Názov:
Temná strana sily
postavy:
Theia_Autp postava/Anakin Skywalker_lord Vader, padawanka/majster ship, hate
love relationship, angst, zmienky o Padmé/Anakin, het
obsah: „Keď
mi povedali, že on bude mojím majstrom, pocítila som strach, ten zakázaný
strach, o ktorom sa hovorilo, že vedie k temnej strane sily.“
„Všetko v poriadku,
drahá moja?“ opýtala sa jej Agápe, počas toho nasledujúceho rána, keď len
štuchala silou do svojej lyžičky, no čaju sa vôbec nedotkla.
„Ale, áno, len...“
povzdychla si a sledovala ako sa pár kvapiek dostalo mimo hrnček. Cítila
sa už lepšie ako včera, nepochybne svoje zohral aj jej majster, ktorý ju
príjemne prekvapil svojím prístupom voči nej. No obávala sa následkov toho
svojho predchádzajúceho činu, nemohla si byť istá či sa majstrovi skutočne
podarí zariadiť, aby kvôli tomu nevznikli ďalšie problémy. Práve teraz kvôli
tomu všetkému na seba nebola hrdá a obávala sa ďalšieho predvolenia pred
radu.
„Nechaj to tak
a začni odznova, vždy môžeme začať odznova...“ pripomenula jej
spolubývajúca.
„Agápe, neviem či...“
Ozval sa signál
znamenajúci, že niekto požiadal o vstup do izby. Agápe prešla ku
kontrolnému panelu a potvrdila to.
„Mala si sa pozrieť
o koho ide...“ pripomenula jej Theia, jedno z dôležitých
bezpečnostných nariadení.
„Tentoraz to nie je
nutné...“ ubezpečovala ju o tom jej kamarátka.
A ona čoskoro
zistila, že mala pravdu. Prišla za ňou Tamira.
Nič ju nepotešilo viac
ako to, že ju tam uvidela stáť. Vedela,
že keď sa niekto zapletie do takých vecí, nemusí to skončiť pre danú osobu
práve najlepšie, počula a videla toho viac než by sa mohlo zdať
a nepriala si, aby jej kamarátka bola súčasťou takej nebezpečnej hry.
„Môžem...“
„Áno, iste, len poď
ďalej...“ prestala sa hrať s čajom a prisunula k stolu ďalšiu
stoličku.
Tamira si sadla
a Agápe sa tiež k nim pridala. Jej banánové kakao práve teraz voňalo
tak lákavo.
„Dáš si, toho čaju si sa ani nedotkla
a takto ťa na vyučovanie nepustím... Nie so Skywalkerom, ten ti aj tak
popletie hlavu, nieto ešte, keď tam pôjdeš len tak...“
Mala chuť sa prepadnúť
pod zem, už len preto, čo stvárala kvôli tomu pocitu, ktorý by si nemala vôbec
pripúšťať.
„No dobre, ak inak nedáš
tak ja sa vzdávam a dám si aj rožok...“ pripustila tú možnosť, že by sa
mohla okrem iného aj najesť.
„Výborne... Považuj za
vybavené... “ vyhlásila Agápe a skôr než vyslovila požadavanú objednávku
obrátila sa aj Tamire.
„Aj ty si niečo dáš...“
„Nie, ďakujem... ja už
som jedla, nechceli ma odtiaľ ani len pustiť, kým ma nedali do poriadku, nebolo
to príjemné, ale teraz už je všetko preč, aj to ovládanie aj tie sny, o všetko
sa postarali... ale poviem ti, Theia ten tvoj majster, skutočne je veľmi
zlatý... čo ti budem hovoriť, bola som z neho
celá preč, keď ma prišiel navštíviť... postaral sa úplne o všetko, len sa
ho drž ani nevieš, aké máš šťastie...“
Ešte prednedávnom by o tom pochybovala, no čoraz
väčšmi bola presvedčená o tom, že byť jeho padawankou má aj svoje výhody.
„Ja jej to tiež hovorím, vždy, skrátka teraz, keď sa
už obaja z toho spamätali, bude to dobré... Ja som už raz bola v jeho
blízkosti aj na misii a poviem vám, klony za ním idú, má rešpekt... a nielen
ich, ale rozhodne aj môj... keď ho uvidíš bojovať, tak to pochopíš... až tam
prídeš na to, čo je skutočne dôležité...“
Všetko to znelo veľmi pekne, keď to bolo takto
povedané, no nepoznali tú jeho druhú stránku, tak blízko temnoty, tak blízko
zúfalstva, akoby v jeho pohľade niečo dôležité vyhaslo, tá iskra, ktorú v sebe
mal teraz, akoby bola nahradená chladom, cez ktorý nedokázalo nič preniknúť.
No nemienila im to povedať, možno bolo najlepšie, keď
vedeli len o tom svetle, ktoré bolo jeho súčasťou.
„Takže už ťa prepustili a tak...“ radšej
presunula rozhovor k iným témam.
„Áno, iste, som úplne bez komplikácii... a je mi
dobre...“
Tamira im dopodrobna všetko porozprávala. Prežili
spolu napokon pomerne príjemné ráno, jedno z tých veselých a čiastočne
aj plných novej energie, ktorú práve teraz veľmi potrebovala.
***
Na popoludňajšie
vyučovanie sa vybrala s omnoho ľahším srdcom, nepochybne preto, že nikto
sa na ňu neprišiel sťažovať a ani ju nepredvolali pred radu. Jediné, čo sa
teraz od nej očakávalo bolo, že bude pokračovať v tréningu a počká si
na svoj čas, tak ako jej to podaril jej majster.
