1. 2. 2016

Temná strana sily 8. kapitola 1/3









Názov: Temná strana sily
postavy: Theia_Autp postava/Anakin Skywalker_lord Vader, padawanka/majster ship, hate love relationship, angst, zmienky o Padmé/Anakin, het
obsah: „Keď mi povedali, že on bude mojím majstrom, pocítila som strach, ten zakázaný strach, o ktorom sa hovorilo, že vedie k temnej strane sily.“



Pre Farah a Awastu

„Vy v tréningu pokračovať musíte a rada dnes rozhodla tak, ako za vhodné uznala...“ vyhlásil majster Yoda prísne.
Nemohla tomu uveriť. To skrátka nebolo možné, aby práve teraz všetci stáli proti nim.
„Ale, majster... ja som našla to spojenie, my sme predsa... Tamira predsa prišla priamo za mnou...“
Theia cítila, ako v nej narastá hnev. Krutý. Pohlcujúci, silnejší než ten strach, s ktorý tam dlho bojovala. Nedokázala ho potlačiť. Je to predsa jej kamarátka, ona jej verí, spolieha sa na to, že sa bude na tom aj podieľať a teraz s ňou už ani nemôže hovoriť. Ani ju ubezpečiť o tom, že všetko bude v poriadku.
Bolo to nespravodlivé. Trestuhodná nespravodlivosť. Prečo by tá misia nemala byť pridelená Skywalkerovi, prečo by mali ostať v chráme, keď sa to už medzi nimi vyriešilo a všetko je v úplnom poriadku. Nebol predsa dôvod na to, aby im nedôverovali, šlo predsa len o akúsi časovú schránku nič viac, nič čo by malo podliehať prísnemu utajeniu.
Pocítila dotyk Skywalkerovej ruky na svojom pleci, no tentoraz sa neodtiahla, potrebovala to, aby pod vplyvom tých prísnych pohľadov nepodľahla zúfalstvu.
„Ospravedlňte, moju padawanku, budeme pokračovať v tréningu, tak ako to od nás rada vyžaduje...“
Ani on neprotestoval, nerozumela tomu, prečo tentoraz zvolil cestu menšieho odporu.
„Majster, ale to predsa...“
„Trpezlivosť, maličká...“ pošepol jej takmer nehlučne.
Maličká?
Tak ju oslovil. Od neho to znelo inak, než od tých ostatných. A vyvolalo to v nej pocit, ktorý čiastočne narušil ten nebezpečne stúpajúci hnev, ktorý by práve teraz mohla rozdávať.
Nechcela tam pred nimi vybuchnúť. Potrebovala ho dosť pod kontrolu.
Pokúšala sa o to, skutočne nemala v úmysle nechať sa natoľko ovládnuť hnevom, no bolo to ťažšie než kedykoľvek predtým, nechcela, aby si jej kamarátka myslela, že ju vtom jednoducho nechala, nemohla vystáť pocit tohto druhu.
„Hnev v tomto prípade dobrým radcom nie je,  na to ani mladá padawanka zabúdať nesmie...“ upozornil ju Yoda. Dopadla na ňu zdrvujúca váha jeho sily, bránila sa tomu, tomu pocitu, ktorý sa zarýval hlboko do nej.
Prikývla, stále ešte zdrvená tým pre ňu nepochopiteľným rozhodnutím a vskutku bola viac než rada, že Skywalker pokračoval: „Osobne o tom svoju padawanku poučím.“
A Theia bola skutočne rada, že spolu s ňou mohol opustiť radu, keďže práve teraz sa potrebovala čo najskôr dostať von z toho kruhu, ktorý ju dusil viac než kedykoľvek predtým.
Necítila tú spolupatričnosť, ale len obviňujúce pohľady, len nedôveru, sálajúcu z každého pohľadu.
 Opäť boli v červenej triede, ani nevedela ako presne sa tam dostali, nervózne prechádzala sem a tam.
„Prečo ste im nepovedali, že... prečo ste dovolili, aby...“ začínala tušiť, čo znamená, že mu rada nedôveruje, že to nie sú len slová, ktoré jej povedal len tak medzi rečou, no nemyslela si, že urobia niečo takéto, že skutočne zájdu až tak ďaleko.
„Nie je vhodná chvíľa, Theia...“  upozornil ju na to, pomerne dôrazne, čo na ňu aspoň čiastočne zapôsobilo.
„Prepáčte, majster, ja viem, ale nemôžem... nedokážem to len tak prehliadnuť...“
„Postaviť sa práve teraz proti rozhodnutiu rady by mohlo mať pre nás oboch nepríjemné dôsledky... Ani mne sa nepáči ich rozhodnutie, no niekedy je nutné ustúpiť, aby sme dosiahli vyššie ciele, viem, že sa bojíš o tvoju kamarátku, no ubezpečujem ťa, že je v dobrých rukách, nebude čeliť žiadnemu poškodeniu, postarajú sa o ňu... Osobne dohliadnem na to, aby mala tú najlepšiu možnú starostlivosť...“
 „Áno, ale... oni na nás hľadeli akoby... predtým som vám nerozumela, no teraz to už chápem, už viem, čomu musíte čeliť a neviem si predstaviť, akoby som to zvládla ja, keby...“
Skutočne bol práve dnes jej vzorom, to ako to všetko čo mu rada povedala prijal takmer až zo cťou, len padal informácie a zostal pokojný, ona sama toho práve teraz nebola schopná, rada zasiahla jej citlivé miesta a ešte stále to bolelo.
„Nepáči sa mi to o nič viac než tebe, no je to len otázkou času, uvidíš, že ma budú čoskoro opäť akceptovať a ty si tiež získať miesto, ktoré ti patrí, bude to dokonca lepšie, než kedykoľvek predtým...“  sľuboval jej a ona sa rozhodla dôverovať jeho úsudku.

Ich čas príde. Už čoskoro.