojením prehĺbením prejavom jej dôvery. Tú silu, ktorá nezadržateľne prešla
jej telom, keď bola pritiahnutá do jeho objatia. Cítila.
Tú takmer až extázu
spojenú s jeho bozkom. Pre ňu prvým skutočným. Ich pery sa dotkli, s nezadržateľnou
istotou sa učila odpovedať na jeho bozk.