Nevedela nič nové o tej
časovej schránke, ktorú mala pôvodne nájsť, tá informácia bola z jej mysle
odstránená a už ani ona sama nevedela, čo presne tie sny obsahovali.
Dozvedela sa len to, že
tú misiu dostal jej brat a jeho majster a predpokladala, že sa už
aktívne zaoberajú touto záležitosťou.
Dúfala, že ich bude
sprevádzať sila a že sa im podarí naplniť požiadavky rádu a postarať sa,
dobre o úlohu, ktorá im bola zverená. Niežeby im stále trochu nezávidela,
lebo už dávno sa chcela dostať von, a potom ako mal jej posledný majster
zranenie, sa už dosť dlho nikam nedostala.
Chýbalo jej to, viac než
bola pôvodne ochotná čo i len pripustiť.
***
Skywalker sedel v tej
časti záhrady, v ktorej bolo možné skôr zameriavať všetku silu na hĺbkovú
relaxáciu.
Pridala sa k nemu,
rozhodnutá nerušiť ho, pomaly vstúpila do príjemnej hladiny vedomia.
Klesala čoraz nižšie,
pomaly a sústredene dýchala, pokračovala po schodoch, bližšie k nemu.
Vedená stopami, ktoré za
sebou zanechal.
Pod jeho vplyvom dosiahla
formu hlbokej relaxácie, ďaleko od všetkého a všetkých nežiadúcich
vplyvov, bližšie k tej forme svetla, ktorú pre ňu predstavoval on.
Sama by nedosiahla takýto
stupeň uvoľnenia, nemala dostatočnú prax na to, aby sa jej to podarilo až do
takej hĺbky, no s pomocou inej osoby sa jej to zvyklo podariť.
Práve teraz prešla až k vizuálnym
predstavám.
Lúka.
Pokoj.
Len ľahký vánok, na
tvári, mäkká tráva a čistá obloha.
Pokoj.
Šťastie.
„Prečo je tu vždy všetko
jednoduchšie, také samozrejmé, také jasné... majster...“
„Pretože toto je náš
vnútorný svet a ak nad ním máš kontrolu, môžeš si ho vybudovať podľa seba,
všetko čo je tu, si len ty a ja, žiadne ďalšie vplyvy...“
Prešiel do jej predstavy,
ležal vedľa nej... A aj on mohol sledovať tvary mrakov, boli rôzne, mali
podoby toho, čo sa jej páčilo, toho čoho sa nebola ochotná vzdať...
Jeho ruka spočívala vedľa
tej jej, bez dotyku, obe boli v poriadku, lebo v tomto svete ich
chcel také vidieť...
„Ale keď tú kontrolu stratíte,
môže sa zmeniť na nočnú moru...“ obrátil sa k nej.
„Áno, to je riziko, ktoré
podstupujeme vždy, aj v tomto svete... no v tom našom nemôžeš mať
kontrolu nad všetkým... a city a spojenia to sú tie najzložitejšie
záležitosti, ktoré sú súčasťou toho sveta tam vonku... Čo sa rozhodneš
poslúchnuť city či rozum? Čo si ochotná obetovať... “
„Tak potom radšej ostaňme
tu...“ vyslovila to bez rozmýšľania, tu v takej hĺbke nebolo možné tajiť
to, čo by inak navonok nedala najavo.
„Majster, ja nemyslela
som to tak, že by som chcela...“
„To by bolo pekné a nepochybne
aj príjemné, ale náš život je tam aj naša sila... a všetko, za čo
bojujeme... je to tam, v skutočnom svete... či sa nám to páči alebo nie...
tento svet je ako sen, z ktorého môžeme čerpať, no ostať v ňom natrvalo
by nám bránilo žiť, bránilo skúsiť všetky tie cesty, ktoré sú pred nami
otvorené... odmietať ho, by znamenalo vzdať sa života, takého aký je... so
všetkým, čo k nemu prináleží...“
Obrátil sa k nej.
Cítila na sebe jeho
skúmavý pohľad, v tom svete vrcholnej meditácie, ktorý teraz spolu
navštívili, bol ten magnetizmus medzi nimi ešte výraznejší, cítila to, to
všetko, čo by nemala cítiť a nemalo to nič spoločné s ich postavením
a s tým, čím pre ňu bol či mal by byť. Bolo to niečo mimo nich, niečo
ako istota, že ak by urobili krok späť, všetko, čo si doteraz budovali by sa
mohlo zrútiť alebo aj...
Chcela to zastaviť, vytrhnúť ten pocit, ktorý rástol kdesi mimo
jej vedomia, no zároveň aj...
Naklonil sa bližšie k nej.
„V tom vonkajšom svete
isté veci, nie sú až také zrejmé ako tu, isté spojenia nie sú až také hlboké...
Nerozumiem tomu, prečo ty... prečo teraz... Spojenie medzi nami ešte nemá
reálny základ, ale niečo na tom je... niečo, čo možno nám obom...“
„Anakin...“
Akýsi hlas náhle všetko pretrhol.
Pomaly stúpala späť, jej
majster postupoval rýchlejšie, no všetko to boli len sekundy...
„Obi-Wan...“
„Potrebujem s tebou hovoriť...“
„Áno, iste...“ vstal zo
svojej pozície a naznačil Thei, aby spomalila svoj postup.
